Filozofická fakulta
Pedagogická fakulta
Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Teologická fakulta
Právnická fakulta

Slovensko potrebuje dôveryhodných vedeckých komunikátorov

concise trnavska univerzita 2019

Na Slovensku chýba záujem o vedeckú komunikáciu. Zistili to sociológovia z Trnavskej univerzity, ktorí sa zamerali aj na šírenie informácií. Slováci najviac čerpajú zdroje z digitálnych  médií, menej dôverujú  inštitúciám a viac autoritám.

Verejné diskusie: očkovanie, klíma aj GMO

Katedra sociológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave sa zúčastnila medzinárodného projektu CONCISE, v ktorom spoločne s výskumníkmi zo Španielska, Talianska, Portugalska a Poľska skúmala ako si Európania vytvárajú názory na témy očkovania, alternatívnej medicíny, klimatickej zmeny a geneticky modifikovaných potravín.

Trnavskí sociológovia realizovali už 19. októbra 2019 výskum formou verejných diskusií pri okrúhlych stoloch na vzorke 100 občanov sociálne a demograficky reprezentujúcich Slovensko. Všetci účastníci museli splniť tri požiadavky: mať viac ako 18 rokov, žiť na Slovensku a ovládať slovenský jazyk.

Diskusie na rovnaké témy sa uskutočnili aj v partnerských krajinách, čoho výsledkom sú porovnateľné dáta o vnímaní občanov naprieč Európskou úniou. Výskum sa zaoberal aj tým,  akými spôsobmi občania EÚ získavajú svoje vedecké  poznatky, aké komunikačné kanály a zdroje používajú, a ako tieto poznatky ovplyvňujú ich názory a presvedčenia.

„Naším cieľom bolo zistiť, ako sa vedecké informácie dostávajú k verejnosti, a ako ovplyvňujú postoje a konanie spoločnosti v súvislosti s diskutovanými témami,“ uviedol PhDr. Peter Guráň, PhD., vedúci katedry sociológie na Trnavskej univerzite a organizátor verejnej diskusie v projekte CONCISE.

Menej dôverujeme inštitúciám, viac autoritám

concise trnavska univerzita 2019Analýza slovenských dát ukázala, že na Slovensku je všeobecne nízky záujem o vedeckú komunikáciu a je o nej aj nedostatočná verejná diskusia. Pokiaľ ide o zdroje informácií, občania najčastejšie získavajú informácie z digitálnych médií, pričom sociálne siete sú respondentami považované za komunikačné kanály, ktorými sa najčastejšie šíria falošné informácie.      

Odborníkov a názorových lídrov vnímajú respondenti až ako druhých v poradí, čo sa týka dôležitosti využívania zdrojov informácií. Výskumníkov prekvapilo, že Slováci nepovažujú za dôležitý informačný kanál organizácie či inštitúcie, s výnimkou inšpektorátov a kontrolných orgánov a niektorých medzinárodných organizácií (WHO).   

Ak sa pozrieme na kvantitu a kvalitu informácií, občania potvrdili ich nedostatok spojený s vysokou mierou zavádzajúcich informácií. I keď celkovo Slováci viac dôverovali informačným  zdrojom, ich spoľahlivosť ostáva diskutabilná.

Najdôležitejšiu úlohu vo všetkých vekových kategóriách, podľa dosiahnutého vzdelania i pôvodu, zohrávajú autority. Účastníci potvrdili spoľahlivosť zdrojov založených na vedeckých dôkazoch a faktoch, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby informácie prezentované v médiách vychádzali z vedeckých poznatkov. Práve preto by mal byť vymedzený širší priestor uznávaným a dôveryhodným komunikátorom, vedcom, odborníkom a novinárom, myslia si výskumníci z Trnavskej univerzity.

Hlavným cieľom projektu CONCISE bolo otvoriť celoeurópsku diskusiu o vedeckej komunikácii a predložiť návrhy na zlepšenie vedeckej komunikácie v Európe. Práve s týmto zámerom sa 18. novembra 2020 uskutočnil online dialóg  Online EU Policy Dialogue on Science Communication, ktorého sa zúčastnili členovia tímov CONCISE, novinári a poslanci národných parlamentov a europarlamentu.

foto: katedra sociológie FF TU

 

Chcete študovať sociológiu? Navštívte webstránku našej katedry.

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!