Veľa šikovných psychológov je z Trnavy. To nemôže byť náhoda

Kedy som naposledy vydržal bez mobilu či internetu? Túto otázku kladie docent Juraj Holdoš žiakom a mladým, keď skúma práve závislosť na týchto novodobých technologických výdobytkoch. Absolvent našej alma mater dnes pôsobí na Katolíckej univerzite v Ružomberku a je súčasťou viacerých medzinárodných vedeckých projektov, napríklad EU Kids Online.

Od Frankla do Trnavy

Čo vás osobne priviedlo na psychológiu?

Na psychológiu do Trnavy ma priviedli knižky od Viktora Emanuela Frankla. Požičal mi ich vtedajší kaplán v Ružomberku Peter Olekšák. Bol som z nich nadšený, vravel som si to je ono, „toto“ chcem ísť študovať. Kvôli Univerzitnému pastoračnému centru v Mlynskej doline som veľmi chcel ísť študovať do Bratislavy. Ale keď som zažil festival Lumen v Trnave, tak som si povedal, že ani toto by nemuselo byť zlé. Až teraz si uvedomujem, ako iracionálne som sa rozhodoval pre vysokú školu. Nevedel som nič o vyučujúcich, o profile absolventa, o hodnotách univerzity. Ale zdá sa, že som mal šťastie a voľba to bola správna. (úsmev)

Psychológia v Trnave má dobrú reputáciu. Čím si ju získala?

Psychológia v Trnave mala vždy šťastie na dobrých vyučujúcich, či už v generácii zakladateľov alebo aj ich nasledovníkov. To sa samozrejme odzrkadlilo na vysokej kvalite a reputácii školy.

Aký bol študentský život?

Čas na univerzite pokladám za jedno z najlepších období v mojom živote. Našiel som tam mnohé priateľstvá aj svoju manželku. Patril som ku generácii, ktorá bola pri založení univerzitného pastoračného centra, boli sme nadšení a aktívni. Mali sme stretká, filmový klub, koncerty, výlety a chaty. A, samozrejme, legendárny „klub plavcoch“, uletenú ustanovizeň na podporu mužského ducha v inak prefeminizovanej Trnave (úsmev). Zároveň sme trochu trpeli, že sme nebývali spolu na internátoch, ale rôzne na privátoch po celom meste aj mimo neho.

Ako sa vám páčilo samotné mesto Trnava?

Samotné mesto sa mi páčilo, malo svoju atmosféru, ale aj svoju typickú vôňu na jeseň, keď sa spracovávala cukrová repa. Zároveň mi veľmi chýbali hory. Pochádzam z Liptova a tá rovina za mestom bola pre mňa trochu ubíjajúca. Po čase sme našli záľubu v blízkych Karpatoch a už to bolo znesiteľnejšie. Trnava išla v poslednom čase výrazne dopredu, má kvalitné služby, je vybudovaná. Je to naozaj príjemné študentské mesto.

Pedagógovia sú rozhodujúci

Sú dôležité osobnosti pedagógov, ktorí vyučujú? Mali ste takýto vzor či priam „idol“?

Práve osobnosti pedagógov sú rozhodujúce pre vysokoškolákov. Vzdelávajú, ale svojou osobnosťou aj formujú, dávajú príklad, odovzdávajú hodnoty. V dobrom spomínam na mená ako Laco Timulák, Peťo Halama, Michal Striženec, Ján Grác a mnoho ďalších.

Máte po rokoch od opustenia "školských lavíc" aj aktuálnejšiu skúsenosť so svojou alma mater?

S mojou alma mater mám veľmi intenzívnu skúsenosť z jari 2023. Na katedre psychológie som sa totiž habilitoval. Viacerí kolegovia opisujú svoju habilitáciu na iných univerzitách ako traumatickú skúsenosť, ja som zažil korektný a prajný, kolegiálny prístup. S katedrou psychológie ma spájajú aj viaceré vedecké spolupráce, ale najmä vzácne osobné priateľstvá, čo si cením asi najviac. Prezradím ešte jednu "pikošku". Som psychoterapeut v kognitívno-behaviorálnom prístupe. Keď sa stretávame na vzdelávaniach a konferenciách, významná časť mojich terapeutických kolegov má ukončenú Trnavskú univerzitu. Iste, je to z časti skreslenie mojej pozornosti – všímam si to čo mi je blízke, ale naozaj mám skúsenosť, že množstvo šikovných psychológov je z Trnavy... to nemôže byť náhoda. (úsmev)

Dnes pôsobíte tiež na katedre psychológie, a to na KU v Ružomberku ako pedagóg a vedec. Stále sa teda držíte „remesla“. Čo je na práci psychológa a vysokoškolského pedagóga také očarujúce?

Psychológia je krásny odbor. Je v nej obrovské množstvo oblastí, ktorým je možné sa venovať. V podstate všetko, kde sa vyskytuje človek s jeho správaním a prežívaním. A i keď sa to často vníma ako klišé, to pomáhanie má čosi do seba..

Práca vysokoškolského pedagóga je pre mňa splnený sen. Robím čo ma baví, som s mladými ľuďmi, ktorí sú motivovaní, skúmam zaujímavé fenomény, sem-tam cestujem – čo si viac priať. (úsmev)

Abstinencia od internetu je veľmi náročná

Odborne sa venujete okrem iného aj závislosti od internetu, ktorú za závislosť ešte ani nepovažujeme. Tak teda ako to je – môžeme byť závislí na webe, online priestore, sociálnych sieťach?

Oficiálne je naozaj uznaná len závislosť od hrania video hier, ostatné typy závislostí, ako napríklad závislosť na sociálnych sieťach a sociálnych médiách či na online pornografii ešte nie sú zaradené medzi oficiálne diagnózy. Ale výskum v tejto oblasti, vychádzajúci z reálnej potreby, je naozaj masívny a prináša mnohé zaujímavé zistenia. Je užitočné hovoriť nielen o závislosti od internetu, ale aj nadmernom – excesívnom – používaní internetu, ktoré ešte nespĺňa všetky charakteristiky závislosti, ale tiež môže negatívne vstupovať do života jedinca.

V čom je závislosť od internetu nebezpečná?

Často je závislosť únikom od niečoho alebo od niekoho. Nebezpečná môže byť z viacerých pohľadov. Dôsledky každej závislosti sú nebezpečné, to platí aj o internete. Výrazne narúša psychické i fyzické zdravie, výkon a kvalitu vzťahov. Závislosť od internetu je nebezpečná aj v tom, že na rozdiel napríklad od nikotínu, alkoholu či drog si bez internetu poradíme iba ťažko a stálo by nás to veľmi veľa. Je tam veľmi náročná abstinencia. I keď počet závislých je relatívne nízky (do 1%), veľmi veľa ľudí, najmä mladých, používa internet nadmerne. Nadmerných používateľov je okolo 15 %, takže v priemere môžeme povedať, že v každej školskej triede je niekto taký. Takže nebezpečenstvo je aj v počte potenciálne závislých.

Odporúča sa digitálna očista ako prevencia?

Áno, digitálny detox by som odporučil. Dokonca sme so študentami aj experimentálne overili jeho účinnosť na duševné zdravie školákov. Aj krátky pôst od digitálneho sveta môže byť prospešný, napríklad raz do týždňa. Dokonca aj vyhýbanie sa krátkym videám či sociálnym sieťam môže byť fajn. Na naozaj významný benefit však treba dlhší čas – napríklad dva-tri týždne. No na to nemá každý vôľu a motiváciu. Stačí si len odpovedať na otázku, kedy naposledy som bol bez mobilu a internetu a ako dlho?

Na akých nových výskumných projektoch pracujete?

Vytvorili sme s kolegami z viacerých univerzít multidisciplinárny tím, ktorý skúma rizika a príležitosti používania internetu deťmi a mladými ľuďmi. Sme členmi medzinárodného výskumného networku EU Kids Online a zbierame dáta za Slovensko. Zároveň intenzívne spolupracujeme s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch (NKS) pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre NKS sme robili aj viaceré veľké reprezentatívne výskumy dopadu pandémia na deti hlavne v online priestore. Výsledky prezentujeme na stránke euko.ku.sk. Vo februári na Medzinárodný deň bezpečného internetu organizujeme v Ružomberku konferenciu „Bezpečnosť detí v digitálnom priestore“.

Po pandémii sa mladým pohoršilo. Zamerajme sa na protektívne faktory

Po konci pandémie sa začalo viac diskutovať o duševnom zdraví. Niektorí psychológovia hovoria o výraznom náraste klientov. Ako to pozorujete v súčasnosti?

To môžem aj objektívne potvrdiť. Robili sme reprezentatívny výskum v roku 2021 a v roku 2022, teda počas pandémie, keď sme dáta porovnali so zberom z roku 2018. Skoro vo všetkých parametroch sa deťom a mladým pohoršilo. Aj moja subjektívna skúsenosť s univerzitnými študentami, ale aj žiakmi základných a stredných škôl to potvrdzuje.

Dá sa nejako poradiť, ako si udržať duševné zdravie a byť „v pohode“ aj v týchto časoch?

Potrebujeme sa zamerať na protektívne faktory, ktoré nás ochránia v zlých časoch. Medzi ne určite patria dobré vzťahy v rodine a medzi rovesníkmi, pocit prijatia a bezpečia. Prežívanie zmysluplnosti, zdravé vyváženie práce a odpočinku, koníčky, ktoré nás vedia pohltiť, ale neubližujú. Spiritualita, ale aj zdravý pohyb a strava.

Blížia sa najkrajšie sviatky roka. Obvyklá mediálna otázka na záver: ako ich prežiť skutočne v zdraví a šťastí?

Môžeme sa pokúsiť viac zamerať na ich pravú vnútornú podstatu, nielen navonok, ktorý je vizuálne pôsobivý, ale často plytký. Vianoce sú darom. Buďme aj my darom pre ostatných, napríklad aj pre ľudí v núdzi. Nakoniec darujúci často dostane viac ako obdarovaný.