Skočiť na hlavný obsah
Monitoring médií
04.11.2021

Vysoká škola nie je učilište

René Bílik TA3, školská reforma, reforma vysokých škôl

V stredu 3. novembra 2021 sa relácie Téma dňa v televízii TA3 zúčastnil rektor Trnavskej univerzity prof. René Bílik. Témou bola novela vysokoškolského zákona, financovanie univerzít i uplatnenie študentov na trhu práce. 

Pozícia rektora v samospráve záleží na rokovaní, dialógu a vyjednávaní

Peter Bielik, moderátor: "Dámy a páni, som veľmi rád, že v Téme dňa môžem privítať rektora Trnavskej univerzity, pána René Bílika, dobrý večer."

René Bílik, rektor Trnavskej univerzity: "Dobrý večer."

Peter Bielik: "A pána Jozefa Hvoreckého, vysokoškolského pedagóga, dobrý večer."

Jozef Hvorecký, vysokoškolský pedagóg: "Dobrý večer."

Peter Bielik: "Páni, som veľmi rád, že o takej háklivej téme, ktorou sa nakoniec stala novela zákona o vysokých školách, sa môžem rozprávať s odborníkmi a že to bude, dúfam, akademická diskusia, v inom formáte, než sme mali tie predchádzajúce, keď naozaj sa politici s rektormi trochu nevedeli zhodnúť a bola to ostrejšia diskusia. Na druhej strane verím, že sa dostaneme k odbornejším argumentom a k takým tým lepším informáciám. Minister školstva presadzuje zmenu zákona a v ňom aj zmenu štruktúry a hierarchie vysokých škôl. Podporujete tento zámer Branislava Gröhlinga? Ja viem, že vy asi nie, pán rektor."

René Bílik: "Ja začnem trošku okľukou. Pán minister, keď nastupoval, a ja si dobre pamätám to vystúpenie pred rektormi, ohlasoval reformu a požiadal o spoluprácu pri tej reforme. My sme na tú spoluprácu pristali a ukazuje sa, že to, čo z toho vzniklo, nevzniklo na základe tej spolupráce a nie je to ani reforma. Takže máte pravdu, s tým ja nesúhlasím."

Peter Bielik: "Ako ste na tom vy, pán Hvorecký? Dovolil som si vás pozvať najmä preto, že ste napísali veľmi zaujímavý text, bol uverejnený v Denníku N, kde máte trošku iný názor."

Jozef Hvorecký: "Tak za prvé, myslím si, že reformu školstva, vysokého školstva, treba, že už je dávno po čase, keď ona mala vlastne nastúpiť, a už má byť dávno funkčná, práve preto, že vysoké školy fungujú veľmi, verejné vysoké školy fungujú veľmi nehospodárne a plytvajú prostriedkami. To znamená, že nejaká kontrola zvonka, keďže štát ich platí, platíme ich my všetci z našich daní, tak sa určite patrí urobiť. Že sa na tom nevedia rektori s ministrom dohodnúť, to už je iná vec, ale osobne si myslím, že reforma musí byť a čím skôr."

Peter Bielik: "No, tak pokiaľ by išlo len o tú kontrolu, máme tu národný kontrolný úrad, máme tu rôzne kontrolné inštitúcie. Pán rektor Števček naposledy v relácii nám to naozaj vyčíslil, kto všetko ho kontroluje, kto všetko má na to nárok, ale tu ide aj o zásah do hierarchie vysokých škôl, tu ide o formovanie správnej rady, tu ide o voľbu rektora a tak ďalej."

Jozef Hvorecký: "Ani jedna univerzitná škola a vysoká škola nie je univerzitou, je to zbor fakúlt. To sme videli viackrát a tie fakulty fungujú vlastne úplne nezávisle. Mne osobne pripadá osobnosť rektora ako akéhosi, reprezentatívnej figúrky, ktorá o veľmi málo veciach skutočne rozhoduje."

Peter Bielik: "To znamená, vy by ste boli za to, aby tam prišiel nejaký manažér, ktorý naozaj aj smerom do jednotlivých fakúlt, k dekanom bude mať nejaké kompetencie?"

Jozef Hvorecký: "Áno, a musí mať na to právomoci."

Peter Bielik: "Pomôže to, pán Bílik, vie si to, viete si to predstaviť?"

René Bílik: "No, po, my sme sa sem, samozrejme, neprišli nejako naťahovať, pán profesor reprezentuje svojou skúsenosťou."

Peter Bielik: "Ale chápete, že vám budem hádzať také otázky, aby ste sa do nejakej diskusie dostali."

René Bílik: "Jasné, prostredie súkromnej vysokej školy, ale ja by som chcel povedať, že, alebo prikloniť sa k tomu názoru, že, že ťažko hovoriť o nehospodárnom správaní, ale to je na inú, to je na inú debatu, pretože my pracujeme s prostriedkami v intenciách zákona o rozpočtových pravidlách a ich aj dodržiavame, to je jedna vec. Druhá vec je, nemyslím si, že, že rektori dneska nemajú kompetencie, len v rámci toho samosprávneho princípu ich musia uplatňovať v dialógu s tými fakultami. A množstvo z tých vecí, o ktorom by manažér povedzme súkromnej vysokej školy pokojne rozhodol od stola, ja musím absolvovať kopu vyjednávaní a rokovaní tak s fakultami, ako aj s akademickou samosprávou, ktorú reprezentuje akademický senát. Takže v tomto zmysle, ale tak je to v každej samospráve, je tá pozícia komplikovanejšia, pretože je založená na rokovaní, dialógu a vyjednávaní. Tak to sú dva rôzne pohľady na tú istú vec."

V prípade Slovenskej technickej univerzity zafungovala samospráva

Peter Bielik: "Pán Hvorecký, takým katalyzátorom týchto udalostí alebo toho celého procesu, ktorý priviedol ministra Gröhlinga k tomuto návrhu, bol prípad z STÚ. Myslím, že tá fakulta sa tak voľne volá FIT-ka, kde napokon, obrazne povedané, dekan odvolával rektora, kde naozaj bola pomerne široká diskusia, bolo to aj široko medializované. Nedokázal s tým urobiť nič minister, prezidentka tohto štátu. Ako by sa to zmenilo po prijatí Gröhlingovej reformy?"

Jozef Hvorecký: "Práve bavíme sa o téme, tá hlavná téma, o ktorej je teraz tá hádka, je správna rada. A treba si uvedomiť, že ani tá správna rada toto nedokázala vyriešiť, čiže na tých sedeniach. Už sa to riešilo na správnej rade technickej univerzity a napriek tomu nedošlo k rozhodnutiu, pretože, práve ako som povedal, vysoká škola je súbor fakúlt, a v podstate čo si rozhodne fakulta, nikto iný už do toho nemôže zasahovať. V podstate tie zásahy zhora sú síce teoreticky možné, ale ako sme videli aj na tomto prípade, keď sa tá fakulta zatne, tak to neurobí."

Peter Bielik: "No ale nie je to v duchu takej tej akademickej slobody, akademickej pôdy?"

Jozef Hvorecký: "No, áno aj nie, tak by som povedal. Je to v tom, ak tú chápeme, slobodu chápeme absolútne, že každý si môže robiť, čo chce, je to v poriadku. Ak to chápeme tak, že tá škola musí mať akýsi spoločný smer rozhodovania, a tam práve ten hlavný spor nebol v tom, FIT-ka proti, ten bol v tom, že rektor Fikar chcel, aby STÚ vstúpilo do istého konzorcia vysokých škôl, a proti tomu boli fakulty. Čiže on teda zrejme zle to odkomunikoval, to je jedna vec, zrejme sa, málo oboznamoval s týmto zámyslom tie školy, ale faktom je toľko, že došlo k tomu, že tie fakulty sa zaťali a v podstate pri prvom hlasovaní ho odvolali."

Peter Bielik: "Čo by sa stalo, keby sa to stalo vám, pán rektor, viete si takú situáciu predstaviť?"

René Bílik: "Po prvé, keby sa to stalo mne, tak by si to nikto nevšimol, pretože sa to odohralo na Slovenskej technickej univerzite, ktorá paradoxne, a to má pán profesor pravdu, sa rozhodla vyjsť v ústrety volaniu ministerstva školstva po integrácii vysokých škôl do väčších celkov, a toto ho stálo kreslo, pretože to naozaj zle odkomunikoval, to po prvé. Po druhé, ale ja viem obrátiť ten princíp, tá samospráva si to vyriešila. Odvolať rektora je kľúčovou alebo jednou z kľúčových kompetencií akademického senátu. Takže, mňa keby odvolával akademický senát, tak buď by som mu nedal na to príležitosť a išiel by som od toho sám, alebo by som uznal, že má na to právo. Ja len konštatujem, že v prípade Slovenskej technickej univerzity zafungovala samospráva. To, čo bolo neprirodzené na tej situácii, bola snaha štátnych orgánov intervenovať do tohto procesu. A ak ste povedali, že to celé, čo sa teraz deje, vzniklo z tých udalostí, no tak ja som bol presvedčený, že ak má vzniknúť u nás reforma, tak má vzniknúť z konceptu ministra školstva a nie z toho, že sa na jednej z vysokých škôl stalo niečo, čo sa mu nepáči. A to je, čo dneska sledujeme na úrovni snáh o zmenu tých vnútorných štruktúr, je dôsledkom toho, aby sa už niečo podobné nemohlo opakovať a aby tá samosprávna, ten samosprávny mechanizmus nemal také kompetencie a nech to riešia politickí nominanti. A s týmto ja nikdy súhlasiť nemôžem, pretože samospráva buď je, alebo nie je."

Ak má vzniknúť u nás reforma, tak má vzniknúť z konceptu ministra školstva a nie z toho, že sa na jednej z vysokých škôl stalo niečo, čo sa mu nepáči

Peter Bielik: "Tak tu máme dva momenty. Áno, samozrejme, je dobré a je to jeden z výdobytkov osemdesiateho deviateho, teda predchádzajúceho storočia, kde sme sa snažili o to, aby univerzity, vysoké školy mali svoju akademickú autonómiu, akademickú pôdu nedotknuteľnú, svätú, no vidíme, podobné pokusy sme mali v justícii a tak ďalej, tiež sa mala riadiť sama, vidíme že to nie celkom dobre fungovalo. Na druhej strane, vo vysokých školách sú naozaj len peniaze, ktoré tam dáva štát, teda to znamená peniaze nás všetkých, daňovníkov, ktoré takýmto spôsobom vynakladáme. Má alebo nemá teda štát právo vstúpiť do týchto procesov, vyžadovať si napríklad aj pozície v správnej rade, ktorá má potom možnosť zase voliť rektora, vyžadovať si silnejšie kontrolné mechanizmy, dosiahnuť to, aby do toho momentálne veľmi uzatvoreného akademického prostredia prišli aj ľudia zvonku, externisti?"

Jozef Hvorecký: "Zas, podľa mňa má. Vlastne sa zasa v tomto s pánom rektorom nie celkom zhodneme, ale podľa mňa má a to sa prejavuje aj na konkrétnych číslach. Nedávno pán práve docent Beblavý napísal článok, v ktorom ukázal, že ich prieskum ukázal, že rok štúdia na súkromnej vysokej škole stojí od tisíc štyristo do tisíc sedemsto eur. To je poplatok, ktorý platia študenti, a tá škola už nič, z ničoho iného príjmy nemá, ale na verejnej vysokej škole je to od štyritisíc do sedemtisíc eur. Tak tam je teraz, pretože tie niektoré študijné odbory sa prekrývajú, tak aj keby sa prekrýval ten najdrahší na súkromnej a najlacnejší na verejnej, je to stále trojnásobok, čiže dochádza tu zrejme k obrovskému plytvaniu tých verejných prostriedkov. Navyše od verejných vysokých škôl, tie majú ešte ďalšie príjmy z vedy a výskumu. Na súkromných vysokých školách štát žiadne takéto peniaze nedáva, čiže, a chce sa v rámci akreditácie od nich presne také isté vedecké výsledky, rovnocenné tým, ktoré sa dosahujú na verejných vysokých školách. Čiže podľa môjho názoru ide o plytvanie. Kde sa tie peniaze podejú, to ja netuším."

Peter Bielik: "No a čo s tým urobí, čo s tým urobí tá zmena, ak teda bude možné do správnej rady nominovať aj ľudí zvonku, mimo akademického prostredia, ak tam minister bude môcť nominovať napríklad svojich ľudí, bude mať teda viac pod palcom tie peniaze?"

Jozef Hvorecký: "Neviem, či to, takto, záleží od toho, samozrejme, koho tam menuje, ale keby tam boli ľudia, ktorí majú naozaj ekonomicko-finančné vzdelanie, tak by asi toto dokázali odhaliť, kde sú tie úniky, lebo oni nemusia byť v tom, že niekto kradne, ale že jednoducho, napríklad všimnite si, bežná aula vysokej školy je väčšia ako táto miestnosť, a koľkokrát v roku je otvorená? Behom skúšobného obdobia tam nikto nie je, a to je v zime, keď je najväčšia zima, keď sa to musí najviacej vykurovať. Čiže dochádza k tomu, že tie peniaze síce nikto neukradne, ale minie ich na veci, ktoré sú z hľadiska tej školy zbytočné."

René Bílik TA3, školská reforma, reforma vysokých škôl

Vysoké školy nemajú vychovávať fachidiotov 

Peter Bielik: "Podobný problém máme aj v zdravotníctve, zastaralé budovy a tak ďalej a tak ďalej, toto je jedna záležitosť, ale druhá záležitosť, ktorú pomenoval napríklad pán Lelovský z IT spoločenstiev, ktoré na Slovensku máme, je, že mnoho absolventov vysokých škôl jednoducho nepracuje potom vo svojom obore. To znamená, alebo si neosvojili dostatok tých vedomostí, ktoré na to potrebujú, alebo študovali obor študijný, ktorý proste nemá zmysel z hľadiska trhu práce, kde tých pracovných miest nie je toľko, aby ich dokázali v takom množstve tí absolventi obsadiť. Čo s týmto?"

René Bílik: "Keď spomínate tú reláciu spred týždňa, tak pán Lelovský tu argumentoval grafom a diagramom, ktorý síce je v poriadku, ale zle bol interpretovaný. On do toho zarátal, do tých neuplatniteľných absolventov, aj absolventov prvého stupňa vysokoškolského štúdia, z ktorých podstatná časť pokračuje v ďalšom štúdiu, takže tých nemožno rátať medzi tých, že čo sa neuplatnia na trhu práce. to je ale len jedna stránka problému. Druhá stránka problému, a preto som začal tými bakalármi, je, že náš trh práce na tento typ kvalifikácie alebo stupeň vysokoškolského štúdia nie je nijako pripravený. Ja zastupujem vysokú školu, kde pripravujeme učiteľov. Po prvom stupni, teda po bakalárskom stupni, nezostáva tomu absolventovi nič iné, len pokračovať ďalej, lebo je nezamestnateľný, lebo s bakalárskym stupňom ho nikto v tom odbore, ktorý, ktorý študuje, nevezme. Takýchto odborov máme obrovské množstvo, lebo máme dvojstupňové štúdium, ale nemáme pripravené také pozície, kde stačí bakalárske štúdium. To je ako paradox tej, tej situácie, to je jedna vec. Druhá vec je, uplatniteľnosť na trhu práce sa nesmie merať tým, čo zaznieva z podnikateľských kruhov, že vysoké školy obsluhujú trh práce. Uplatniteľnosť na trhu práce znamená, napríklad viem to, množstvo absolventov učiteľského štúdia vzhľadom na okolnosti, ktoré v školstve panujú, je veľmi vítaných v iných sektoroch, lebo vedia hovoriť, sú dobre pripravení na orientáciu vo svete, a tak sa uplatnia ako manažéri pre ľudské zdroje, majú ich radi banky, lebo vedia vysvetľovať. To neznamená vždy len negatívum, že nepracuje v tom odbore, skôr to ukazuje na otázku, prečo nepracuje v tom odbore. Vy ste tu pred chvíľou, ja som to tu začul, hovorili o učiteľských pozíciách, to je teda samostatná téma, snaha alebo nechuť pracovať v tom odbore. Ďalšia vec je, ktorá, ktorá s tým súvisí, a o tom som ja na milión percent presvedčený, vysoká škola nie je učilište. Vysoká škola, ak hovoríme o univerzite, pripravuje a má pripravovať ľudí, ktorí sú schopní orientovať sa vo svete, ktorí sú slušní, ktorí nie sú, hovorilo sa tu kedysi, že fach-idioti. Tomu nestačí žiadna vysoká škola, rozvoju nejakých zručností, to si urobí firma."

Peter Bielik: "Tomu rozumiem, len, len keď už ten štát platí také peniaze vysokým školám, nemal by mať teda nárok aj povedzme povedať, že aké školské odbory majú zmysel, koľko študentov ich má študovať, lebo sám poznám mnohých svojich rovesníkov, ktorí len teda aby mali nejaký ten papier a mohli sa preukázať nejakým titulom, tak vyštudujú sociálnu prácu, vyštudujú politológiu, ja im pritom hovorím, že napriek tomu, že mám takúto reláciu v TA3, tak tých politológov tam nedostanem viac ako jedného – dvoch za mesiac, no, kde sa takí ľudia uplatnia, pán rektor?"

René Bílik: "Trošku naširšie budem odpovedať. My sme sa s pánom profesorom bavili o niečom, o niečom podobnom a ja sa chcem k tomu vrátiť. Reforma vzdelávania má byť vysokou politickou témou a takou sa u nás nestala od deväťdesiatych rokov. Ani raz sme nemali ministra školstva, ktorý by bol z premiérskej strany, to znamená, mal by silné politické krytie. To je teda prvá, prvý problémový bod. Druhý problémový bod, pokiaľ hovoríme o tomto type vzdelávania, je, a preto som začal tak naširoko, je v základnom a strednom školstve. My vytvárame predstavu, že odbory, o ktorých ste hovorili, sú jednoduché, ľahké, ľahko pri nich získať titul. To je tretí taký problémový bod, lebo u nás je predstava, že titul, to je tá, to je to, čo, čo nám otvára dvere, ale to tak nie je. A vždy hovoríme našim študentom, že titul je len to, čím sa preukazujú, ale konečne budú musieť ukázať, čo vedia, ale nikto ma nepresvedčí, že keby išlo o meritum veci, že nepotrebujeme pracovníkov v sociálnych službách, teraz to vidíme, že nepotrebujeme dostatok zdravotných sestier, že to sú neužitočné povolania. To sú všetko povolania, ktoré sú veľmi užitočné, len my sme im v tom vzdelávacom systéme nepriložili tú váhu, ktoré oni potrebujú, a vytvorili sme predstavu, že je to ľahšie ako matematika alebo ako technické vedy, ale to len preto, že v celom tom školskom systéme aj na tie prírodné a technické vedy tie deti a tých budúcich študentov veľmi zle pripravujeme."

Cez numerus clausus cesta nevedie

Peter Bielik: "Ja som, ja som nepovedal, že to je, prepáčte, pán profesor, hneď vám dám slovo, ja som nemyslel na to, že ten štát by len škrtal. Samozrejme, v situácii, ako je táto, môže, a teoreticky by to tak aj mohlo byť, ten štát pridať, to znamená, potrebujeme viac zdravotných sestier, potrebujeme viac lekárov. To sa už koniec koncov aj deje na niektorých zdravotníckych alebo lekárskych fakultách, naozaj si vybojovali viacej tých miest a môžu prijať viacej študentov. O toto mi ide, či by ten štát teda mal mať v rukách nejakú možnosť regulácie."

René Bílik: "Hej."

Peter Bielik: "Tu potrebujeme ľudí, tak otvoríme takéto odbory, tu potrebujeme ľudí, otvoríme takéto odbory a tu ich nepotrebujeme, no tak tie odbory zavrieme."

René Bílik: "Štát túto možnosť má už dnes, aj sčasti to využíva. Existujú takzvané profesijne orientované bakalárske študijné programy a tie sú lepšie dotované v tej rozpočtovej schéme, ktorú dostávajú vysoké školy, ale vrátiť sa k tomu, čo si my dvaja určite pamätáme, a označuje sa to ako smerné čísla na vysokých školách, to je krok pred rok 1989 a tadiaľto cesta určite nevedie, cez numerus clausus, ale určite je možné podporovať istými stimulmi istý typ vzdelávania. Napríklad učitelia prírodovedných predmetov na vysokých školách alebo budúci učitelia, študenti prírodovedných predmetov a ich učiteľstvá majú takéto stimuly za to, že sa rozhodli pre, pre toto asi málo a určite málo obsadzované, na školách obsadzované miesto."

Peter Bielik: "Otázkou je, že či to ten štát aj naozaj využíva, či to robí. Ja som zatiaľ."

René Bílik: "Štát to robí."

Peter Bielik: "Áno?"

René Bílik: "Štát to robí."

Peter Bielik: "Tak otázkou je potom, prečo nám chýbajú možno vzdelaní ľudia v niektorých oboroch. Pán profesor?"

Jozef Hvorecký: "No, takto, pretože veľa vysokých škôl práve chápe svoju funkciu, ako práve vychováva tých fach-idiotov, áno, to znamená, sa veľmi úzko orientujú na svoj vlastný odbor a nič okrem toho ich, im neponúkajú. A predsa vysoká škola by mala kultivovať, no, mala by, by, napríklad už len to Renáta Hall a tá jej organizácia nedávno zistila, že až päťdesiat percent študentov na niektorých fakultách a na iných, akože lepších, dvadsať, šestnásť až dvadsať percent študentov podvádza. Tak ak sa nejaká škola chváli, že ona je výborná, a má tam každého šiesteho, každého piateho študenta, ktorý klame, tak to, tým stráca u mňa renomé. My sme na Vysokej škole manažmentu, kým som ešte učil, už v roku rádovo 2005-2006 zaviedli automatizovanú kontrolu softwarom každej, vrátane seminárnej práce. A propagovali sme to medzi verejnými vysokými školami, odozva nulová, áno? to znamená, že prečo, zase mám na to akési vysvetlenie, tak veľký dôraz sa kládol na vedecko-výskumnú činnosť, že sa jednoducho ignorovalo vzdelávanie. A dodneska aj ten, tie práve výsledky pani Hall potvrdzujú, že na tých fakultách, kde sa o študentov starajú, sú tie čísla podstatne nižšie ako na tých, kde ten študent je kus nábytku, áno?"

Peter Bielik: "Tak ten študent je hlavne nositeľom peňazí pre tú, pre tú konkrétnu školu."

Jozef Hvorecký: "Áno, áno, no ale keď si ho chcem udržať, tak ho, tak môžem to urobiť dvoma spôsobmi. Buď ho poctivo učím a on tam potom rád ostáva, alebo sa oňho nestarám a on tam ostáva, lebo mu dávam zadarmo známky."

Peter Bielik: "No ale dostávam zaňho peniaze, možnože je to pohodlnejšie pre tú školu."

Jozef Hvorecký: "A dokonca aj pre toho študenta."

Peter Bielik: "Nemať naňho žiadne nároky a nechať ho doštudovať v podstate len preto, aby nám ďalej nosil peniaze?"

Jozef Hvorecký: "Áno."

René Bílik TA3, školská reforma, reforma vysokých škôl

Vysoká škola má byť pre tých, ktorí sú disponovaní na vysokoškolské štúdium

Peter Bielik: "Je to realita, pán rektor?"

René Bílik: "Možno niekde áno, ale ja o takej alebo generálne by som si to neodvážil absolútne tvrdiť. Naopak, my sme dneska v problémovej situácii, že k nám prichádzajú študenti, ktorí nie sú disponovaní na vysokoškolské štúdium. A ak sa niekde strácajú peniaze, je to v tom, že sme urobili na Slovensku z vysokoškolského štúdia masové štúdium. Ja som presvedčený, že nie je dôležité, aby každý mal maturitu, a nie je dôležité, aby každý mal vysokú školu. Vysoká škola má byť pre tých, ktorí sú disponovaní na vysokoškolské štúdium. A ja to hovorím v súvislosti, ktorá tu zaznela. My po polroku zistíme, že ten študent na to nemá, ale už peniaze naňho išli. A nie je dobré, keď sa sito, sitom stáva vysoká škola, ale mala by sa, a to je znova celková situácia vzdelania na Slovensku, mala by sa kultivovať situácia v základnom a strednom školstve natoľko, aby tí, ktorí na to majú, boli odporúčaní na vysokú školu a aby sme sa nehanbili za to, že sú aj iné profesie, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelávania, ale my ich potrebujeme. My máme predstavu, že každý, kto má vysokú školu, už patrí na pozíciu, ktorá, ktorá ako keby dehonestovala, dehonestovala, ja neviem, učňovské vzdelávanie, ale my potrebujeme aj absolventov učňovského vzdelávania, my potrebujeme absolventov so stredoškolským vzdelaním, len sme si tu vytvorili ilúziu, že všetci budeme vysoko vzdelaní, a to nejde. V slušnej spoločnosti sa vzdelanie chápe na rozmanitých úrovniach a nepodceňuje sa ani to najnižšie, ani to a nepreceňuje sa ani to vysoké. Takže tam, áno, viem si predstaviť, že keby sa zmenil systém financovania, a to musím povedať, po tom volajú všetky vysoké školy, tak by sme aj šetrili peniaze, pretože tam, kde vám študent nosí peniaze, a to máme aj na stredných školách, tam je tendencia byť zhovievavejší, ale zase nemôžem súhlasiť s tou, s takou generálnou alebo s generálnym pohľadom na plagiátorstvo. My vyhadzujeme alebo ja som nedávno podmienečne prepustil, vylúčil zo štúdia študentku za to, že plagiovala pri obyčajnej seminárnej práci, etická komisia navrhla podmienečné vylúčenie. My máme iný problém, už sa nám ozývajú študenti, že vy nás tu za nejakú seminárku, ale my máme na vysokých miestach ľudí, ktorí majú plagiátorskú, plagiátorskú históriu za sebou."

Peter Bielik: "Nemusíme chodiť ďaleko."

René Bílik: "Ani nepôjdeme."

Reforma vysokých škôl už začala. V oblasti hodnotenia kvality poskytovaného vzdelávania

Peter Bielik: "Dobre. Započul som tam ale, pán rektor, niekde medzi riadkami také možno vyjadrenie, že tých vysokých škôl máme príliš veľa?"

René Bílik: "Ja nehovorím, že máme príliš veľa."

Peter Bielik: "Ale hovoríte, že máme príliš veľa študentov.

René Bílik: "Máme príliš veľa študentov, pretože sme vytvorili predstavu o masovosti vysokoškolského štúdia. Ak máme hovoriť o reforme, tak ja tvrdím, že keby ministerstvo školstva chcelo, tak by zbadalo, že reforma na vysokých školách sa už začala. A začala sa v oblasti, o ktorej sa tu hovorilo ako o problémovej, a to je oblasť hodnotenia kvality poskytovaného vzdelávania. Všetky vysoké školy na Slovensku, súkromné nevynímajúc, teraz prechádzajú zmenou celého svojho vnútorného prostredia, legislatívy, zmenou každého jedného študijného programu s tendenciou znížiť počet poskytovaných študijných programov, lebo tak sa to ukazuje v tom procese, v zmysle zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania. O tomto v tej predkladanej novele nenájdete ani zmienku. A ešte jedna otázka, ten postup v zmysle zákona o kvalite môže priviesť vysoké školy k diferenciácii na tie vynikajúce a na tie, ktoré ani nespĺňajú tie základné kritériá a dostanú sa do problémov. Takže až potom, keby som mal rozhodovať, kedy chystať nový vysokoškolský zákon, až vtedy, keď prebehne tento proces. Lenže teraz sa tie dva procesy zrážajú a ministerstvo školstva neberie do úvahy fakt, že Slovenská akreditačná agentúra robí v prostredí vysokých škôl veľké kvalitatívne hodnotenie. A vysoké školy sa naň pripravujú a do augusta 2022 ho musia všetci ukončiť, ten proces. A ešte jedna vec, veľkou témou bol odchod študentov do zahraničia. Mohli by sme si tu rozložiť ten navrhovaný zákon a hľadať, ktorý z paragrafov toho návrhu zabráni odchodu študentov do zahraničia. A hovorím, že by sme sa nezhodli ani na jednom, lebo ani jeden."

Mohli by sme si tu rozložiť ten navrhovaný zákon a hľadať, ktorý z paragrafov toho návrhu zabráni odchodu študentov do zahraničia. A hovorím, že by sme sa nezhodli ani na jednom, lebo ani jeden.

Peter Bielik: "Tak otázka je, či to vôbec je možné, toto vyriešiť zákonom. Pán Hvorecký, ale nemyslíte si, že sme sa, my nie, vláda, sami dostali do tejto pozície, trošku takej stresujúcej pozície, keďže tá reforma má byť zaplatená z plánu obnovy a odolnosti? Už sú na ne, na to vyčlenené peniaze a zároveň ešte nemáme to schválené ani v Národnej rade a tak ďalej, a tak ďalej. Nebolo toto chybou, podmieňovať reformu práve týmito peniazmi?"

Jozef Hvorecký: "Ja, keď som videl, že tam je ten dátum štvrtý kvartál 21, ja som skoro zošedivel. Nie som úplne šedivý, ale ako pribudli mi nejaké vlasy."

René Bílik: "Ja už áno."

Jozef Hvorecký: "Pochopiteľne, to tempo je, v príme sa plánuje v lete a my do konca roka chceme robiť školskú reformu? Tak sa reformy nerobia, áno? V tomto smere som ako s kolegami, len hovorím, že práve verejné vysoké školy mali už roky rokúce tlačiť na to, aby došlo k tým zmenám a ja nemám pocit, že to robíme. My sme ako súkromná škola dosť nezávislí od štátu, aj tých povinností, ktoré nám vyplývajú zo zákona, je tam o niečo menej. Ale oni mali proste by som povedal kameň na krku a nič s tým nerobili. Takže tu by som povedal, že chyba je na obidvoch strán, že oni, ministerstvo to zanedbávalo, videlo tie čísla, veľké celonárodné a videli... dodneska popierajú tiež verejné vysoké školy, že oni sú príčinou úniku študentov, áno?"

Peter Bielik: "A sú?"

Jozef Hvorecký: "Podľa mňa áno."

Peter Bielik: "Z akého dôvodu? Neposkytujú kvalitu alebo?"

Jozef Hvorecký: "Ťažko mi súdiť pedagogický proces ako prebieha, ale že sú tie vysoké, že sú proste priestory zanedbané, že sa s nimi strašne málo robí, že sú, internáty sú bez spŕch, že proste tam je, že tie zase vysoké školy už ani nepripomínajú niečo lepšie ako cigánska osada niekedy, áno? Čiže toto je veľmi špatná vizitka. A ja som to videl, aj keď tu bola, však v roku 2007-2008 tu bola komisia z Európskej asociácie univerzít a už tí vtedy hovorili a keď zoberiete ich dokument, má asi 27 odporúčaní a tých 27 odporúčaní, ani jedno sa do dnešného dňa nerealizovalo."

Peter Bielik: "Lebo čo? Lebo to mali urobiť samé školy, alebo tu nebol politik, ktorý by im to prikázal?"

Jozef Hvorecký: "Vtedy bol ministrom ministrom Mikolaj, profesor Mikolaj a ten, keď to dostal do ruky a videl to, tak povedal – tak takýto papier my odhodíme preč, dáme ho do šuplíka, nevšímame si ho. Takže..."

René Bílik: "Pán profesor potvrdzuje len to, čo som hovoril. Nikdy to nebolo takou vážnou politickou témou, aby sa to aj zrealizovalo. To, čo sa písalo v každom jednom programovom vyhlásení vlády od roku 1993."

René Bílik TA3, školská reforma, reforma vysokých škôl

Kvalitu infraštruktúry vysokých škôl nevyrieši žiadny trh

Peter Bielik: "No tak tá teória bola taká, že to vlastne vyrieši trh, len mám taký dojem, že ten trh sme si pomýlili s tým, čo chcú vlastne alebo možno aj nechcú študovať tí študenti, ale chcú ísť na vysokú školu, aby dostali ten titul. To znamená, toto je to podhubie, z ktorého má vzísť študijný odbor, kvalitný pedagóg a tak ďalej, a tak ďalej, lenže to, čo študent chce?"

René Bílik: "Kvalitu infraštruktúry vysokých škôl nevyrieši žiadny trh. My sme sa už o tom bavili, ja chodím dosť často len do Českej republiky, povedzme do Brna na Masarykovu univerzitou a keď vidím, ako tam zrekonštruovali budovy vysokých škôl, aké kampusy tam majú študenti, tak len môžem závistlivo žmurkať očami. Ja som presvedčený, že tá starostlivosť o celý ten segment vzdelávania je u nás neskutočným spôsobom zanedbaná a toto je výraz toho ako vyzerajú internáty, ako vyzerajú budovy, ako vyzerajú laboratóriá, lebo to nikdy nebolo vážnou spoločenskou a politickou témou, len sa o tom vedú také prázdne politické reči. Druhá vec je, že či naozaj si niekto myslí, že keď do správnej rady, ktorá nie je samosprávnym orgánom vysokej školy, vloží svojich nominantov, že tým sa to vyrieši. Tým sa vôbec nič nevyrieši, lebo aj dnes má minister svojich zástupcov v správnej rade. Ja mám v správnej rade štyroch alebo piatich ľudí, ktorých nominoval minister školstva. Všetko sú to renomovaní ľudia, dokonca jeden je vysoký bývalý bankár. Ani raz nepovedali mne, ani môjmu predchodcovia, ani nikomu, že zle hospodári. Lebo naše vysoké školy aj s tým málom čo majú, hospodária celkom zázračne, lebo žijú. Ale už na to, o čom tu bola reč, na rozvoj, tam peniaze nie sú. A to je ten problém, takže ja a hovorím to veľmi otvorene, tí študenti do zahraničia a predovšetkým do Českej republiky ako stredoškoláci neodchádzajú za tým, čo my označujeme kvalitné vzdelávanie, lebo o tom ešte moc nevedia, ale odchádzajú tam za lepším prostredím a musím povedať, že mnohým z nich možno rodičia aj hľadajú lepšiu krajinu, ktorá sa stará práve o to, aby ich dieťa študovalo v slušnom prostredí. A toto nevyrieši nijaká správna rada."

Peter Bielik: "Nemala by sa tá reforma začínať napríklad povinnosťou vysokých škôl robiť prijímacie pohovory a až na základe nich potom prijímať kvalitných študentov, ktorí tie prijímacie pohovory zvládli a bol by tam skôr výber ako nábor tých študentov?"

Jozef Hvorecký: "No, závisí to od toho, čo už sa povedalo. Kým tie peniaze na tú vysokú školu prídu len na jej existenciu a nie na jej rozvoj, nebudú tuná nejaké presné, nebude mať tá škola a vzdelávanie perspektívu, ak sa nič neudeje. A darmo my budeme ako robiť prijímacie konanie. Akonáhle dôjde k tomu, že a to sa vlastne, oni prečo prestali byť tie prijímacie konania? Lebo tá škola má istú učiacu kapacitu a tú dosahovala a dokonca ju dosahovala tak, že prijímala stále viac a viac zarábala, čiže istým spôsobom sa ten prijímací mechanizmus stal zbytočným, áno?"

Peter Bielik: "Menej výhodným, dá sa tak povedať."

Jozef Hvorecký: "Menej pre to pracovisko, to je správny výraz áno. Pre to pracovisko sa to stalo ekonomicky nevýhodné robiť prijímačky. No a potom sa prijali študenti rôznej úrovne a miesto toho zasa, aby sa zvýšila starostlivosť o tých, ktorí sú horší, proste urobili sa nejaké také stupne, dorobili sa špeciálne predmety pre nich, aby bola tá starostlivosť a naozaj, lebo nie je problém, ja sám som zažil situácie, keď zo študenta, ktorý sa zdal byť ako beznádejný prípad, keď sa oňho človek staral, zrazu, tie deti nie sú hlúpe, stal sa zrazu veľmi dobrý, dokonca vynikajúci študent. Len to si žiada, aby sa venovalo tomu viacej času a žiaľbohu, veľa zlého urobila v tomto bývalá akreditačná komisia, s tým svojím absolútnym dôrazom na vedeckú činnosť a absolútne nestaranie sa o vzdelávanie študentov. Čiže toto bola veľká chyba a neviem ja, pretože už teraz nie som na škole, neviem, nakoľko to rieši ten nový systém kvality, ale pokiaľ to nerieši a nezdôrazňuje, že musí byť rovnocenná vedecká činnosť a pedagogická činnosť a musia byť rovnocenne financované, tak sa nič nezmení."

právnická fakulta Trnava

Študenti oceňujú, ak sa konajú prijímacie pohovory

Peter Bielik: "Povinnosť prijímačiek, vyriešilo by to niečo?"

René Bílik: "Neviem, že či povinnosť, ale určite prijímacie pohovory by mali byť štandardom na vysokej škole, pretože by sa uskutočňoval ten princíp výberu. To je jedna vec. Druhá vec, máme skúsenosť, že študenti oceňujú, ak sú prijímacie pohovory. Ja môžem hovoriť za Trnavskú univerzitu a jej právnickú fakultu, ktorá, no nechcem nikoho uraziť, ale tuším ako jediná z právnických fakúlt si zachovala prijímacie skúšky a keď sa pýtame študentov, že napriek tomu si vybrali našu školu a prečo, tak odpovedali práve preto, že robíte prijímacie skúšky, lebo nám to signalizuje, že vám záleží na výbere a na kvalite toho študenta. A môžem potom povedať, že máme aj dobré výsledky, lebo tá fakulta, a nielen ona, ale aj iné naše fakulty sa dostali na prvé miesta v tých pomyselných rebríčkoch. Takže určite, ak má byť vysokoškolské vzdelanie vzdelaním skutočne výberovým, tak bez toho to asi nepôjde. A v tých okolitých krajinách je to normálne, že aspoň overujú dispozíciu toho uchádzača o to, či na to má, na také náročné štúdium, aké ho čaká, lebo mnohí sú potom prekvapení, že s čím sa tu všetkým stretli na tej vysokej škole a my sa zase stretávame s kurióznymi sťažnosťami, že sa musia moc učiť. Takže ja a s časťou z toho súhlasím, ale stále musím len hovoriť, že toto sama vysoká škola alebo ten segment vzdelávania nevyrieši. To treba naozajstnú reformu a nie jednu zmenu zákona."

Peter Bielik: "Tak uvidíme, čo ešte pán minister dokáže urobiť, konieckoncov, ako sme povedali, ten zákon je zatiaľ v pripomienkovom medzirezortnom konaní, ešte určite môže doznať viacero zmien. Páni, bolo mi veľkou cťou, veľmi pekne ďakujem, veľmi rád diskutujem namiesto politikov aj s odborníkmi. Padne mi to niekedy naozaj veľmi dobre. Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si dnes večer našli čas."

René Bílik: "Ďakujeme."

Jozef Hvorecký: "Ďakujeme."

Peter Bielik: "Všetko dobré."

Prečítali ste si prepis Témy dňa TA3 3.11.2021.