Ján Lazar: Učenie treba modernizovať, inovovať a zmedzinárodniť
Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. je právnik, vysokoškolský pedagóg a vedec, popredný slovenský odborník na občianske právo hmotné, ktorého rozsiahle dielo je známe a uznávané doma aj v zahraničí. Ako univerzitný učiteľ interne pôsobil nepretržite 56 rokov, z toho 41 rokov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a následne 15 rokov na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, kde bol vedúcim katedry občianskeho a obchodného práva i prodekanom pre vedecký výskum a zahraničné styky. Stál pri obnovení a zrode trnavskej právnickej fakulty a významne sa zaslúžil o jej formovanie. Je nositeľom početných akademických vyznamenaní a ocenení, vrátane aktuálneho čestného titulu profesor emeritus, ktorý mu pri príležitosti významného životného jubilea udelil a slávnostne odovzdal poverený rektor Trnavskej univerzity 26. septembra 2024 za účasti širokej akademickej obce i početných pozvaných hostí.
Máte bohaté právnické, vedecké a pedagogické poznatky i skúsenosti. Ktoré z nich boli rozhodujúce na vašej profesionálnej dráhe?
Poznatkov takéhoto charakteru bolo viacero, avšak so zreteľom na povahu i rozsah tohto rozhovoru možno v stručnosti spomenúť iba hlavné:
V prvom rade som uplatňoval poznatok, že vedecká a pedagogická činnosť na univerzitnej úrovni sú vzájomne nerozlučne prepojené. Výsledky vedeckého výskumu sa musia premietnuť aj do pedagogického pôsobenia. To sa má odraziť jednak v kvalite verbálneho prejavu (prednášky, semináre, cvičenia) a jednak v literárnej podobe, či už v samostatných teoretických prácach, ako aj v podobe kvalitných učebníc. Majúc toto na pamäti som popri početných teoretických prácach ako vedúci autorského kolektívu a hlavný autor v priebehu 1986-2018 kontinuálne zabezpečoval tvorbu a vydávanie ôsmich dvojzväzkových komplexných učebníc občianskeho práva hmotného.
Ďalej som si osvojil skúsenosťou overený poznatok, že efektívnosť teoretickej práce závisí od jej prepojenia s aplikačnou praxou a legislatívou. Preto som si počas celého svojho pôsobenia vždy aj v konkrétnosti zabezpečoval trvalý kontakt s právnou praxou i legislatívou. Napríklad som vykonával funkciu sudcu okresného súdu pre civilné veci, bol som členom a neskôr predsedom občianskoprávnej sekcie ministerstva spravodlivosti, dlhodobo som pôsobil ako člen komisie pre rekodifikáciu súkromného práva, v rokoch 2007-2012 ako jej predseda a od 2013 ako garant i ďalšie.
Napokon som vychádzal z poznatku, že skutočná vedecká práca s adekvátnymi výsledkami sa môže úspešne rozvíjať len na základe spolupráce so zahraničnými univerzitami a inými vedecko-pedagogickými ustanovizňami i s jednotlivými vedcami. Úsilie naplniť tieto ciele sa stalo základným návodom v celej mojej profesionálnej činnosti. V konkrétnosti ide o viaceré dlhodobé, či krátkodobé študijné, vedecké i prednáškové pobyty, o rozsiahlu aktívnu účasť na medzinárodných vedeckých konferenciách a bohatú publikačná i inú s tým súvisiacu činnosť v zahraničí.
Za čo ste vo svojom živote najviac vďačný?
Najviac som vďačný svojím rodičom za to, že všetkých svojich piatich synov vychovávali v úcte k vzdelaniu, ku knihe, pestovali v nás túžbu i záujem o vedomosti a poznávanie, čoho dôkazom bola existencia domácej knižnice, čo bolo vo vtedajších dedinských pomeroch ojedinelým javom. Ďalej nás viedli k slušnosti v správaní a počestnosti v konaní. Viedli nás k tomu, že naše životné ciele by mali byť zmysluplné a spoločensky užitočné a ich dosiahnutie smie byť založené výlučne iba na poctivej práci. Preto v nás pestovali vzťah k práci, vytrvalosť, cieľavedomosť a pevnú vôľu. Som rodičom vďačný, že mi aj vo vtedajších zložitých a náročných majetkových pomeroch umožnili, aby som ako 11-ročný po ukončení miestnej základnej školy sa mohol ďalej vzdelávať na osemročnom klasickom gymnáziu v Malackách a následne študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. S vďakou spomínam aj na moju zosnulú manželku, ktorá počas 53 rokov trvajúceho manželstva ma vždy podporovala a vytvárala priaznivé podmienky pre moju vedeckú i inú odbornú činnosť, najmä pri mojich dlhotrvajúcich pobytoch v zahraničí. Rovnako tiež v prítomnosti, už ako dôchodca vo vysokom veku, sa stretávam zo strany mojich dvoch synov a ich rodín s ochotou a všestrannou pomocou, za čo som im veľmi vďačný.
Ste žiakom prof. Štefana Lubyho. Ako na neho spomínate?
Považujem za šťastnú zhodu okolností i za česť, že som už na začiatku profesionálnej dráhy stretol takú osobnosť slovenského i československého občianskeho práva európskeho formátu, akou nepochybne profesor Štefan Luby bol. Stal sal mojím naozajstným vzorom a navyše bol vždy ochotný poradiť a pomôcť nielen mne, ale rovnako aj ďalším začínajúcim talentovaným vedeckým pracovníkom. Ako žiak a odchovanec jeho vedeckej školy sa trvale vraciam k jeho pamiatke i rozsiahlemu dielu nielen v myšlienkach, ale aj v napĺňaní a rozvíjaní jeho odkazu. Stál som pri založení Nadácie Štefana Lubyho (1991) a pri zrode projektu o poriadaní medzinárodných vedeckých konferencií každé dva roky s názvom „Lubyho právnické dni“. Ako člen správnej rady nadácie a jej dlhoročný predseda som podstatným spôsobom prispel k realizovaniu tohto projektu. Počas tridsiatich rokov sa Lubyho právnické dni postupne pretvorili z provinčného odborného podujatia na vedeckú konferenciu medzinárodného charakteru a nadobudli stredoeurópsky, ba dokonca celoeurópsky rozmer. Publikoval som tiež viaceré hodnotiace i oslavné články pri príležitosti významných výročí prof. Štefana Lubyho.
0d roku 1999 ste riadnym profesorom Trnavskej univerzity. Aký máte vzťah k tejto alma mater?
Najzreteľnejším prejavom vzťahu k Trnavskej univerzite je už samotný fakt, že som v roku 1999 presunul svoje trvalé pracovisko ako riadneho profesora na Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Stalo sa tak spolu s ďalšími štyrmi riadnymi profesormi, s ktorými ma spájalo priateľstvo a totožné predstavy o povahe, podstate a funkcii univerzitného právnického vzdelávania. Títo profesori (prof.Blaho, prof. Prusák, prof. Barancová, prof. Krsková a prof. Lazar) sa rozhodli využiť jedinečnú príležitosť premietnuť svoje predstavy, vedomosti a skúsenosti získané doma i v zahraničí do služieb Trnavskej univerzity pri formovaní obnovenej právnickej fakulty. Vzťah k fakulte i Trnavskej univerzite sa umocňoval v období celého interného pôsobenia i potom nasledujúcimi aktivitami a pretrváva až doposiaľ.
Ako vidíte úlohu Trnavskej univerzity dnes – čo by mala robiť a akým hlasom v spoločnosti by mala byť?
Úloha Trnavskej univerzity, rovnako ako aj iných univerzít na Slovensku, sa v prvom rade posudzuje podľa toho, či z nej vychádzajúci absolventi v súčasnej etape spoločenského vývoja svojou kvalitou i kvantitou zodpovedajú potrebám spoločnosti a praxe. Z tohto hľadiska sa koncipovanie a napĺňanie úlohy univerzity stále vyvíja, mení sa a prípadne zdokonaľuje tak, aby tomuto základnému cieľu čo najviac zodpovedala. Práve v súčasnej vývojovej etape slovenskej spoločnosti, ktorá sa stala imanentnou súčasťou európskeho spoločenstva národov a štátov, narastá na oboch stranách pedagogického procesu potreba modernizácie, inovácie a internacionalizácie. Od učiteľov sa čoraz naliehavejšie očakáva najmä širšia i lepšia jazyková výbava, ako aj aktívnejšie zapojenie sa do vedeckej a odbornej spolupráce so zahraničnými univerzitami i konkrétnymi európskymi vedcami. V tejto súvislosti sa tiež očakáva aj príchod zahraničných učiteľov, ale aj študentov zo zahraničia na jednotlivé fakulty. Vyvstala tiež potreba takých zmien v pedagogickom procese, aby sa opustila metóda memorovania naučených textov a aby sa študenti viedli viac k samostatnému a hlavne ku kritickému mysleniu. Naznačené i ďalšie zmeny podobného charakteru vedúce k zdokonaleniu a zvýrazneniu úlohy univerzity celkom iste vyvolajú priaznivú odozvu nielen u odbornej komunity ale aj v širších kruhoch občianskej spoločnosti.
Ste čestným emeritným profesorom. Čo to pre vás znamená?
Predovšetkým to znamená významné ocenenie za môj prínos v oblasti vedy a vzdelávania. Veľmi si vážim udelenie čestného titulu profesor emeritus Trnavskej univerzity. Som vďačný pani dekanke právnickej fakulty i vedeckej rade, že iniciovali takýto návrh a pánovi rektorovi, že po súhlase vedeckej rady rozhodol o udelení tohto titulu. V rámci oprávnení z toho vyplývajúcich hodlám pokračovať najmä v aktívnych odborných kontaktoch s vedením právnickej fakulty, s katedrou občianskeho a obchodného práva, ktorú som pred vyše 20 rokmi zakladal i s Nadáciou Štefana Lubyho. V závislosti od zdravotného stavu nevylučujem ani účasť na medzinárodných vedeckých konferenciách.
Na katedru občianskeho a obchodného práva ste pred viac ako 20 rokmi prijali aj Mariannu Novotnú, súčasnú dekanku právnickej fakulty. Ponesie ona vašu štafetu ďalej?
Doterajší viac ako 20-ročný odborný vývoj univ.prof. Marianny Novotnej, založený na excelentných výsledkoch vedeckej práce a na zodpovednom prístupe k vyučovaniu, bol mimoriadne úspešný. Preto možno s istotou predpokladať, že bude nielen nadväzovať na poznatky a skúsenosti nadobudnuté z našej predchádzajúcej vzájomnej spolupráce najmä v rámci doktorandského štúdia, ale že tieto bude rozvíjať ešte na vyššej úrovni. Má k tomu všetky odborné, vynikajúce jazykové i osobnostné predpoklady.
Poraďte: ako si udržať vitalitu do vysokého veku?
Napriek tomu, že som sa dožil pomerne vysokého veku v dosť dobrej fyzickej i psychickej kondícii, nepovažujem sa za kompetentného udeľovať v tomto smere nejaké všeobecne platné rady. Problém dlhovekosti a s tým spojenej vitality totiž je úplne individuálnou záležitosťou závislou od rozdielneho fyzického a psychického stavu a rozdielnych životných podmienok i činností každého človeka. Vo všeobecnosti sa najviac odporúča viesť zdravý životný štýl, avšak aj jeho voľba je tiež výlučnou individuálnou doménou každého človeka. Vo svojom celoživotnom povolaní som osobne uplatňoval najmä vhodnú kombináciu a striedanie duševnej práce s telesným pohybom (turistika, zahradkárčenie, plávanie a pod.).
