Aj právnici sa musia usilovať o zrozumiteľné vysvetlenie právnych noriem do ľudského jazyka

Študenti práva na Trnavskej univerzite založili demokratickú diskusnú platformu DemDis. Chcú ňou zmierňovať napätie v spoločnosti a hľadať spoločnú reč aj so znepriatelenými tábormi. Odpovedá spoluzakladateľ DemDisu, novinár a náš študent Michal Horský.

Katastrofálna úroveň spoločenskej diskusie

Založili ste iniciatívu DemDis, ktorá „je demokratickou diskusnou platformou. Naším cieľom je nachádzanie konsenzu a zisťovanie spoločenských nálad.“ Ako vôbec došlo k založeniu tejto iniciatívy?

K založeniu projektu DemDis nás (paradoxne) motivovala katastrofálna úroveň spoločenskej diskusie v online ako aj off-line priestore. Jednoducho sme sa nedokázali už len pasívne prizerať, ako spolu s tým chradne aj naša demokracia. A tak sme začali hľadať spôsoby, ako problém riešiť. Po objavení softvéru Polis sme pred necelým rokom spustili prvú pilotnú konverzáciu na tému “Stojí tvrdý lockdown za psychický breakdown”, neskôr sme sa zahryzli do témy povinného očkovania. Časom sme počiatočnú iniciatívu diskusia zachraňuje premenovali na DemDis (demokratická diskusia), založili občianske združenie a zapojili viac ľudí do projektu. Dnes nás je okolo 15 a iste nejde o finálny počet.

Právne normy sú výsledkom diskusie, či už na parlamentnej alebo regionálnej úrovni.

Prečo ste sa na tento projekt dali ako študenti právnickej fakulty?

Problém, ktorému čelíme, je celospoločenský a jeho riešenie vyžaduje spoločné úsilie odborníkov a študentov s rôznymi profesijnými zameraniami. Právo je v tomto kontexte nesmierne dôležité, pretože právne normy sú spravidla výsledkom diskusie, či už na parlamentnej alebo regionálnej úrovni. Okrem toho je právny jazyk značne komplikovaný. Preto sa aj právnici musia usilovať o zrozumiteľné vysvetlenie právnych noriem a rozhodnutí do ľudského jazyka. Toto je jedna z kľúčových úloh právnikov v spoločnosti, ktorú sa aj my snažíme pretavovať do rámcovania diskusii. Je to náročné, no nie nemožné. Preto ma veľmi teší, že mám možnosť spolupracovať s tak šikovnými spolužiačkami, pričom dúfam, že časom sa naše rady rozšíria.

DemDis: Hlasovať môže každý

Čo znamená, že diskusná platforma DemDis je demokratická?

V jednoduchosti - každý má rovnakú príležitosť hlasovať za návrhy buď tak, že súhlasí nesúhlasí, alebo hlasovanie preskočí, pričom každý hlas má rovnakú váhu. Ak niekomu chýba v diskusii jeho názor, tak má zas rovnakú príležitosť predložiť vlastný návrh na riešenie. V podstate sa snažíme aplikovať deliberatívne pravidlá podľa Roberta Dahla, bez ktorých nemožno hovoriť o žiadnom procese ako o demokratickom. Len tak totiž možno dosiahnuť férovú a spravodlivú diskusiu. 

Sú iné diskusné platformy, ktoré podľa vás demokratické nie sú?

Iste. Ak hovoríme o online priestore, tak na prvý pohľad sa môže javiť, že sociálne siete sú demokratické a podporujú občiansku participáciu. Je to však ilúzia. Nesmierne dôležitým faktorom ovplyvňujúcim naše rozhodovanie je poradie, v akom veci prichádzajú na stôl. Ak na diskusných platformách prichádzajú každému na stôl odlišné veci a ešte k tomu len tie, ktoré sú kontroverzné alebo nenávistné, tak nemožno hovoriť o demokratickej platforme. Presne tak totiž fungujú algoritmy sociálnych sietí a ich dopady na našu spoločnosť sú katastrofálne. Pociťujeme ich žiaľ aj v reálnom živote. Útoky na zdravotníkov, genocída Rohingov na Myanmare, či útok na Kapitol by bez negatívneho vplyvu sociálnych sietí nikdy nenastali v takej drastickej podobe.

Znamená „demokratická“ to, že každý si môže na vašej platforme DemDis povedať všetko?

Samozrejme, že nie. Sloboda bez zodpovednosti je absurdným konceptom. V diskusii teda nie sú prípustné nenávistné, extrémistické, či rasistické prejavy, ktoré už aj dnes tvoria skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Mimo toho sa usilujeme navádzať ľudí, aby ich komentáre boli samostatnými a originálnymi myšlienkami so stručným odôvodnením. Pri zložených vetách sa totiž môže ľahko stať, že hlasujúci súhlasia len s jednou časťou výroku a tak i dobré myšlienky môžu byť často preskakované. Pre prípad masívneho nárastu komentárov sme taktiež modifikovali pravidlá diskusie tak, že podľa povahy budeme odstraňovať komentáre, ktoré sú obsahovo duplicitné. Ak je totiž v diskusii príliš veľa výrokov, tak to môže potenciálnych účastníkov odradiť od hlasovania. Vo všeobecnosti však platí, že moderácia je citlivou záležitosťou a tak sme vytvorili transparentný kôš vymazaných komentárov s možnosťou odvolať sa v prípade pochybností, či nesúhlasu.

Pri hľadaní konsenzu sme len na začiatku cesty

Ako technicky prebieha DemDis? Ako získavate názory a vyhodnocujete výsledky?

Na začiatku vyberieme tému, ktorá aktuálne trápi spoločnosť a v rámci tímu diskutujeme, cez aké otázky ju rámcovať. Následne oslovujeme zainteresované strany a inštitúcie, v čom vidia problém a či nemajú záujem participovať na tvorbe počiatočných komentárov. Ďalej spíšeme stručného sprievodcu témou, kde vysvetľujeme tematické okruhy diskusie a nastoľujeme otázky. Potom pristúpime k spusteniu diskusie prostredníctvom softvéru Pol.is. Po ukončení pracujeme na spracovaní výsledkov. Keďže si myslíme, že je dôležité sa sústrediť na to, čo nás spája tak sa v nich zameriavame na dve oblasti - identifikáciu názorových skupín a postojov, ktoré zastávajú a následne na konsenzus, ktorý sa našiel počas diskusie. V budúcnosti by sme radi nastavili ďalšiu offline fázu, v ktorej by sme zorganizovali streamované face-to-face diskusie medzi zainteresovanými stranami v snahe reflektovať na konsenzus a rozvíjať ho do konkrétnejších podôb. V každom prípade sme stále len na začiatku cesty a tak veľa vecí dolaďujeme za pohybu a každú novú diskusiu sa snažíme o niečo vylepšiť.

„Spoločnosť je polarizovaná, rozdelená a paralyzovaná. Príčinou je najmä chabá diskusia o spoločenských témach, ktorá prebieha čoraz intenzívnejšie na nevhodných platformách. Namiesto konsenzu dostávame do rúk jablko sváru a uzatvárame sa do bublín,“ píšete na svojom webe. Je určite fajn, že ste vytvorili alternatívu pre slušnejšiu a pokojnú diskusiu, ale nemala by práve slušnosť – a kvalitná diskusia o citlivých témach – prebiehať v médiách, medzi politickými predstaviteľmi, ale aj na sociálnych sieťach? Jednoducho všade?

Samozrejme, že mala a presne o to sa usilujeme v ďalších krokoch. Mali by sme si však uvedomiť, že dôsledky katastrofálnej úrovne spoločenskej diskusie majú svoje korene v online priestore. Aj keď sociálne siete predstavujú len približne pre tretinu obyvateľov Slovenska primárny alebo sekundárny zdroj informácií, ich vplyv je ďaleko intenzívnejší na politickú komunikáciu ako aj na prácu médií. Trh pozornosti sa totiž zostril a úspešnejší sa žiaľ stáva ten s expresívnejšími, emocionálnejším a nenávistnejšími prejavmi. Toto podčiarkuje napríklad bývalá zamestnankyňa Facebooku Frances Haugen, ktorej svedectvo hovorí aj o tom, že politické strany požadujú prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí, pretože súčasný stav ich dotláča k radikálnejším postojom. Toto má napríklad vplyv aj na obsah parlamentných rozpráv, z ktorých sa stáva len divadlo na tvorbu krátkych zostrihov na šírenie po sociálnych sieťach. Pri médiách zas badať voľbu kontroverznejších titulkov a časté využívanie statusov osobností na tvorbu článkov. V skratke, pokým nezmeníme komunikáciu v online priestore, tak jej negatívne dôsledky budeme žať aj v offline živote. Čo však neznamená, že by sme sa mali prestať usilovať o kultiváciu živých diskusii. Malo by to ísť ruka v ruke.

Začnime od seba priznaním si vlastnej omylnosti 

Nie je príčinou toho, že nevieme spolu diskutovať to, že nevieme spolu ani hovoriť – a naviac nedokážeme počúvať toho druhého?

Skôr sa domnievam, že chýbajúce porozumenie je dôsledkom a nie príčinou súčasného stavu spoločenského diskurzu. Ak sme v stave, že každý žije vo svojej informačnej bubline s diametrálne odlišnou interpretáciou reality, tak potom len ťažko sa nám pristupuje k dialógu. Z tohto dôvodu sa usilujeme o umiernenú konfrontáciu odlišných pohľadov. V tomto kontexte môžeme využiť neosobnú online komunikáciu v náš prospech. Ak sa môžeme vyhnúť priamej konfrontácii bez toho, aby sme museli vyjasňovaniu postojov venovať kvantum času a energie, tak paradoxne máme väčšiu chuť zapojiť sa do vzájomného dialógu.

Prínosom diskusie prostredníctvom Polisu je i vykreslenie a zobrazenie názorových skupín v reálnom čase. Účastníci tak majú možnosť vidieť, akú mozaiku názorov zastávajú ich oponenti, ale najmä to, na čom panuje zhoda. Konsenzuálne východisko pri začiatku diskusie je totiž nevyhnutným predpokladom na konštruktívny dialóg. Jednoducho, ak do diskusie vstupujeme s tým, na čom sa zhodneme, tak máme aj väčšiu chuť počúvať druhú stranu pretože si uvedomujeme, že nespadla z Marsu. Začať by sme však mali aj každý od seba napríklad priznaním si ľudskej omylnosti a uvedomením si limitov nášho poznania. 

Polarizácia je prítomná v každej pluralitnej spoločnosti a je zdravým znakom toho, že nežijeme v totalite. Dnes však zažívame hyperporalizáciu

Čo podľa vás ešte prispelo k polarizácii a rozdeleniu spoločnosti? 

Polarizácia je prítomná v každej pluralitnej spoločnosti a je zdravým znakom toho, že nežijeme v totalite. To, čo však zažívame dnes podľa niektorých autorov, je hyperpolarizácia - stav, v ktorom nemáme chuť diskutovať, ale skôr umlčať druhú stranu. Dôvodom sú primárne sociálne siete a ich algoritmy, ktoré uprednostňujú radikálne prejavy na trhu myšlienok. Dôsledkom je, že konflikt sa stáva racionálne výhodnou stratégiou politických aktérov, a preto je čoraz prepuklejší aj v spoločnosti. Cézarova stratégia rozdeľuj a panuj sa, žiaľ, s pomocou moderných technológií stáva až desivo efektívnou. Preto by sme mali primárne riešiť príčiny a nie dôsledky.

Algoritmy sociálnych sietí deformujú trh myšlienok

Pre mnohých užívateľov sú sociálne siete sklamaním – to, čo vyzeralo ako skvelý nápad debát, informácií a zdieľania je dnes ... bojovým poľom? 

Máte pravdu. Na tomto mieste je nevyhnutné podotknúť, že nie každá sociálna sieť funguje rovnako. Bez konkrétneho menovania je však dôležité rozlišovať, na akom princípe pristupuje k zobrazovaniu príspevkov. Nemyslím si, že by sa aktuálny stav tak vyhrotil, ak by algoritmy niektorých platforiem nezobrazovali primárne príspevky s najväčším počtom interakcií. To totiž drasticky deformuje trh myšlienok. V tomto je veľký potenciál na zmenu. V kontexte sociálnych sietí by pomohol návrat ku chronologickému zobrazovaniu príspevkov. Veľký potenciál má však aj systém zobrazovania komentárov softvéru Polis, ktorý aktuálne využívame. Ten je síce náhodný, no v mixe uprednostňuje zobrazovanie konsenzuálnych komentárov, pričom na koniec poradovníka spravidla umiestňuje komentáre, ktoré veľa ľudí preskočilo. Už len touto jemnou zmenou pravidiel diskusie sa zabezpečuje väčší potenciál nachádzania konsenzu ako aj istá forma automoderácie irelevantných komentárov.

Neprispieva k nekvalitnej diskusii aj to, že sa stratila úcta k autoritám? Naozaj si myslíte, že je možné „zmierňovať napätie v demokracii budovaním férovej diskusie“?

Iste, ale opäť ide len o symptóm a nie príčinu. Váha názorov autorít je podložená istou formou legitimity, ktorou napríklad je odborné vzdelanie. Ak by sme teda mali hovoriť o akejsi kríze autorít, tak je to v dôsledku toho, že ich legitimita je sústavne podkopávaná v mene politického boja. To nie je nič nové. Novým fenoménom je však nesmierna úspešnosť takýchto naratívov v dôsledku fungovania sociálnych sietí. Ak niekto celý deň brázdi newsfeed, ktorý mu posúva posolstvá jednej názorovej bubliny, ťažko vybudovať legitimitu skutočných odborníkov na základe vecných argumentov.

Pravda nikdy nebola na vrchole hodnotového rebríčka ľudských civilizácií

„Demokracia je diskusia. Pravá diskusia je však možná len tam, kde si ľudia dôverujú a poctivo hľadajú pravdu.” Tento citát Tomáša Garigue Masaryka nájdeme na vašej webstránke. Ide v dnešnej dobe ešte o pravdu?

Koncept pravdy je veľmi nejasný. V dnešných časoch hoaxov a dezinformácií sa často buduje naratív o dvoch stranách mince, a relativizuje vedecké poznanie otázkami typu: Čo je pravda?

V tomto kontexte sa domnievam, že ľudia si postupne začínajú uvedomovať problematickosť tohto konceptu. Napríklad podľa izraelského filozofa Y. N. Harariho pravda nikdy nebola na vrchole hodnotového rebríčka ľudských civilizácií. Uctievanie slnečných bohov a rôznych spasiteľov bol primárny kľúč k tvorbe miliónových spoločenstiev. To si totiž vyžadovalo vieru v rôzne abstraktné koncepty. Korešpondencia tvrdení s realitou tak spravidla vždy hrala druhé husle. Takže nie, o pravdu nikdy až tak nešlo. Oveľa podstatnejší koncept z Masarykovho výroku je vzájomná dôvera. Tá sa totiž dnes v spoločnosti vytráca viac ako kedykoľvek predtým. A je oveľa dôležitejšia ako pravda, pretože v našich hektických životoch jednoducho nemáme čas na to, aby sme každé tvrdenie sami overovali. Jediné, čo nám žiaľ zostáva je dôvera v expertízu a legitimitu odborníkov, ako aj v našich spoluobčanov. Dôveru však možno budovať len vzájomnou interakciou, dialógom a diskusiou. O čo sa usilujeme aj v rámci projektu DemDis.

Badáte aj nejaké konkrétne výsledky vášho projektu?

Konkrétne výsledky nášho projektu nájdete na našej stránke. Myslíme si, že schopnosť zapojiť desiatky ľudí do konštruktívnej diskusie a nájdenie vecného konsenzu je dobrým začiatkom. Cesta je však ešte dlhá. Našim cieľom je spustenie aj druhej offline fázy, kooperácia s médiami pri zdieľaní konverzácii ako aj snaha o formalizovanie konsenzu do podoby legislatívnych návrhov. Kvalita a kvantita konkrétnych výsledkov je však priamo úmerná výsledkom našej intenzívnej práce v tíme. Boli by sme preto veľmi radi ak by sa do spoločného úsilia zapojili aj ďalší študenti Trnavskej univerzity pri výbere a rámcovaní diskusií. Tém, ktoré sužujú našu spoločnosť je totiž viac ako nám dovoľujú spracovať naše aktuálne personálne kapacity. V každom prípade budeme veľmi radi ak sa len zapojíte do aktuálnych diskusií a vyjadríte svoj názor na aktuálne témy. Pre viac informácií môžete sledovať naše aktivity na našom webe demdis.sk, facebookovej stránke či Instagrame.

foto: TRUNI/Barbora Likavská