Skočiť na hlavný obsah
PR
20.12.2021

Láska si vždy nájde spôsoby, ako sa vyjadriť

trnavská univerzita pf 2022

Blížia sa vianočné sviatky. Záver kalendárneho roka ponúka aj možnosť bilancovať a azda aj s nádejou pozerať sa na nových 365 dní, ktoré na nás čakajú v novom roku 2022. Do našej ankety sme oslovili niekoľko osobností spätých s Trnavskou univerzitou, aby nám odpovedali na tieto otázky: 

(1) V čom budú tohoročné Vianoce rovnaké – a v čom iné – ako predchádzajúce sviatky? Ako ich budete tráviť?

(2) Ktorý vianočný zvyk, tradíciu máte najradšej? (A ktorú, naopak, neobľubujete?)

(3) Ako hodnotíte uplynulý rok 2021? Čo priniesol vo Vašom osobnom i profesionálnom živote? Je aj niečo nové, čo ste prežili, zažili, čo ste sa naučili?

Tu sú ich odpovede:

rené bílik (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Rektor: Po vyše 30 rokoch budeme tráviť Vianoce s manželkou sami vo dvojici

(1) Vzhľadom na situáciu v ktorej žijeme, musím povedať, že je podobná ako vlani a veľmi sa vnútorne bránim tomu, aby som ju prijímal ako "bežnú" či nebodaj normálnu. Takže, aj keď platí, že obmedzenia sú takmer rovnaké ako počas minulých Vianoc, vzhľadom na moju predstavu (a myslím si, že to platí aj pre iných) o podobe sviatočnosti, prijímam túto "rovnakosť" ako vybočenie z normálu. Naše domáce Vianoce budú určite trocha odlišné od všetkých predchádzajúcich. Moje deti budú vo svojich rodinách, dcéra dokonca u rodičov svojho manžela v zahraničí, mama tu s nami nebude už druhý rok, otec ide k môjmu bratovi, a tak to budú po vyše tridsiatich rokoch prvé Vianoce, ktoré strávime s manželkou len vo dvojici. Po skoro štyridsaťročnom manželstve je to pre nás úplne nová skúsenosť. Celkom sa na to tešíme, aj keď s trochou nostalgie...

(2) Celú atmosféru našich domácich Vianoc beriem za súčasť pretrvávajúcej tradície. V nej sa stretávajú zvyky, ktoré sme si do manželstva priniesli zo svojich rodín a príliš sa neodlišujú od toho, čo prežívajú ostatné domácnosti a rodiny. To, čo, žiaľ, zostalo len spomienkou, je svojho druhu "ticho", ktoré sprevádzalo príchod Vianoc v čase môjho detstva. Tešili sme sa na Vianoce, pretože prichádzali ako niečo výnimočné. Dnes ich sprevádza hluk, ohlasujú sa už viac, než mesiac pred decembrom a v ich výlučne komerčnom "lesku" sa to niekdajšie narastajúce napäté očakávanie kdesi stratilo. Hádam aj preto mám nesmierne rád ironický odsudok toho všetkého, ktorý poznám z textu jednej z piesní českej folkovej či folkrockovej skupiny Jablkoň:

"Kampak všichni spěcháme, kampak všichni jdem? Tam kde svítí hviezda, tam kde svítí hviezda, tam kde svítí hviezda - nad hypermarketem".

K tomu niet, čo dodať!

(3) Uplynulý rok bol veľmi zvláštny. Bol plný obmedzení a súčasne uvoľnení, bol plný nenávistných vyjadrení a súčasne aj obetavosti a desí ma, ako rýchlo si Slováci zvykli na správy o smrti. Až tak rýchlo a v takej miere, že dokonca ani smrť nepohla významnú časť spoločnosti k tomu, aby zahodila svoju bezohľadnosť a ak sledujem politiku, tak aj cynickosť. V tomto ohľade to bol pre moje poznanie sveta rok výnimočný. Odkryla sa dovtedy menej výrazná (v našej literatúre však už dávno tematizovaná), no evidentne aj existujúca a zdá sa, že aj životaschopná súčasť národnej povahy: nedisciplinovanosť, bezohľadnosť, sklony k násiliu a cynizmus. Toto, žiaľ, súvisí so všetkým tým, čo je súčasťou aj našej profesie, totiž so vzdelávaním. Ukazuje sa, že väčšinovo, pretože spoločensky vo významnej miere, nedokážeme "čítať svet": nevieme (a znova v spoločensky významnom rozsahu) odlišovať nezmysly od poznatkov. Ak si k tomu pridám nekompetentnosť a aroganciu, s akou politickí nominanti vstúpili v tomto roku do oblasti vzdelávania, tak si uvedomujem, že aj po vyše tridsiatich rokoch strávených v politickom a verejnom priestore, existujú veci a postupy, ktoré som nepredpokladal a ktoré ma prekvapili.

Pokiaľ ide o univerzitu, bol to rok povzbudivý, pretože sa ukázalo, že v kľúčových veciach je možné rátať s funkčnou akademickou samosprávou a univerzite lojálnymi študentmi. Bol to súčasne rok nesmierne ťažký, pretože v atmosfére neistoty, nejednoznačných postupov aj vyjadrení zo strany kompetentných, uskutočňujeme najvýraznejšiu premenu nášho vnútorného legislatívneho prostredia a študijných programov za ostatné roky. Sme z toho veľmi vyčerpaní a všetkým kolegyniam a kolegom za vykonanú prácu ďakujem, prajem pokojné Vianoce a pevné zdravie!

marek šmid profesor (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Nebojím sa toho, čo neviem

profesor Marek Šmid, bývalý rektor Trnavskej univerzity, predseda odvolacej komisie Slovenskej akreditačnej agentúry, autor knihy Z hlbín rektorovej duše:

(1) Vynikajúce otázky, za ktoré ďakujem. Pomohli mi urobiť si malú vianočnú životnú revíziu, ktorú som predtým týmto spôsobom nerobil. To je snáď to nové. A pretože sa životná revízia týka toho, čo som už prežil, to, o čom revízia je, to vo mne stále zostáva rovnaké.

(2) Som chlapec z mesta. Tradície mi mnoho nehovoria. Hovoria mi veľa namiesto nich ľudia, ktorí majú cit a prejavia ho.

(3) Zaujímavý rok. Prvý po šesťdesiatke. V takom roku sa už treba naučiť rozoznať, čo vychádza zo srdca a čo zo žalúdka. To je veľmi osobné. A profesionálne som sa naučil neklásť príliš dôraz na to, čo viem, nebáť sa toho, čo neviem, a ani z jedného z toho sa neospravedlňovať pred ľuďmi. 

Vianoce sa mi spájajú so spomienkami na bezstarostné detstvo

peter vargaPeter Varga, predseda akademického senátu Trnavskej univerzity: 

(1) Počas zhonu na konci roka si ešte ani neuvedomujem, že o pár dní končí rok. V každom prípade sa teším, že nastane obdobie dovoleniek, ktoré umožní zvoľniť tempo, stráviť čas s blízkymi a taktiež sa venovať činnostiam, na ktoré som si nenašiel čas počas roka, prípadne oddýchnuť si v prírode.

(2) Vianoce vnímam ako príležitosť stráviť čas so svojimi najbližšími, najradšej mám vianočnú večeru, ktorá vždy chutí výnimočne a má aj výnimočnú atmosféru. Vianoce sa mi spájajú so spomienkami na detstvo, ktoré sme trávili v Štiavnických vrchoch, kde sme prežili bezstarostné chvíle a prešli sme s rodičmi veľa miest v prírode.

(3) Rok 2021 hodnotím pomerne rozpačito, pokiaľ ide o pandémiu, ktorá sa stala súčasťou našich životov a zmenila aj spôsob nášho fungovania v profesionálnom, ako aj súkromnom živote. Znepokojuje ma nárast napätia v spoločnosti. Rovnako rozpačitý bol tento rok aj pre samotné vysoké školy, keďže počas celého roka riešili reprezentácie vysokých škôl novelu vysokoškolského zákona, ktorá nakoniec vyústila do protestu vysokých škôl, čo sa od roku 1989 nestalo.

peter buša sj (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Najviac mi záleží na tom, aby sme vedeli byť spolu

Peter Buša SJ, správca Univerzitného pastoračného centra v Trnave:

(1) Tohoročné Vianoce si myslím, že budú podobné minuloročným, čo do značnej miery ovplyvňuje stále pretrvávajúca pandémia covidu, ktorá neobišla ani našu komunitu. Aj preto rôzne predvianočné aktivity a najmä tie pastoračné budú obmedzené. Myslím, že aj osobných kontaktov, stretaní a návštev blízkych, rodiny, priateľov bude počas týchto Vianoc menej, čo mne osobne bude asi najviac chýbať.

Určite sa ale na sviatky teším a budem ich tráviť opäť v našej jezuitskej komunite v Trnave, kde každoročne najprv spoločne pripravujeme stromčeky v kostole a v komunite a potom tiež jedlo a štedrovečernú večeru. A vyvrcholením všetkého bude spoločné slávenia týchto sviatkov v kostole, dúfam.

(2) Keď som prežíval Vianoce u nás na doma na dedine na dolnom Zemplíne, veľmi som sa tešil okrem iných zvykov najmä na betlehemcov, ktorí chodili z domu do domu s betlehemom a všetko to sprevádzali spev a koledy. Bolo to krásne a som rád, že sa táto tradícia stále udržiava.

Musím, ale priznať, že posledné roky, ktoré som strávil či už v zahraničí alebo na Slovensku, zvyky spojené so sviatkami prestali pre mňa byť tak dôležitými. To, na čom mi ale najviac záleží je, aby sme vedeli byť spolu, nenáhliť sa a vedieť zastaviť sa.

A či niečo neobľubujem? Asi ak z Vianoc stratíme to podstatné, prečo ich prežívame: tú radostnú zvesť, že sa Boh stal človekom a prichádza k nám v malo dieťati Ježišovi, a takto je nám blízky.

(3) Reflektujúc končiaci sa rok, to prvé, čo pociťujem a chcem vyjadriť, je určite vďačnosť zaň aj napriek tomu, že bol opäť do značnej miery poznačený covidom. Vďačnosť za všetko to, čo mi v ňom Pán Boh dal cez mnohých krásnych ľudí, priateľov, spolubratov, rodinu a študentov v pastoračnom centre (UpeCe-čku). Vďačný som tiež za mnohé nové skúsenosti, ale najmä za to, že sme od septembra mohli naplno rozbehnúť naše aktivity v UPeCe. Opäť sa stretať po dlhom čase a byť spolu. No osobne najväčšiu vďačnosť prežívam pri spomienke na udalosti spojené s návštevou pápeža Františka na Slovensku. Vryli sa mi silne do srdca stretnutia so Svätým Otcom, či už to osobné s jezuitmi v Bratislave, ale aj ďalšie v Košiciach s mladými či v Šaštíne, kde som mal možnosť byť. Je to niečo, z čoho žijem a nezabudnem na to a verím, že ani naša krajina.

lucia berdisová

Batmanovské perníky

Lucia Berdisová, pedagogička na katedre teórie práva a ústavného práva, členka Súdnej rady:

(1) Sviatky budem tráviť s rodinou. Iné budú v tom, že na rozdiel od minulého roka si dávam záväzok vkuse päť dní vôbec nepracovať a cítim sa veľmi odhodlane tento záväzok dodržať. Rozdiel je aj v tom, že v minulom roku som členkám a členom spojených rodinných bublín kupovala respirátory a bol okolo nich zvláštny pocit vzácnosti. Teraz sa už respirátory povaľujú kade tade, vrátim sa teda k ponožkám.

(2) Mám veľmi rada zvyk vytvorený v posledných hádam troch rokoch, kedy spolu so sestrou pečieme vianočku, a to tak, že spolu na striedačku prepletáme pramene. Tiež sa teším na spoločné zdobenie perníkov – minulý rok boli batmanovské.

(3) Veľmi ťažko sa robia všeobecné hodnotenia roka, a to viac v niekoľkých vetách. Preto ostanem iba pri hodnotení toho, aký bol tento rok pre mňa. Taký rok by som napokon priala aj ostatným ľuďom, bol totiž vynikajúci. Pol roka som žila na chalupe. Trénovala som box na mechu zavesenom na orechu, naučila som sa spoznať kvety ladoňky a počas on-line konferencií som pri vypnutom zvuku a kamere rúbala drevo. Videla som svoje študentky a študentov posúvať sa v práci aj v živote a mala som hlbokú vnútornú potrebu objímať ich, keď sme sa stretli (nie, ani ruku som im často napokon nepodala 😊). Spoznala som množstvo veľmi fajn ľudí a zároveň som mala aj dosť priestoru byť sama. Aj napriek tomu, ako veľmi rada som sama som zistila, že som viac vzťahom než prvkom. Za pracovné a ľudské aktivity som dostala aj formálne ocenenie pomenované po Františke Plamínkovej. V tíme Súdnej rady Slovenskej republiky som takmer bez rozcvičky vystriedala Pavla Žilinčíka. A všeličo iné.

andrej závodný (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Ľudia nakupujú zásoby, akoby sa chystali na zimný spánok

Andrej Závodný, jazykovedec, člen slovenskej kalendárovej komisie, člen akademického senátu Trnavskej univerzity:

(1) Predvianočný čas a Vianoce sú v každom roku podobné, no predsa vždy iné. Každý z nás je o rok starší, obohatený o veľa nových zážitkov, skúsenejší a múdrejší. S každým povianočným obdobím sa zároveň spája aj koniec roka, a teda celoročné bilancovanie prežitého, (ne)splneného a následné plánovanie kalendára aktivít toho nastávajúceho roka. Nezvyknem meniť moje vianočné rituály, takže ich plánujem prežiť ako každý rok ‒ v kruhu najbližšej rodiny.        

(2) Vianoce nevnímam len ako tri dni v kalendári, ale každý rok si vychutnávam aj celé predvianočné obdobie, spojené s postupným spomaľovaním bežného života, príjemnou a pokojnou atmosférou. Najviac sa teším na ten prekvapivý a radostný pohľad detí pri rozbaľovaní vianočných darčekov a tradičné vianočné stretnutie celej rodiny u mojich rodičov a svokrovcov. Nie som však priaznivcom predvianočných masových nákupov. V tomto období sa vždy snažím návštevy hypermarketov minimalizovať a radšej navštívim malý obchod, kde nie je toľko tlačiacich sa ľudí. Vždy sa pousmejem nad tým, že zatvorené obchody sú len dva-tri dni a ľudia nakupujú zásoby, akoby sa chystali na zimný spánok.  

(3) Každý rok je niečím špecifický, ale negatívna výnimočnosť posledného obdobia by sa už mohla v tom budúcom roku konečne znormalizovať, hoci platí klišé, že nič už nebude také isté. Ide však o to, aby sme sa z tohto zlého obdobia dajako poučili a dokázali dajako zužitkovať aj negatívne skúsenosti. Myslím, že nielen ja som si viac uvedomil, že niektoré veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, plne si neuvedomujúc ich hodnotu, nemusia, a to v pomerne rýchlom čase, takými samozrejmými aj zostať. Okrem toho, ukazuje sa, že aj akýkoľvek nezmysel či hlúpy skutok si v súčasnom, najmä online svete nájde viac či menej svojich prívržencov. Tiež ako ľahko si niekto dokáže zamieňať demokraciu s anarchiou a predstavu o svojej pravde a slobode pretláčať bez vlastnej zodpovednosti a na úkor slobody a názorov iných. Aj tieto skutočnosti zvýrazňujú jedno z dôležitých poslaní škôl a univerzít ‒ učiť žiakov a študentov okrem iného aj kriticky myslieť.       

andrej rajský

Láska si vždy nájde spôsoby, ako sa vyjadriť

Andrej Rajský, docent na katedre pedagogických štúdií,  člen akademického senátu Trnavskej univerzity: 

(1) Počas minuloročných Vianoc sme sa nazdávali, že práve tie nám ostanú v pamäti ako mimoriadne a zvláštne - kvôli pandémii a obmedzeniam - a že tie nasledujúce už prežijeme v bežnom móde. No zisťujeme, že to, čo sa nám javilo ako výnimočné a dočasné, nám akosi zovšednieva a zvykáme si... Aj tohtoročné sviatky budem tráviť doma, s manželkou a deťmi, v intimite okolo vianočnej tabule. Láska si vždy nájde spôsoby, ako sa vyjadriť. 

(2) Naše Vianoce sú vždy bohaté na rituály a úkony, ktoré z nich robia čosi mimoriadne slávnostné, dôstojné a krásne. Asi preto sa na ne tak tešia nielen deti, ale aj my dospelí - tie obrady v nás vytvárajú povedomie sviatočnosti, posvätnosti a blízkosti. Všetci cítime, že po tieto dni aj nebo je akosi blízko, medzi nami. Doslova, kresťanské slávenie dáva našim Vianociam rozmer vďačnosti za všetko.  

(3)Ťažký a náročný uplynulý rok so sebou priniesol aj veľa výziev. Myslím, že osobne som sa musel naučiť lepšie si organizovať čas (v rámci home office) a vytvárať iné, nové spôsoby výučby a skúšania, aké nám umožňovalo online prostredie. Na druhej strane online meetingy s kolegami, aj zo vzdialenejších krajín, sa ukázali ako veľmi efektívne. To, čo sme začali používať z núdze, sa nám už stáva bežnou praxou. No na druhej strane, po sociálnej deprivácii si azda o to viac vážime staré dobré "prezenčné" stretnutia a debaty s kolegami i študentmi, ktoré sú nenahraditeľné. Napríklad cez obrazovky sa tak ťažko štrngá na zdravie!  

Vďačnosť nad uplynulým rokom

nicole makóová (foto TRUNI/Barbora Likavská)Nicole Makóová, predsedníčka Študentskej rady, členka akademického senátu Trnavskej univerzity:

(1) Vianoce sú môj obľúbený sviatok v roku a budem ich tráviť tak ako každý rok – v kruhu mojej milovanej rodiny s obrovským množstvom koláčov a hordou zemiakového šalátu, za čo som veľmi vďačná, pretože si uvedomujem, že nie každý má toto šťastie. Vždy sa veľmi teším na pečenie koláčov, pozeranie vianočných filmov a ozdobovanie vianočného stromčeka so sestrami. Iné budú tieto sviatky jedine v tom, že už sa naozaj musím pustiť do písania bakalárskej práce, takže to nebudú len dni oddychu a pokoja. (smiech)

(2) Najmilším vianočným zvykom je pre mňa jednoznačne to, že si dodnes posielame s kamarátmi vianočné pozdravy a to aj napriek tomu, že sme mladá generácia a vyrástli sme vo virtuálnom svete, kedy je najjednoduchšie napísať SMS – a práve o to viac si to vážim. Vždy sa veľmi poteším, keď mi v schránke pristane vianočná pohľadnica s ručne písaným odkazom. Je to oveľa osobnejšie a má to svoje čaro. Každé prianie mám poctivo uložené.

(3) Keď premýšľam nad uplynulým rokom, svieti mi v hlave v prvom rade slovíčko VĎAČNOSŤ. Som vďačná, že sme tento rok ja a aj moji blízki prežili v zdraví. Spoznala som mnoho inšpiratívnych ľudí, od ktorých som sa veľa naučila a stali sa mojimi blízkymi priateľmi. V Študentskej rade sme tento rok urobili viacero skvelých projektov, ktoré úspešne dopadli, z čoho mám obrovskú radosť. Počas akademického roka (keď to pandemická situácia dovoľovala) sme sa pravidelne stretávali aj formou teambuildingov, ktoré nás naozaj veľmi zblížili a sme skutočne ako jedna veľká rodina. Každý jeden člen ŠRTU ma veľmi motivuje – sú to veľkorysí, šikovní, pracovití a neuveriteľne dobrosrdeční ľudia. Cítim vďačnosť za každú jednu príležitosť, pri ktorej som mala možnosť zájsť za hranice mojej komfortnej zóny, pretože práve vďaka týmto skúsenostiam som sa osobnostne najviac posunula, a v roku 2021 bolo týchto výziev až-až, či už v osobnom alebo profesionálnom živote. Ak ma niečo tento rok naučil, tak jednoznačne vytrvalosti. Mojim novoročným predsavzatím na tento rok bolo naučiť sa lepšie si zorganizovať čas, no toto predsavzatie opäť presúvam na ďalší rok. (smiech). Takže takýto bol môj rok 2021 – rok výziev, za ktorý som nesmierne vďačná.

timotej práznovský (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Každý sviatok prináša nádej

Timotej Práznovský, študent práva, zostavovateľ slovníka rímskeho práva, študentská pomocná sila v oblasti právnej romanistiky

(1) Vianoce strávim tradične v kruhu rodiny doma. Konečne sa na chvíľu zastavíme a snáď sa po dlhšom čase všetci aj stretneme, keďže v poslednom období to nebolo možné. Ako zdravotne hendikepovaný sa spravidla vyhnem organizačnému ruchu spojenému s Vianocami, vďaka čomu mám toto obdobie ešte pokojnejšie než ostatní. Asi nie som jediný, kto Vianoce vníma ako priestor pre spomalenie a duchovnú obnovu. Kresťanský rok je špecifický tým, že takmer každý veľký sviatok prináša svojím posolstvom nádej začať v niečom od znova. Okrem oddychu sa preto určite pokúsim niečo z bohatstva Vianoc preniesť aj do bežného života a snáď v tomto budú tieto Vianoce iné, keďže sa do nich ponorí moje o rok staršie a skúsenejšie ja. Určite si pozriem aj nejaký vianočný film či rozprávku, vcelku sa teším na premiérovú vianočnú časť seriálu Chosen. Ak zvýši čas, tak si možno opäť prečítam nejakú beletriu, na ktorú mi počas akademického roka spravidla nezostáva čas.

(2) Život na dedine je posiaty menšími či väčšími zvykmi. V našej rodine je pred vianočnou večerou zvykom vítanie vinšovníka (člena rodiny) ohlasujúceho Kristovo narodenie, prichádzajúceho do tmy so svetlom, svätenou vodou a košom dobrôt. Osobne sa mi tiež páči, že ide azda o jediný deň v roku, v ktorom celá obec zasadne k večeri v tom istom okamihu – u nás na zvolanie kostolných zvonov – a že rodina i obec sviatočnú večeru započne spoločnou modlitbou. Je to dobré znamenie toho, že aj v modernej dobe dokáže prevládnuť duchovná hodnota Vianoc. Osobne som naopak už od detstva nevedel úplne prísť na chuť rôznym ľudovým poverám spájajúcim sa s predpovedaním zdravia, lásky či bohatstva.

(3) Toto sú otázky, ktorými sa začínam vždy zaoberať v štedrovečerný deň, keď si snáď ešte viac, ako na svoje narodeniny uvedomím, že som o rok starší. Posledný rok bol v mojom živote prelomový. Po dlhých rokoch čakania som sa dostal k liečbe môjho ochorenia a hoci ide o dlhodobý proces, zatiaľ sa zdá, že prináša aj menšie úspechy. Po ročnom prerušení štúdia som minulý školský rok opäť začal navštevovať vysokú školu a vďaka účastiam na univerzitných akciách, môžem povedať, že išlo o rok aktívny. Pomalými krokmi začínam spoznávať oblasť vedy a výskumu, hoci som stále ešte len na začiatku a čaká ma mnoho prekážok. Uvažovanie i empíria ma priviedli k poznaniu skutočného významu niektorých slov a hodnôt, ktoré som síce poznal už dávno, no doteraz mi prišli skôr ako prázdne frázy. Okrem práva som sa začal zdokonaľovať v cudzích jazykoch, najmä v nemčine a latinčine. Po návrate na univerzitu som získal nových spolužiakov, s ktorými som mal na jeseň príležitosť sa po roku stretnúť aj osobne. Aj mimo univerzity, v online priestore, som spoznal množstvo vzácnych ľudí z rôznych profesijných oblastí a z rôznych krajín. Utvrdil sa v tom, že hoci neraz myslíme rôzne a máme iné podmienky, naše záujmy sú rovnaké a vieme nájsť spoločnú reč. Rok 2021 bol pre mňa rokom príležitostí. Niektoré som využil úspešne, iné by som dnes uchopil inak. Aj napriek ťažkým časom, v ktorých žijeme, môžem povedať, že posledný rok patrí k mojim najúspešnejším.

 

trnavská univerzita (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Rozkrojiť jablko, zjesť cesnak, oblátky s medom a v modlitbe sa poďakovať, že sa opäť stretáme pri stole

Rebeka Juhászová, prezidentka European Student Network Trnava, študentka Trnavskej univerzity:

(1) Tohtoročné Vianoce budú už po druhýkrát iné, inšie, ako sme zvyknutí. Nemyslím to však v negatívnom slova zmysle. Myslím si, že sme ako spoločnosť potrebovali spomaliť, prehodnotiť hodnoty a priority a začať viac vnímať, tešiť sa z maličkostí. Napokon, aj veta "Prajem ti pokojné sviatky v kruhu najbližších!" zrazu naberá úplne iný rozmer. Ja sa naozaj a úprimne teším, že môžem sviatky stráviť naozaj v kruhu najbližších, i keď to znie ako klišé. Teším sa na večeru s mojimi rodičmi, na vianočné rozprávky, ktoré sme síce videli už niekoľkokrát, no stále majú svoje čaro. Teším sa na teplú deku, vianočné ponožky, vanilkové rožky a dobrú knihu. 

(2) Bohužiaľ, v mojom regióne, resp. dedine sa už veľa zvykov nedodržiava. Každý rok si však pozriem film Vianočné oblátky, aby som si ich pripomenula a aspoň takýmto spôsobom, bola ich súčasťou. Medzi vianočné tradície, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou nášho Štedrého dňav patrí rozkrojenie jablka, zjedenie cesnaku a oblátky s medom a modlitba. Poďakovať za to, že sa máme, že sme zdraví a že sa po roku opäť stretávame pri rovnakom stole. 

Nie je zvyk, či tradícia, ktorá by mi vyslovene prekážala, no na Vianociach sa mi nepáči tá materiálna hodnota, ktorá je rok čo rok, zdá sa, dôležitejšia. Napokon, darčeky nemusia byť drahé na to, aby potešili. Nemusí byť ich ani 20. Stačí dobre počúvať, byť kreatívny a verím tomu, že obdarovaná osoba bude vďačná a šťastná.  

(3) Rok 2021 uplynul veľmi rýchlo. Chvalabohu? Bohužiaľ? Neviem. Ak by som ho mala k niečomu prirovnať, prirovnala by som ho k horskej dráhe. Veľmi rýchlej. No napriek jej rýchlosti som si ju vychutnala, snažila sa tešiť z maličkostí, užiť si každú zákrutu, výhybku, spomalenie, či zrýchlenie, ale aj voľné pády. Počasie bolo väčšinou dobré, občas sa zamračilo, ale napokon vyšlo slnko. Celú cestu som mala nasadené ružové okuliare. No dobre, občas som ich dala dole, ale kto nie? Vďaka tejto jazde som však opäť o niečo skúsenejšia, múdrejšia (niekedy mám však pocit, že ten diplom by bolo možno lepšie vrátiť), uvedomelejšia a trpezlivejšia (skôr nie ako áno). No a v neposlednom rade je to moja rodina a priatelia, starí aj noví, ktorí moju jazdu spestrili. 

Nebol to rok zlý, no želám si, aby v roku 2022 byť pozitívny znamenalo už len byť usmiaty a šťastný. Želám si, aby sme boli uvedomelí, ohľaduplní, trpezliví a najmä dobrí. Pretože presne to potrebujeme byť. Želám nám, aby sme sa dokázali tešiť z maličkostí, aby sme boli zdraví a aby bol rok 2022 čo najviac podľa našich predstáv. 

nina kelemenová

Rok 2021 bola jazda

Nina Kelemenová, študentka práva (3. roč. Bc.): 

(1) Vianoce už doslova klopú na dvere a ja sa tomu veľmi teším! Sú to pre mňa pre tie najkrajšie sviatky v roku. A to doslova! Zbožňujem na nich úplne všetko – od vymýšľania darčekov, pečenia medovníkov, stavania stromčeku a ozdobovania až po pozeranie tých najkrajších tradičných slovenských rozprávok. Pre niekoho môžu Vianoce a vianočné sviatky evokovať „stres“ či „uponáhľané“ obdobie, no u mňa to je presne naopak. Vždy sa ne veľmi teším a všetky aktivity spojené s Vianocami si užívam na 110%. Vianočné sviatky ako každý rok, budem prežívať doma so svojou rodinkou a veľmi sa na to teším! Pretože je v poslednej dobe také hektické obdobie a všetci sme „rozbehaní“, sviatky budú pre nás ideálnym časom, kedy trochu „spomalíme“ a budeme si užívať jeden druhého.

(2) Čo sa týka tradícií, tých viem vymenovať hneď niekoľko. Jednoznačne je to u nás pečenie domácich medovníčkov a následne ich zdobenie. U nás je to doslova „celodňová záležitosť“. Ďalším zvykom u nás je, že vianočný stromček zdobíme presne na Štedrý deň, teda 24.12. ráno. Vlastne ani neviem, prečo to tak máme, keď iní ľudia majú stromček už aj týždeň či dva pred Vianocami (smiech). Každopádne, je to veľmi milé a o zábavu na doobedie v Štedrý deň máme vždy postarané, pretože stromček vždy ozdobujeme všetci spolu. Určite si pamätáte, keď aj vám rodičia hovorili od rána, že nemáte nič papať až do večera – u nás to tak je tak doteraz. Naozaj sa snažíme tento zvyk u nás dodržiavať a niekedy je to teda, poviem, vám, veľmi náročné (smiech).

Čo sa týka vianočnej večere, tá je u nás veľmi pestrá, nakoľko máme v domácnosti aj vegetariánov či vegánov. Vianočná večera u náš štandardne začína medzi 17:00 – 18:00 hodinou. Akonáhle si sadneme za štedrovečerný stôl, od stola sa neodchádza – vždy musí byť všetko po ruke. Okrem tradičných jedál, ktoré sa zvyknú podávať, mávame napríklad aj pre niektorých našich členov domácnosti tofu (smiech). Samozrejme u nás nesmie chýbať oblátka s medom na úplný začiatok. Následne máme výber z dvoch polievok – buď hríbová alebo kapustnica. Až po týchto dvoch podávaných jedál nasleduje jedlo pre Vianoce snáď najpríznačnejšie a to ryba (kapor, losos) so zemiakovým šalátom, na ktorý sa teším snáď celý rok, keďže ho jedávam výhradne iba cez vianočné sviatky. (smiech)

Na konci večere u nás nasleduje klasická a známa slovenská tradícia, a to krájanie jabĺčka. Podľa histórie veštila, čo nás v nasledujúcom roku. Ak sa po rozkrojení jabĺčka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik chorobu a smrť.

Ako aj v iných mnohých rodinách, aj u nás sa dodržiava zvyk pridať na stôl tanier navyše. Symbolizuje to otvorenosť a ústretovosť, no je tiež pre nečakanú návštevu, a taktiež sa takto spomína na v uplynulom roku zosnulých blízkych.

(3) Uplynulý rok bol pre mňa veľmi rôznorodý. Zatiaľ asi najťažší no zároveň najkrajší. Hodnotím ho ako poriadnu jazdu, plnú skvelých zážitkov, smiechu, pozitívnych skúseností a radostí, ktorú však striedal aj poriadky „pretlak“ a rôzne nečakané, a pre mňa dovtedy neodskúšané „challenge“. Za čo som však najviac vďačná je, že mi priniesol do života nových skvelých, inšpiratívnych a zaujímavých ľudí, ktorí mi doslova pomohli otvoriť brány do budúcna. Ľudí, s ktorými aj keď trávim veľa času, nemáme nikdy dosť. Som naozaj veľmi rada, akých ľudí mám okolo seba – pretože sú úžasní a to každý jeden! Ani neviem, čím som si to zaslúžila, ale prajem každému mať okolo seba takú „kôpku“ pozitívne naladených ľudí, ktorí vás vždy posúvajú vpred, podporia, vypočujú a nasmerujú vás.

Okrem spoznávania nových ľudí a prehlbovania vzťahov s kamarátmi, bol pre mňa rok 2021 aj „rokom zmeny“. Či už v profesijnom živote, kde sa mi podarili (pre mňa) skvelé veci, za ktoré môžem opäť, ďakovať ľuďom, ktorí sú tu pre mňa aj o tretej hodine ráno (a to nepreháňam), či už kamarátom alebo rodine, ale taktiež v osobnom, resp. v mentálnom. Ja som bola doteraz človek, ktorý extrémne, ale že naozaj veľmi veľa stresoval pre každú vec. Dokázalo ma rozhodiť snáď všetko a vystresovať sa aj z úplne bežných vecí. Teraz, keď sa na to pozriem s odstupom času, to tak už nie je. Uvedomila som si, že nie vždy všetky veci idú podľa našich predstáv a taktiež že nie všetkým veci treba prikladať 100% váhu. Naučila som sa prioritizovať veci, ktoré sú pre mňa dôležité a stal za zo mňa doslova profík v časovom plánovaní! (smiech) Odporúčam kalendár v mobile, na každú udalosť/stretnutie/čokoľvek mám inú farbu a nemôže sa stať, že na niečo zabudnete – telefón vám to hlási hneď ráno! (smiech)

Aj napriek tomu, že uplynulý rok bol poriadna „jazda“ z extrému od extrému, môžem povedať, že to bol zatiaľ ten najdynamickejší rok v mojom živote. Som rada za všetky veci, ktoré mi prišli do cesty, či už dobré alebo tie menej dobré. Každá skúsenosť nás posúva vpred a každá skúsenosť nás formuluje – k lepšiemu.

martin pogádl (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Zmysel Vianoc je v zastavení sa a spomalení

Martin Pogádl, študent práva, Cena rektora 2021, podpredseda akademického senátu Trnavskej univerzity za študentskú časč: 

1) Vianoce budem tráviť doma, na krásnom Liptove, v kruhu najbližších. Plánujem si vyhradiť čas pre rodinu a pre seba, pozrieť si klasické rozprávky, ktoré ku Vianociam patria.  Vianoce pre mňa, ako študenta vysokej školy, sú špecifické v tom, že sú zasadené do stredu skúškového obdobia, ale aj napriek tomu si bezpochyby vyčlením pár dní na oddych, ktorý je veľmi dôležitý, a jeho potrebu pre každého z nás netreba podceňovať. Aj párdňové ničnerobenie dokáže v konečnom dôsledku pomôcť k lepšej produktivite pri následnom učení sa na skúšky. :)

2) Za najzmyselnejšiu tradíciu Vianoc považujem, aj s ohľadom na dnešnú uponáhľanú a stresujúcu dobu, spomalenie sa a trávenie času v kruhu najbližších, kedy každý z nás má možnosť uvedomiť si skutočné hodnoty, ktoré často v každodennej honbe za veľakrát nezmyselnými cieľmi prehliadame. Niekedy na uvedomenie si podstatných vecí a prehodnotenia postojov treba spomaliť, až zastať. A myslím si, že práve to je zmysel Vianoc, špeciálne dnes.

3) Uplynulý rok 2021 vnímam pozitívne, i keď to bol pre mňa náročný rok, v ktorom som vstúpil do 3. ročníka, v ktorom ma čaká obhajoba bakalárskej práce a štátnice. Pozitívny impulz po lete plnom zážitkov prišiel na začiatku akademického roka, kedy sme mohli nastúpiť na hybridný typ výučby. Bolo príjemné vrátiť sa aspoň na pár týždňov do učební a opäť stretnúť kolegov, vyučujúcich a zamestnancov fakulty, či univerzity. Ďakujem všetkým, ktorí sa o možnosť hybridnej výučby pričinili. Rok 2021 bol pre mňa rokom nových príležitostí, predovšetkým som nadobudol  praktické skúsenosti zo stáží na súdoch, a taktiež získal prácu právneho asistenta v advokátskej kancelárii. Rok 2021 pre mňa bol aj rokom nezabudnuteľných zážitkov, za ktoré vďačím svojim priateľom. Verím, že rok 2022 bude pre nás všetkých ešte lepší ako uplynulý rok. (úsmev)

Žofia Dršťáková (foto TRUNI/Barbora Likavská)

Odložím mobilný telefón, vypnem sociálne siete a budem si užívať spoločné chvíle s rodinou

Žofia Dršťáková, študentka psychológie, Cena rektora 2021:

(1) Vianoce vnímam ako sviatky pokoja, radosti a oddychu v kruhu najbližších. Viem, znie to ako klišé, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem podstatu a dôležitosť tohto obdobia. Všetci v sebe zvádzame každodenný vnútorný boj s aktuálnou dobou a o to potrebnejšie sú dni, ktoré symbolizujú práve spomínaný pokoj a príležitosť nabrať nové sily do nasledujúcich dní. Je to zároveň čas, kedy sa človek môže zastaviť a uvažovať o postojoch a hodnotách v jeho živote. V neposlednom rade, je to čas, ktorý by sme mali venovať našim blízkym. Žijeme v uponáhľanej dobe - všetci máme hodinky, ale nikto z nás nemá čas – je to smutné, ale je to tak. Teším sa, ako odložím mobilný telefón, vypnem sociálne siete a budem si užívať spoločné chvíle s rodinou bez stresu a každodenných povinností. Doprajem si vianočné dobroty a budem si vychutnávať vôňu ihličia z vianočného stromčeka. Zimné vianočné večery rada trávim pod teplou dekou s vianočným punčom, dobrou knihou či rozprávkami a praskajúcim drevom v krbe. 

(2) Medzi najkrajšie tradície radím zdobenie vianočného stromčeka a štedrovečernú večeru. A čo neobľubujem? Predvianočné upratovanie a môj každoročne prehrávaný boj s odolávaním dobrému jedlu – preto je jasné, že som ešte nevidela zlaté prasiatko. (úsmev)

(3) Tento rok sa mi úspešne podarilo ukončiť bakalárske štúdium psychológie a súčasne začať študovať na magisterskom štúdiu. Napriek negatívam, ktoré prináša táto doba, tento rok považujem za jeden z najúspešnejších, čo sa týka osobného aj študijného života. Podarilo sa mi absolvovať prax v ambulancii klinického psychológa, CPPPaP a stále pokračujem v nadobúdaní praktických zručností v OZ Pomoc obetiam násilia. Novú a zaujímavú skúsenosť som získala zúčastnením sa na ŠVOK. Som vďačná, že aspoň na chvíľu sme sa mohli vrátiť do univerzitných priestorov, vidieť vyučujúcich a spolužiakov. O to viac ma trápi, že sme opäť museli „ísť online“. Ťažko sa nadväzujú nové priateľstvá a celkovo vzťahy. Chýbajú nám spoločné chvíle, zážitky a čas, ktorý by sme trávili nielen v škole, ale aj mimo nej, tzv. študentský život.

 

foto: TRUNI/Barbora Likavská, archív respondentov