Univerzity učia solidarite a zodpovednosti
Novými čestnými doktormi Trnavskej univerzity sa 5. novembra 2024 stali prof. Emmanuel Jovelin z Francúzska a dr. Jaap Koot z Holandska. Akademickému zhromaždeniu sa prihovoril poverený rektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner, ktorého príhovor vám prinášame v celom znení.
Dva výnimočné príbehy
Dnešná akademická slávnosť je pre nás vzácnou príležitosťou zoznámiť sa s vašimi životnými príbehmi. Oba sú výnimočné. Prvý je príbehom dieťaťa utečencov z Angoly, dnes profesora sociálnej práce vo Francúzsku a ilustruje odhodlanie a odolnosť. Odolnosť voči ťaživému životnému osudu a odhodlanie pracovať na sebe a stať sa vedúcou osobnosťou vo svojom odbore, v odbore sociálna práca, nielen vo Francúzsku, ale aj na medzinárodnej scéne.
Druhý životný príbeh poukazuje na problematiku globálneho zdravia a na špecifiká tropickej medicíny, s impozantnými výsledkami a bohatým prínosom vo výskume v oblasti zdravia v rozvojových krajinách. Sú to výsledky odhodlania zlepšiť verejné zdravie v Afrike a Ázii, vrátane boja proti vážnym ochoreniam a zároveň prejav odolnosti voči ťažkým miestnym podmienkam, to všetko v záujme zlepšovania prístupu k zdravotníckym službám a zdravotníckej pomoci.
Zdravotná starostlivosť je právo, nie výsada
Keď som čítal vaše fascinujúce životopisy, spomenul som si na knihu Mountains Beyond Mountains od Tracy Kiddera. Rozpráva skutočný príbeh amerického lekára a antropológa Dr. Paula Farmera, ktorý zasvätil svoj život boju proti infekčným chorobám a zlepšeniu zdravia v chudobných komunitách. Kniha našla svoje vyjadrenie aj v dokumentárnom filme Bending the Arc z roku 2017. Tento film zdôrazňuje fakt, že zdravotná starostlivosť je ľudské právo, a nie výsada určená len pre vyvolených. Podobné presvedčenie a rovnaké úsilie nachádzam aj vo vašich životných a vedeckých príbehoch.
Dnes, v čase, keď sa ľudstvo môže pýšiť významnými pokrokmi v oblasti medicíny a vedy, sa zdá byť nemysliteľné a absurdné, aby bol prístup k zdravotnej starostlivosti pre veľké množstvo ľudí stále nedosiahnuteľný. Lenže je to skutočnosť, aj keď naozaj absurdná. Zdrojom tejto absurdnosti je fakt, že na vojnové konflikty a zbrojenie sa každý rok nájdu nemalé finančné prostriedky, mnohé vlády neváhajú investovať miliardy do zbraní, ktorých cieľom je ničiť a zabíjať, no pre obrovskú skupinu ľudí zostáva zdravotná starostlivosť luxusom.
Pýtam sa: ako je možné, že sú peniaze na vojny, ale chýbajú na liečbu a na záchranu ľudských životov? Ak chceme byť civilizáciou, ktorá si skutočne váži život a ľudskú dôstojnosť, musíme byť odhodlaní zmeniť tieto zvláštne priority. Zdravotná starostlivosť, a aj starostlivosť sociálna, nesmie byť vnímaná ako výsada či luxus! Je to základné ľudské právo, na ktoré musí mať nárok každý jednotlivec bez rozdielu. Toto je podľa mňa presvedčenie a zásada, ktoré či ktorá nesmie byť predmetom kompromisov.
Keď začneme robiť kompromisy v otázkach samotnej podstaty ľudskej dôstojnosti, začíname strácať hodnotové jadro našej spoločnosti. Zdravie a sociálna službe nemajú byť spotrebným tovarom, ale univerzálnym právom, a preto prístup k nim nemôže byť privilégiom.
Spoločnosť bez zdravotnej starostlivosti je aj bez morálky
Predstavte si svet, kde každý človek, bez ohľadu na jeho pôvod, farbu pleti, náboženstvo alebo sociálny status, má garantovaný prístup k zdravotnej starostlivosti – kde choroba a bolestivá situácia nie sú dôvodom na strach z finančného krachu, ale príležitosťou ukázať, že sme si všetci rovní v ľudskosti a súcite. Vy, milí laureáti, pomáhate takéto predstavy uskutočňovať. V súvislosti s vami a s vašimi životnými príbehmi chcem vyjadriť nekompromisné presvedčenie, že zdravotná starostlivosť je niečo, na čo má nárok každý z nás. Je to právo, ktoré musíme nielen chrániť, ale aj podporovať a rozširovať. Spoločnosť, ktorá nevníma zdravotnú starostlivosť ako právo, stráca významnú časť zo svojej morálnej podstaty.
Nech je naša úloha jasná a naše kroky dôrazné: musíme budovať také zdravotnícke systémy a také spoločenské podmienky, ktoré nedovolia aby ľudia museli stáť pred voľbou ktorá kladie konkurenčný vzťah medzi zdravie a existenčnú istotu.
Univerzitné vzdelávanie – a tu sa vraciam k nám na univerzitnú pôdu – má v týchto súvislostiach zásadnú úlohu, a to nielen pri výchove lekárov, zdravotných sestier a odborníkov, ktorí poskytujú starostlivosť, ale aj v príprave profesionálov, ktorí si uvedomujú sociálne a etické povinnosti svojho povolania. Univerzity sú miestom, kde sa budúci absolventi môžu naučiť nielen technické zručnosti, ale si osvojiť aj hodnoty solidarity, zodpovednosti a inklúzie, ktoré im umožnia prispieť k spravodlivejšiemu systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Redakčne upravené.
