Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

V zdravom tele zdravý duch alebo štyri príbehy, ktoré vás privedú k otužovaniu

Žartom sa hovorí, že otužovanie je nové kváskovanie. Myslí sa tým to, že v poslednom období nie využívanie kvásku pri pečení, ale práve posilňovanie imunity nabralo na popularite. Možno je to tým, že pri otužovaní ide práve o „imunitu“, na ktorej nám akosi viacej záleží už viac ako rok od začiatku povestného epidemického marca 2020.

Otužovanie ako módny trend, ale predovšetkým ako zdravý životný štýl neobišiel ani našich študentov a učiteľov. Kto z akademikov Trnavskej univerzity má odvahu ponárať sa do ľadových vôd?

Propagátor otužovania Miloš Lichner

Kto sleduje prorektora pre vonkajšie vzťahy na sociálnych sieťach profesora Miloša Lichnera SJ, mohol zažiť asi takúto skúsenosť: sám sedel (najmä v zime a počas tohoročnej chladnej jari) doma pohodlne v teple, keď sa povedzme vo Facebook Story objavil obrázok spokojného a usmiateho profesora, takmer celého ponoreného v mrazivých vodách (napríklad Zlatých Pieskov). „Na otužovanie som sa dal z praktických dôvodov. Mával som pravidelne zdravotné problémy,“ spomína M. Lichner, ktorého k otužovaniu prizval kamarát. Odvtedy prešlo už 7 rokov. „Spočiatku bolo potrebné, aby si telo zvyklo na otužovanie.“

          Pri otužovaní je dôležité dodržať základné pravidlá a zásady. Nových „parťákov“ prizývajú v auguste, keď má voda teplotu približne 18-19 stupňov. Vtedy majú začať plávať – a neprestať. „Nie je dobré začať v novembri-decembri, tam môžu prísť ťažkosti.“

          Prorektor Lichner si privykal približne 1,5 roka. Dnes sa snaží – podľa času a možností – otužovať približne raz až dvakrát do týždňa. Keď sa dá, k otužovaniu pripája aj šport a najmä plávanie v studenej vode, v ktorej ostáva toľko minút, koľko stupňov má.

          „Cítim sa omnoho lepšie, aj psychicky. Aj telesne vidím veľké zlepšenie,“ dopĺňa popredný slovenský teológ a súčasný prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu, ktorý už štyri roky nepotreboval antibiotiká, a tak môže otužovanie len odporučiť. „Je to vynikajúci spôsob, ako pomôcť svojej imunite,“ hovorí prof. Miloš Lichner, ktorý má rád aj bicyklovanie a turistiku.

Vzpruženie Mareka Majdana

Kto iný, ak nie práve epidemiológ by mal budovať svoju imunitu – individuálnu i kolektívnu. To je aj prípad nášho ďalšieho prorektora docenta Mareka Majdana, ktorý na Trnavskej univerzite zodpovedá za rozvoj a informačné systémy. „Na začiatku bola asi snaha posilniť odolnosť organizmu, tak som sa tu a tam osprchoval studenou vodou. Postupne som zisťoval, že mi to nie je nepríjemné, práve naopak, bol to vzpružujúci pocit. Tak som sa prepracoval k tomu, že som sa už roky nesprchoval teplou vodou vôbec,“ spomína M. Majdan.

          Ani on nepatrí medzi otužileckých nováčikov, aspoň čo sa týka sprchovania v studenej vode – má za sebou viac ako 10 rokov. S jazerom je to menej – pláva dva roky. „Celkom určite môžem povedať, že je to výborný pocit a preto sa toho nevzdávam. Sezónne respiračné infekcie sa mi vyhýbajú, ale či sa to dá úplne pripísať otužovaniu, neviem. Sčasti zrejme áno.“

          Ako odborník na verejné zdravotníctvo a epidemiológiu neváha M. Majdan odporúčať otužovanie aj iným, akurát upozorňuje, že každému to nemusí byť osožné. „Má to aj riziká, ktoré samozrejme rastú úmerne s intenzitou. Ak by niekto chcel s otužovaním začať, určite odporúčam pozvoľne. Napríklad po teplej sprche si dať chvíľu vlažnú, postupom času po teplej studenšiu, prejsť na studenú párkrát do týždňa a tak ďalej. Človek si takto na sebe vie odpozorovať, čo to s ním robí, či mu je to nepríjemné, či má nejaké zdravotné nepríjemnosti a buď to zintenzívniť alebo sa držať takej intenzity, ktorá mu nerobí problém. Podľa môjho názoru až po niekoľkých rokoch takéhoto otužovania by sa malo postupne prejsť k otužovaniu v jazere.“

Prorektor M. Majdan tiež odporúča konzultáciu s lekárom, najmä u tých, ktorí majú srdcovo-cievne ochorenia.

Zlaté pravidlo je nikdy neotužovať sám, najlepšie je začať s niekým, kto má skúsenosti a vie poradiť ako na to, radí M. Majdan. „Dôležité je rozcvičenie, odhadnúť čas vo vode, následné zahriatie (pohybom, teplým čajom, oblečením a pod.), ochrana nôh a rúk, ktoré sa podchladia rýchlejšie. Začať treba pozvoľna, koncom leta, postupne potom prichádza studenšia a studenšia voda, čas pobytu sa skracuje, chladenie je intenzívnejšie. Zo svojej skúsenosti jednoznačne odporúčam, ale opatrne a s rozumom.“

Niekto sa sprchuje studenou vodou, iný pláva v jazere, ďalší chodí len tak naľahko. Áno, okrem vodného chladenia sa dá otužovať aj vzduchom – povedzme aj spaním pri otvorenom okne alebo častým pobytom vonku za každého počasia. „Každému vyhovuje niečo iné a každý by si intenzitu a formu mal prispôsobiť sebe. Podľa mňa to má zmysel, keď je to človeku príjemné a má z toho dobrý pocit.“

Aneta Vatolíková vie, že menej je viac

Zdravého ducha v zdravom tele ale nemajú len naši prorektori. Fanúšikmi zdravého životného štýlu sú aj naši študenti. Záľuby študentky psychológie v druhom ročníku Anety Vatolíkovej sú pomerne bežné: čítanie kníh a turistika. Ale aj – otužovanie. Začala s kamarátkami. „Ich známi sa už niekoľko rokov otužujú, veľmi si to chvália, preto sme sa nakoniec rozhodli, že to vyskúšame.“

Aneta začala s otužovaním vlani, v septembri, ktorý je tiež vhodným dátumom na začatie kúpania s cieľom imunizovať sa. „Možno by niekto povedal, že sa to nedá ešte nazvať otužovaním, ale pre nás už to bola studená voda.“ Aneta chodí dvakrát do týždňa kúpať sa do rieky, ktorá preteká cez ich dedinu. Podľa nej k zvýšeniu záujmu o otužovanie prispela práve korona – ľudia hľadali spôsoby, ako sa zabaviť – a sociálne siete, keďže práve tam sa šírili fotky nových a nových otužilcov.

          Keďže Aneta si ešte len postupne zvyká na chladné vody, zo svojej doterajšej skúsenosti radí: „Naučila som sa, že niekedy je menej viac. Nie je dobre sa premáhať, vydržať čo najdlhšie len preto, že ostatní sú ešte vo vode. Keď ste si už istý, že máte príliš skrehnuté telo, mali by ste ísť von.“

          Pokiaľ sa na kúpanie pri nízkych teplotách vody necítite, sú tu aj iné alternatívy – napríklad postupne nosiť tenšie vrstvy oblečenia.  

          Ako inak, aj Aneta sa cíti zdravotne lepšie a ostatným tiež odporúča, aby sa otužovali. „Nikdy som nebola často chorá, ale odkedy sa otužujeme, ani raz som neochorela. Pre mňa osobne sa zlepšilo prekrvenie tela. Vždy mi bola zima, nosila som hrubé ponožky a svetre. Teraz pociťujem, že nepotrebujem hrubú vrstvu oblečenia.“

Jakub Johanes ide do vody plynule s rytmom dýchania

Rekreovať v prírode a imunizovať sa chcel aj študent práva v druhom ročníku na bakalárskom stupni Jakub Johanes. „Na otužovanie sme sa odhodlali viacerí kamaráti, takže sme si následne po kúpaní vždy spravili do termosky čaj a prehodili pár viet. V partii sme boli všetci nováčikovia a tak sme si pri každom stretnutí vymieňali nové poznatky, mentorovali jeden druhého a výsledkom bola vždy dobrá nálada.“

          Jakub začal s otužovaním nedávno – v októbri. Cieľom bolo vydržaž celú zimu a „dožiť sa“ letného kúpania. „V začiatkoch bola voda veľmi príjemná a na brehoch sme bývali sami, takže sme si patrične užili celú pláž pre seba a zároveň sme si dobre zaplávali. Prvé dva mesiace sme svedomito trénovali svoju vôľu a zisťovali, čo nám vyhovuje a, naopak, čo nám škodí.“

          Muzika sa pritvrdila v decembri. Teplota vody klesla pod desať stupňov Celzia. „Mám pocit, že počas mesiaca december som prešiel komplet novým tréningom v otužovaní, voda bola sprvoti ľadová a do jazera som chodil viac zo zvyku ako z pocitu dobre natrénovanej činnosti.“

          Ktovie, čo povedia skúsení otužilci na takéto Jakubove začiatky, avšak aj on sám si uvedomuje postup, ktorý má pri otužovaní dodržiavať. Koncentruje sa na dýchanie, snaží sa nevnímať okolitý hluk, sleduje svoje telo, do vody vstupuje plynule s rytmom dýchania. Priemerne tam vydrží päť minút. „Po ponorení celého tela do vody už nemusím odkladať myšlienky stranou, pretože myslím iba na prežitie a dýcham tak zhlboka, ako by to mali byť posledné nádychy a výdychy v živote...“ (úsmev) 

„Prvotný šok trvá asi minútu, následne si užívam ľadovú vodu tak dlho, ako mám náladu.“ Po návrate na súš si pumpuje krvný obeh od stredu tela do končatín, pije teplý čas. Vo výbave má aj neoprénové topánky a plavky z rovnakého materiálu. „Sú síce retro, ale výhodou je, že nasajú minimum ľadovej vody, ktorá by ma chladila po vystúpení z jazera. Úplne najlepšie je otužovať ihneď po zobudení a na lačno, vtedy je moje telo voči studenej vode najodolnejšie.“

Jakub Johanes sa snaží žiť zdravo: kvalitne sa stravovať, športovať, otužovať. Dokonca mu to pomáha aj počas vysokoškolského štúdia na právnickej fakulte. Prestal cítiť neustály tlak a odbúral sa aj prehnaný stres, myseľ je produktívnejšia. „Nebol som chorý, odkedy sa vedome chodím podchladzovať. Mierne ustúpili aj prejavy migrén, s ktorými sa trápim od mojich desiatich rokov a to je pre mňa azda to najväčšie plus... Určite budem pokračovať a zároveň dúfam že nikdy ma tento zvyk neopustí.“

foto: archív respondentov

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png