Trnavská univerzita je začiatkom ľudskej a inštitucionálnej kultúry
Keď si pripomíname tridsiate výročie obnovenia Trnavskej univerzity, nemôžeme obísť profesora Mareka Šmida. Našu alma mater pozná dôverne od jej prvopočiatkov. Bol to on, kto pomáhal prvému rektorovi Antonovi Hajdukovi ako právny poradca a potom tu ostal pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg, ktorý sa podieľal na budovaní právnickej fakulty. Významný slovenský odborník na medzinárodné právo a diplomaciu v rokoch 2011-2019 pôsobil ako rektor Trnavskej univerzity. V súčasnosti vedie teologickú fakultu ako jej dekan.
Trnavská univerzita vznikla v nádeji
V akých podmienkach vznikla Trnavská univerzita? Prečo sa obnovila práve v roku 1992?
Trnavská univerzita vznikla s myšlienkou o pravde a spolupatričnosti v chaose názorov vtedajšej spoločnosti, v nádeji na slobodnú a minulosťou nezaťaženú univerzitu ako príklad vysokým školám, ktoré stále komusi a čomusi slúžili. Je pokusom o začiatok skutočnej ľudskej a inštitucionálnej kultúry, poctivého vzdelávania a vedy a vychádza z koreňov kresťanstva a jezuitskej tradície vzdelávania, ktorého princípy sa podobajú na dnešné princípy akreditácie.
V 90-ych rokoch bola spoločenstvom ľudí, ktorí z mála tvorili všetko, lebo mali odhodlanie pracovať pre dobrú vec, hoci aj bez peňazí a v nebezpečenstve. V tých časoch bola ojedinelým majákom ukazujúcim smerovanie a perspektívu Slovenska, aké sa sľubovalo na námestiach. Je špecifické, že vznikala v roku 1992 dva roky po tom, ako riadenie štátu neudržali demokratické sily
Ako ste stáli vy pri vzniku a obnovení TRUNI?
Od roku 1992 som asi dva roky pracoval ako právnik, ktorého pozval na obranu novej inštitúcie profesor Anton Hajduk. Tvoril som základné dokumenty univerzity, po právnej stránke zabezpečoval zriaďovanie fakúlt, riešil vonkajšie i vnútorné spory univerzity, napríklad polroka zadržiavané platy alebo obsadenie univerzity políciou, tajné prípravy tlačových konferencií v bratislavských pohostinstvách... Neskôr som pôsobil ako učiteľ právnych disciplín, potom prodekan fakulty humanistiky a prorektor pre legislatívu a zahraničné vzťahy.
Trnava: Mladý život, veľké myšlienky
Ako vytvára TRUNI akademický charakter mesta Trnava?
Trnava žila s univerzitou a naopak. S Trnavou žili študenti aj zamestnanci, toto mesto s univerzitou zrazu dostalo svoju cenu akademického mesta, vnímalo sa celkom inak než dovtedy. Trnava začala žiť mladým životom a veľkými myšlienkami, ktoré priniesli ľudia z celého Slovenska, ale aj z Trnavy samotnej.
Boli ste rektorom v rokoch 2011 až 2019. Ako na to spomínate?
Predovšetkým mám v srdci ľudí, ktorí počas tohto obdobia pracovali so mnou, nemôžem uvádzať jednotlivé mená, aby som náhodou niekoho neprávom nevynechal, ale veď oni to dobre vedia. Na začiatku a potom stále som hovoril o tom, a aj ja som bol o tom hlboko presvedčený, že rektor bez ostatných je niekto kto je v úrade len tak, omylom. Obraz orchestra je na to priliehavý...
V rokoch 2011 až 2019 bolo obdobie, ktoré prinieslo začiatok dnešných reforiem, v systémoch kvality, hodnotení vzdelávania a vedy, financovaní, akreditácii, integrácii, internacionalizácii, budovaní infraštruktúry a jej financovaní. Bol to pekný čas, na ktorý rád spomínam. Univerzitu som s veľkou úctou prevzal ako štafetu po rektoroch Antonovi Hajdukovi, Ladislavovi Šoltésovi, Petrovi Blahovi a bezprostredne Martinovi Mišútovi. Každý z nich špecificky, v súlade so svojim odborným zameraním a osobnostným vybavením, pozdvihol univerzitu na vyššiu úroveň. Ja som prijal úlohu využiť svoje právnické a diplomatické skúsenosti, prirodzene som preto preferoval mať systém v riadení, poriadok, pokoj a potrebnú dávku invencie vo vzťahoch dovnútra i navonok.
Na stene v mojej kancelárii bol obraz loďky zmietanej búrkou. Zdá sa mi, že po čase sa jej plavba stala pokojnou a rýchlou.
Bol som si vedomý, že univerzita má potenciál v kresťanskej idei a jezuitoch; usiloval som sa podporovať zdravý pohľad na oba tieto ideály.
Kde ste cítili silné stránky TRUNI?
Bol som si vedomý, že univerzita má potenciál v kresťanskej idei a jezuitoch; usiloval som sa podporovať zdravý pohľad na oba tieto ideály. Ďakujem, samozrejme, ako veriaci človek priamo Bohu za jeho podporu, bez toho by to bolo samozrejme o ničom.
Univerzita nečakala na pokyny z ministerstva a vytvárala si svoj vlastný svet progresu a kvality na základe európskych noriem kvality, jej pochopenia, diskusií o nich. Dnes sú to základy jej vnútorného systému a sústavnej prípravy na akreditáciu a nezávislosť univerzity v tejto oblasti.
Priority riadenia univerzity v rokoch 2011 až 2019 boli tri: hodnoty, kvalita a hospodárenie. Zdá sa že tieto priority odrážali dané desaťročie a boli dobre stanovené. Vychádzali z presvedčenia, že ich udržanie a naplnenie je možné len prijatím a realizovaním zo strany všetkých zamestnancov univerzity, v spolupráci s našimi študentmi, že ide o dielo tých ľudí, ktorí pochopili misiu univerzity nielen ako plnenie svojich nevyhnutných povinností, ale ako príležitosť posunúť veci k lepšiemu. Patrí im za to veľké poďakovanie, s nádejou, že ich úsilie sa nestratí.
Hodnoty, kvalita, hospodárenie
Poďme si bližšie rozobrať jednotlivé tri piliere vášho rektorovania. Na akých hodnotách ste stavali?
Vedenie TU kládlo dôraz na prístup rozlišujúci medzi relativizmom a hodnotovou orientáciou. Pod hodnotami sa rozumeli hodnoty osobnej povahy, univerzitné princípy i všeobecne uznávané ľudské princípy správania sa.
Takto univerzita napĺňala základy svojho smerovania činnosti ustanovené v preambule štatútu. V tomto základnom interpretačnom prostriedku pre všetky vnútorné normy a celú činnosť univerzity sa nachádza najmä jej povinnosť nadviazať na históriu a tradíciu historickej TU, ktorá chránila a rozvíjala duchovné hodnoty a kresťanskú kultúru.
Trnavská univerzita prevzala záväzok vychádzať z kresťanských princípov, slúžiť pravde, slobode a humanitným ideálom, ako aj chrániť morálne a duchovné hodnoty.
Ďalej TU podľa štatútu v treťom tisícročí prevzala záväzok vychádzať z kresťanských princípov, slúžiť pravde, slobode a humanitným ideálom, ako aj chrániť morálne a duchovné hodnoty. Preto prvou prioritou TU bola aktívna ochrana a rozvoj ľudskosti a hodnotového prístupu, ako aj duchovných kresťanských a jezuitských prameňov, vrátane pôsobenia vlastnej teologickej fakulty, ako aj podpora Univerzitného pastoračného centra. Duchovný rozmer života študentov sprevádzala ochrana duchovného rozmeru v pedagogickej, vedeckej i spoločenskej činnosti TU.
Každoročné Veni Sancte a najmä Te Deum vyjadruje uznanie, že Boh je za všetkými udalosťami, ktoré sprevádzajú univerzitu i ľudí na nej pôsobiacich a tiež je poďakovaním, ktoré sa považuje za novú kvalitu vzťahov a začiatok presadzovania dobra, individuálneho i spoločenského.
TU nadväzovala a aktívne realizovala blízku spoluprácu s vysokými školami aplikujúcimi rovnaké princípy (napríklad so Scrantonskou univerzitou v USA, či Katolíckou univerzitou v Ružomberku) a svojimi oceneniami, najmä orientáciou udeľovania titulov doktor honoris causa vyjadrovala takúto príslušnosť a smerovanie. To robila aj pravidelným oceňovaním osobností a ich diela v súlade s duchovným smerovaním TU v oblasti udeľovania Ceny Antona Hajduka a Ceny Martina Palkoviča.
Kvalita je dnes kľúčovým termínom. A bola tiež tým, na čom ste stavali.
Podstatnou a trvalou udalosťou bolo vybudovanie a zavedenie do používania vlastného fungujúceho vnútorného systému kvality anticipujúceho zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania z roku 2018 a Európske štandardy a odporúčania z roku 2015. TU sa pritom najmä prostredníctvom práce oddelenia pre kvalitu zároveň podieľala na tvorbe pravidiel v tejto oblasti (napríklad navrhovaním vlastných pravidiel a modelov, či v projekte MŠVVaŠ SR SIHE). Kvalita sa vnímala v jej celistvosti a vo vzájomných súvislostiach všetkých poslaní vysokej školy, vzdelávania, výskumu i vplyvu na štát a spoločnosť, ekonomiku i kultúru.
Dôležitým a trvalým faktorom bolo aj posilňovanie myšlienok kvality pedagogickej a vedeckej činnosti v čase, ktorý viac prial kvantitatívnym ukazovateľom, medzinárodná spolupráca s inštitúciami a organizáciami tohto smerovania s veľkým počtom renomovaných vysokých škôl v zahraničí a na Slovensku.
Ako jediná vysoká škola na Slovensku získala najvyššie slovenské externé ocenenie Národná cena kvality. Vážnosť našej alma mater podčiarkovala aj vysoká a všeobecne známa a oceňovaná úroveň protokolu a všetkých typov ceremónií, ako aj monografické publikovanie súvislostí protokolov a ceremónií s historickou TU. Obe tieto záležitosti, Národnú cenu kvality i protokol na univerzite, ticho a bez nároku tvorila od začiatkov, krok po kroku, riaditeľka kancelárie rektora PhDr. Adriana Krupová, PhD., patrí sa to teda uviesť, ak spomíname tieto dve konkrétne veci.
Inštitucionalizovaným výsledkom v oblasti kvality bolo získanie európskej značky ECTS a DS, ktorú majú len tri vysoké školy na Slovensku. To bola práca vedenia, ale aj všetkých učiteľov a vedcov na univerzite, ktorí si to asi pamätajú lebo ich to stálo dosť námahy, preložiť všetky informačné listy predmetov do anglického jazyka...
Vieme, že hodnoty ani kvalita nefungujú bez kvalitného, či aspoň fungujúceho hospodárenia. Ako ste sa popasovali s touto zložkou?
TU mala počas celého obdobia ziskové hospodárenie. V jej rozpočtoch sa odrážal dôraz na primerané a maximálne možné odmeňovanie, spravodlivý a solidárny systém založený na demokratických princípoch rozhodovania o rozdeľovaní dotácií a dodržiavanie finančnej a hospodárskej disciplíny. Svedčia o tom aj vynikajúce výsledky všetkých externých kontrol hospodárenia a financovania.
V oblasti priestorového zabezpečenia činnosti sa realizovalo viacero investícií, ktoré značne zlepšili podmienky pedagogickej, vedeckej i administratívnej činnosti. Medzi hlavné pridané hodnoty patrí získanie historickej budovy Adalbertinum do vlastníctva TU a rekonštrukcia tejto budovy, dostavba Študentského domova Petra Pázmáňa, rekonštrukcia filozofickej fakulty a rektorátu, neskôr prestavba rektorátu a úprava okolia rektorátu na Hornopotočnej ulici v Trnave.
Vo finančnej oblasti sa podarilo zabrániť strate cca 4,5 milióna eur právnou cestou v oblasti korekcií eurofondov, najmä finančných prostriedkov vynaložených na dostavbu Študentského domova Petra Pázmáňa. V konečnom dôsledku rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 11. marca 2019 sa stal základným pozitívnym a obranným precedensom v oblasti ukladania korekcií eurofondov pre všetky vysoké školy na Slovensku.
Okrem povinností na Trnavskej univerzite ste pôsobili aj ako prezident Slovenskej rektorskej konferencie. Aké to bolo?
Zastával som štyri roky, teda dve funkčné obdobia, funkciu viceprezidenta Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) pre legislatívu, eurofondy a zahraničie a následne dva roky (2018 a 2019) funkciu prezidenta SRK. Táto práca prinášala možnosť mnohých kontaktov a informácií pre univerzitu, rozumné intervenovanie do legislatívnych procesov a ich spolutvorbu v rámci reformy vysokého školstva v tomto období (zákon o vysokých školách, zákon o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, novela zákona o vysokých školách o odnímaní titulov, novela zákona o vysokých školách o vytváraní konzorcií vysokých škôl, vyhláška MŠVVaŠ SR o študijných odboroch, vyhláška MŠVVaŠ SR upravujúce habilitačný a inauguračný proces a ďalšie).
V rámci práce pre SRK sa podarilo do štátnych programov podpory vedy a výskumu (MŠVVaŠ SR) presadiť piatu sekciu, a to sekciu spoločenských a humanitných vied, s príslušným financovaním.
Zastávanie týchto pozícií umožnilo širokú aktivitu v zahraničnom rozmere. Bolo možné podporiť reprezentáciu a šírenie dobrého mena univerzity napríklad mojou kandidatúrou do výboru EUA, prednáškou s predstavením TU na Výročnej schôdzi Európskej asociácie univerzít v Bergene v roku 2017, ale aj predstaviť našu alma mater v OECD a Európskej komisii niekoľko rokov po sebe. O živých kontaktoch na svetovej úrovni svedčí aj stretnutie prezidenta EUA s rektorom TU priamo na pôde univerzity.
Nepriateľom poznania sú ilúzie
Je TRUNI inšpirujúca inštitúcia?
Dôležité je dobre si položiť otázku. Inšpirovať sa totiž možno nechať čímkoľvek, napríklad inšpirácia inštitúciou, ktorá sa dobre a s úctou stará o zamestnancov a študentov, po všetkých stránkach, je dobrou inšpiráciou. Inšpirácia inštitúciou s hodnotovou orientáciou, inštitúcia skutočne zaslúženého dobrého mena a vysokej kvality vzdelávania a vedy je tiež dobrou inšpiráciou.
Klamná vedomá predstava o čomkoľvek, pestovaná ilúzia ako spodný prúd životnej rieky, je horšia, než samotná nevedomosť alebo nedostatok zdravej empatie, pretože je príčinou neschopnosti vnímať pravdivý obraz o veciach, ľuďoch, udalostiach, vzťahoch.
Aké tečú prúdy spodných riek tečúcich pod povrchom našich predstáv o Trnavskej univerzite?
Tie spodné prúdy nazývam ilúziami. Známy svetový teoretický fyzik profesor Stephen Hawking pred časom prehlásil, že najväčším nepriateľom poznania nie je ignorancia, ale ilúzia poznania. Zaujalo ma to. Akosi vo všeobecnosti cítim, že klamná vedomá predstava o čomkoľvek, pestovaná ilúzia ako spodný prúd životnej rieky, je horšia, než samotná nevedomosť alebo nedostatok zdravej empatie, pretože je príčinou neschopnosti vnímať pravdivý obraz o veciach, ľuďoch, udalostiach, vzťahoch.
Takouto univerzitnou ilúziou môže byť napríklad vedomie, že dobré meno našej alma mater je automatické a trvalé. To môže súvisieť s predstavou často vznikajúcou v mentálne a spoločensky uzavretom životnom priestore práce, vzťahov a myslenia. Ľahko vzniká dojem, že tento náš priestor je pre všetkých ostatných sám o sebe nespochybniteľným ekonomickým, vzdelávacím a vedeckým centrom obrovskej hodnoty, ktoré každý rešpektuje. Centrom dokonca nielen lokálnym, ale so široko regionálnym, až medzinárodným spektrom vplyvu. Spája sa to často s neoprávnene uspokojivou predstavou, že sofistikované „PR“ na sociálnych médiách z nás dokáže urobiť dobrú a uznávanú inštitúciu so sympatickým vzhľadom. Do tejto predstavy sa môže zamiešať aj čoraz častejšie vyslovovaná myšlienka, že poukázanie na chyby inej, nám podobnej inštitúcie vytvorí pre vlastnú univerzitu priestor pre obdiv a zaistí postavenie miestnej autority. Vtedy sa navyše ani my nemusíme zaoberať príliš tým, ako na sebe pracujú iné blízke inštitúcie. Alebo sa nemusíme uchádzať o názor vlastných kolegýň a kolegov, či našich študentiek a študentov, aký je ich pohľad na naše spoločné dielo. Alebo môžeme ľahko určovať vinníkov, ktorých samotná univerzita nepovažuje za svojich.
A tak podobne...
Univerzitnou ilúziou môže byť to naše „na Slovensku stačí po slovensky“. Veď veľmi pozitívnu odozvu v individuálnom vedomí človeka, vrátane takého rektora univerzity a jeho spolupracovníkov, ale aj v kolektívnom vedomí, vyvoláva na univerzite dobrá odborná, inštitucionálna i spoločenská komunikácia so zahraničnými partnermi, ktorá sa musí stať pravidelnou, plánovanou a napokon celkom prirodzenou súčasťou každodennej činnosti. To môžu potvrdiť napríklad i vedci, ktorí pravidelne pôsobia v zahraničí. Najinšpiratívnejšie pre univerzitu a jej fakulty sú rôzne mobility, pravidelné návštevy zahraničných vysokých škôl, ako aj prijímanie zahraničných návštev, a to nielen vo vzťahu k inštitúciám našich najbližších susedov.
Dôležitá je tiež práca v európskych a medzinárodných organizáciách pôsobiacich vo vysokom školstve.
Spolu s odblokovaním schopnosti ľahko sa vyjadrovať v cudzích jazykoch, túto prácu sprevádza prirodzený vstup nielen do spoznania zahraničného myslenia, súčasných trendov, konkurencie schopného nastavenia kapacít a prístupov v oblastiach vzdelávania, výskumu, riadenia vysokých škôl a ich spoločenskej misie, či zabezpečovania funkčných systémov kvality, ale aj do vlastného širšieho a slobodnejšieho myslenia a prístupov. To je podstata a hlavný dôvod tej činnosti a štýlu riadenia vysokých škôl, ale aj akreditačných a štátnych orgánov, ktorá sa zvykne nazývať internacionalizáciou.
To nie je luxus, ani zbytočné finančné zaťaženie univerzity. Je to jednoducho povinnosť, cesta z vlastnej i inštitucionálnej uzavretosti, slabého sebavedomia a lokálnych limitov. Týka sa všetkých zamestnancov i študentov vysokej školy a príklad majú dávať jej vedenia.
Pokiaľ toto nie je prirodzenou a každodennou súčasťou života vedení univerzity a fakúlt, ale aj ostatných zamestnancov a napokon aj študentov, vysoká škola sa nevyhne smutnej uzavretosti a lokálnosti.
Túto požiadavku nemožno odbaviť ojedinelým zahraničným podujatím bez ďalšej kontinuity, či lukratívnou zahraničnou pracovnou cestou, pretože v zahraničí zavážia predovšetkým dobré osobné vzťahy založené na úcte a kontinuite výsledkov a vzájomne napĺňanej reciprocite záujmov. Takéto kontakty sú výsledkom pravidelného a dlhodobejšieho úsilia, ktoré na domácej vysokej škole vyžaduje vedomé a silné nastavenie celého štýlu riadenia jej činnosti.
Nedostatok takéhoto úsilia je ďalším spodným prúdom, ktorý môže univerzitu premeniť na uzavretú a bezvýznamnú inštitúciu a jej zamestnancov a študentov na ľudí bez rozhľadu a určitej dávky tolerancie a povznesenia sa nad každodenné lokálne zámery.
Sú ešte aj iné klamlivé ilúzie o sebe samých?
Ilúziou a opačnou krajnosťou môže byť napokon aj taká predstava, že naša univerzita je malou bezvýznamnou a ohrozenou lokálnou školou, kde nefungujú veci, procesy ani vzťahy, kde klesá počet študentov, publikácií i záujem o štúdium a výskum, a vytráca sa nadšenie zamestnancov i študentov, čím sa rútime do neistoty a mizérie.
Táto ilúzia sa stáva najsilnejšou vtedy keď si povieme, že by nám to ani nemuselo tak prekážať, keďže aj na bezvýznamnej škole sa dá osobne významne pôsobiť.
Všetkých takýmto ilúziám môžeme žiaľ postupne sami uveriť a prestať sa z nich znepokojovať; zvykneme si na nich ako na súčasť nášho života. Z týchto pocitov sa však spravidla stávame príliš veľkými Gulliverovými obrami alebo príliš malými liliputánmi; strácame neustále rovnováhu, stávame sa neobratnými a pôsobíme pomerne smiešne na našej špecifickej, ale v reálnom prostredí nevyhnutne konkurenčnej ceste. V týchto omyloch sa dokonca dá po určitý čas celkom radostne, hrdo a veselo žiť. Gutta cavatlapidem non vi, sed saepe cadendo, kvapka rozrušuje kameň nie preto, že je silná, ale preto, že naňho dlho padá...
Ak majú byť vysoké školy stabilnou zárukou vzdelania, vedy a zdravých postojov v spoločnosti, je potrebné vytvoriť im primerané prostredie úcty vo vzťahu k ich uznávaným akademickým a ľudským hodnotám a ľuďom.
Základom spravodlivosti je poctivosť
Čo pre vás znamená TRUNI dnes? Kde vidíte jej poslanie do budúcna?
V akom širšom prostredí sme boli a sme? Ako sme na to reagovali a ako reagujeme? Bolonský proces výrazne ovplyvňuje našu budúcnosť vo vzdelávaní a politike. Slovenská reforma vysokoškolského vzdelávania zákonne definovaná v roku 2019 sa zdá byť testom realizácie našich predstáv o vzdelávaní. Nový prístup k financovaniu, akreditácii, hodnoteniu a riadeniu kvality a napokon hodnoteniu a podpory vedeckej a umeleckej činnosti separátne od akreditácie by mal byť založený na hodnotách akademickej slobody, rozumu, citu, autonómie a rovnosti.
Zostáva tu niekoľko otvorených otázok: význam univerzít rôznych regiónov a ich veľkosť, hodnotová alebo relativistická orientácia univerzít, výskumná alebo vzdelávacia povaha inštitúcií, ich prevažujúca orientácia na humanitné alebo technické vedy, postoje k scientometrike a akreditačným prahom, odlišné názory na problém otvoreného prístupu a vedy, zdravé prístupy k uplatňovaniu princípu vzdelávania orientovaného na študentov, sporné financovanie založené predovšetkým na počte študentov vysokých škôl, široko spektrálny spôsob hodnotenia vedeckej a umeleckej činnosti.
Otázkou, na ktorú sa stále hľadá hlbšia a viac vyčerpávajúca odpoveď, je definícia výrazov kvalita vysokej školy, či kvalita vzdelávania, kvalita vedy a podobne. Hlbšie odpovede sa hľadajú v rámci Európskej asociácie univerzít, či OECD a na Slovensku v úzkej komunite pedagógov a vedcov. Máme schémy podľa ktorých vyžadujeme od vysokých škôl ako má fungovať systém kvality, ale čo to tá kvality vlastne je, len hmlisto tušíme.
Ak majú byť vysoké školy stabilnou zárukou vzdelania, vedy a zdravých postojov v spoločnosti, je potrebné vytvoriť im primerané prostredie úcty vo vzťahu k ich uznávaným akademickým a ľudským hodnotám a ľuďom.
Ciele univerzity treba mať stále pred sebou. Nie sú iné než boli v roku 1992, majú len nové formy a spôsoby, na ktoré by sme mali byť pripravení.
Musím napokon spomenúť profesora Antona Hajduka. Bol to zaujímavý človek. Vo svojej starostlivosti o jemu drahú inštitúciu sa nám nepokúšal odovzdať odkaz reagujúci na jeho obavu o budúcnosť univerzity, jej financovanie, prestíž alebo politický vplyv. Zrejme usudzoval, že dobrá univerzita to všetko so sebou automaticky nesie. Hovoril veľmi zrozumiteľne o niečom celkom inom. O našej spôsobilosti inklinovať k pravde ako takej, ale aj vôli prijať pravdu o nás samotných. Hovoril o našej identite, jednote, integrite a zároveň otvorenosti, schopnosti hľadieť hore a o hodnotovej orientácii. Fundamentum iustitiae fides, základom spravodlivosti je poctivosť (dodal by som: nielen dobré právo). Nepotvrdilo 30 rokov pôsobenia Trnavskej univerzity tieto jeho upozornenia?
Pozrite si náš nový film Malý Cambridge: o 30 rokoch obnovenej Trnavskej univerzity