PR
13.11.2025

Pripomíname si Deň boja za slobodu a demokraciu

17. november patrí medzi najvýznamnejšie dni našich moderných dejín. Je to deň, keď si pripomíname odvahu, odhodlanie a túžbu po slobode, ktorá zmenila smerovanie našej krajiny. Tento deň je tichou, ale silnou pripomienkou, že demokracia a sloboda nie sú samozrejmosťou – sú to hodnoty, ktoré si musíme každý deň chrániť, pestovať a rozvíjať. Pri tejto príležitosti sme sa spýtali predstaviteľov fakúlt a emeritného rektora Trnavskej univerzity, čo pre nich 17. november znamená. 

prof. PaedDr. René Bílik, CSc., emeritný rektor Trnavskej univerzity

Rene Bilik

 

November 1989 znamenal pre mňa, a určite nielen pre mňa, začiatok zmeny charakteru nášho vtedajšieho štátu z totalitného na demokratický. Jeden z lídrov vtedajších udalostí, môj priateľ a súčasne aj niekdajší kolega na našej univerzite Martin Bútora, túto zmenu označil romanticko-rozprávkovým pojmom - odkliatie. Odkliatie ako oslobodenie, ktorého výsledkom sa stal slobodný občan. Uvedomujem si to najmä dnes, keď je snahou súčasnej vlády odobrať 17. novembru jeho sviatočné atribúty a premeniť ho na všedný deň. A uvedomujem si to aj preto, lebo vidím, že súčasťou oslavovania sviatku môže byť aj - vzdor. Dnes mohutne oslavujeme navzdory všetkému a tento vzdor je odkazom adresovaným súčasnej moci: Tento sviatok nám nevezmete! Som hrdý, že sa k týmto vzdorovitým, pretože sebavedomým oslavám pridala aj naša alma mater a ďakujem pánovi rektorovi, že naplno využil svoje právo a umožnil nám oslavovať! S pobavením sledujem ako sa u tých, ktorí si November 89 najprv nevšimli, potom jeho výsledky využívali, využívajú a zneužívajú, premieňa ich sebavedomie na - strach. Strach zo slobodných občanov, slobodných mladých ľudí, na strach z ich kriedových odkazov. To je skutočne povzbudzujúce a napĺňa ma to opatrným optimizmom.

doc. JUDr. Marianna Novotná, PhD., univer. prof., dekanka právnickej fakulty

Marianna Novotna
 
17. november mám osobne veľmi hlboko spojený so slovami piesne, ktorá je považovaná za hymnu nežnej revolúcie. Text piesne „Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň.“ som ako dieťa v časoch Nežnej revolúcie vnímala skôr intuitívne než s porozumením, napriek tomu sa mi hlboko vryli do pamäti. V období, keď pieseň vznikla, to nebol len umelecký text, ale celkom presná diagnóza spoločenskej situácie. Hovorila o potrebe pravdivosti, o schopnosti obstáť v období neistoty a o očakávaní, že zmena môže priniesť kvalitnejší a dôstojnejší život. Kým v tom čase som netušila úplne do hĺbky, aké silné bolo toto posolstvo vo vzťahu k demokratizačným procesom v spoločnosti, dnes v ňom vidím podstatu toho, čo si 17. novembra pripomíname – túžbu po obyčajnej ľudskej pravde, po slušnosti, po možnosti žiť bez strachu a slobodne, ako aj odvahu vydržať v boji za správnu vec.
 
Boli to práve študentky a študenti, ktorí sa stali nositeľmi „nového dňa“, ktorých hlas sa stal impulzom, reálnou hybnou silou, ktorá sa dokázala postaviť proti tomu, čo už bolo neudržateľné. Ich odhodlanie aj v dnešnej dobe ukazuje, že zmena prichádza od tých, ktorí veria, že má význam nahlas pomenovať nespravodlivosť, nepravdu či útoky na základné hodnoty a ktorí vedia, že „nový (lepší) deň“ si vyžaduje viac než len pasívne vyčkávanie.
 
17. november tak pre mňa predstavuje nielen spomienku na dejinný zlom, ale aj výzvu udržať si schopnosť kriticky myslieť a nesúhlasiť, schopnosť nestratiť zásadovosť v čase neslobody či v čase strácajúcej sa slobody ako aj potrebu nezľahčovať význam zodpovedného občianskeho postoja. Pretože demokracia je tak krehká, že jej strata je jednoduchšia ako si dokážeme predstaviť.

doc. Ing. Viera Peterková, PhD., dekanka pedagogickej fakulty

doc.Peterková

 

17.  november je pre mňa symbolom slobody, odvahy a nádeje. Viažu sa k nemu moje osobné spomienky na rok 1989, keď som ako študentka vysokej školy protestovala na námestiach v Nitre a v Trnave. Mám v živej pamäti ako sme „okupovali školu“, diskutovali, vyrábali transparenty a plagáty a žili sme vo veľkom odhodlaní a eufórii, že môžeme ovplyvňovať veci verejné.  Pripomína mi, že demokracia a možnosť slobodne vyjadriť svoj názor nie sú samozrejmosťou.

prof. MUDr. Jaroslav Slaný, CSc., dekan fakulty zdravotníctva a sociálnej práce

prof. Slany

 

Tento den je „Dnem boje za svobodu a demokracii“, ale ještě dříve to byl „Mezinárodní den studenstva“ - a to proto, že se pojil s obranou akademických práv a svobod proti totalitnímu režimu – fašismu – režimu, který právě v tento den, 17.11.1939, poté co na protestech proti němu zahynulo několik studentů vysokých škol v Praze (a desítky dalších byly následně umučeny v koncentračních táborech nacistického Německa) uzavřel všechny vysoké školy tehdejšího Československa. Za akademické svobody a práva (jsou to  zejména svoboda vědy, výzkumu a tvorby, svoboda výuky s otevřeností různým názorům, nedogmatický přístup k světu, právo učit se a vyjadřovat své názory ve výuce, právo členů akademické obce volit své zastupitelské orgány- akademický senát, rektora, děkana, a další), za tato práva a svobody byla prolita krev…

A v roce 1989 jiný totalitní režim, socialismus, „dítě“ komunistické ideologie, právě v tento den, 17.11. v Praze, dal bít manifestující studenty. Tímto dnem začala „sametová revoluce“, která ve svém důsledku svrhla totalitu a nastolila v bývalém Československu demokratický systém (proto je tedy den 17.11. „Den boje za svobodu a demokracii“).

Ale jen díky těmto politickým změnám mohla být počátkem 90. let obnovena naše Trnavská univerzita! Od začátku představovala univerzitu, která je jak odborně, ale neméně i hodnotově ukotvena na těch nejlepších tradicích humanismu, respektu k lidské důstojnosti, hledání a obraně společného dobra (věrná hodnotám, s úctou k tradicím a otevřená novým výzvám). Samozřejmě že tehdejší režim na Slovensku nebyl přítelem takovéto univerzity a opakovaně se ji pokoušel nejrůznějšímu způsoby zničit či zakázat… Nepodařilo se mu to, naše škola vyšla na prahu 21. století po tomto boji naopak posílena a dnes představuje univerzitu vysoké kvality. Ale aby tomu tak bylo i nadále, je k tomu zapotřebí společného úsilí studentů, akademiků a všech zaměstnanců trvale rozvíjet potenciál, který nám zanechali naši předchůdci  - a jít dál! Záleží jen na nás…

doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik, dekan filozofickej fakulty

Erik Hrnciarik

 

17. november je pre mňa sviatkom demokracie. Nie anarchie, s ktorou si mnohí tento pojem zamieňajú. Demokraticky zmýšľajúci ľudia vedia na jednej strane jasne definovať svoj názor, no na druhej dokážu akceptovať iný. Prijmú zodpovednosť za svoje činy, výroky a konajú v prospech poriadku tak, aby zaručili práva nielen sebe, ale aj celej spoločnosti.

ThDr. ICDr. Remigiusz Piotr Górski OFM, dekan teologickej fakulty

Gorsky

 

Deň 17. november v sebe nesie hlboký symbol, je to deň, keď si Slovensko, ale aj celý náš stredoeurópsky priestor, pripomína víťazstvo ducha nad strachom, pravdy nad klamstvom a ľudskej dôstojnosti nad mocou, ktorá ju chcela umlčať. Ako človek poľskej národnosti vnímam tento deň nielen ako slovenský sviatok, ale ako súčasť spoločných dejín národov, ktoré sa v rovnakej dobe nadýchli slobody. Aj Poľsko, aj Slovensko prešli cestou, na ktorej sa ukázalo, že sloboda nie je samozrejmosťou, je darom, ktorý treba chrániť, a zároveň úlohou, ktorá zaväzuje.

Z pohľadu teológa má 17. november osobitný význam. Sloboda, o ktorú ľudia vtedy stáli, nebola len politickou požiadavkou. Bola túžbou po pravde, po možnosti žiť bez pretvárky, po dôstojnosti, ktorá vyplýva z Božieho obrazu v každom človeku. Táto túžba po slobode je v podstate duchovná, je to echo Božieho volania po pravde, ktoré zaznieva v každom svedomí.

Ako dekan teologickej fakulty preto vnímam 17. november ako výzvu. Pripomína nám, že univerzita má byť miestom pravdy, kde sa nebojíme pýtať, diskutovať, hľadať, aj vtedy, keď to nie je pohodlné. A pripomína tiež, že sloboda bez zodpovednosti, bez mravného základu, sa ľahko stáva prázdnym slovom.

Pre mňa osobne je teda 17. november dňom vďaky a úcty, vďaky za tých, ktorí mali odvahu riskovať pre slobodu, a úcty k hodnotám, ktoré sú nadčasové: pravde, dôstojnosti a viere, že dobro má nakoniec posledné slovo.