Na Trnavskej univerzite sa stretli environmentálne humanitné vedy, fenomenológia a archeológia

Ako dnes rozmýšľame o krajine? Je to len pozadie nášho života, alebo živý priestor pamäti, hodnôt a vzťahov – aj k prírode? Práve túto otázku si počas februára kládli účastníci tretieho ročníka Erasmus+ Blended Intensive Programme (BIP) Nature, Culture, Landscape, ktorý sa uskutočnil v Trnave. Podujatie, ktoré zorganizovala Katedra klasickej archeológie a Katedra filozofie (Filozofická fakulta) – v spolupráci s Oddelením pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu - spojilo 35 študentov aj pedagógov.

BIP (Blended Intensive Programme) je formát Erasmus+, ktorý prepája krátku, intenzívnu fyzickú mobilitu s virtuálnou spoluprácou. V praxi to znamená, že medzinárodný kurz nevzniká len z prednášok v prednáškovej miestnosti, ale aj z online stretnutí a spoločnej práce, ktorá pokračuje naprieč krajinami a odbormi. V prípade Nature, Culture, Landscape tvorili online komponent dve odborné prednášky (11. a 18. februára 2026), po ktorých nasledovala prezenčná časť v Trnave (23. - 27. februára 2026).

Od Homéra a Platóna po otázky dneška

Program sa zameral na priesečníky ekológie, kultúry a humanitných vied – teda na to, ako krajina formuje naše spôsoby života, predstavivosť, pamäť či umelecké a náboženské tradície, a naopak, ako ľudské konanie mení krajinu v čase environmentálnej krízy. V prednáškach a diskusiách sa tak stretli témy environmentálnej filozofie a fenomenológie miesta s archeológiou a dejinami umenia: od mýtických krajín v antickej literatúre, cez skúsenosť priestoru, tela a pohybu, až po súčasné prístupy ku kultúrnemu dedičstvu, ktoré už nemožno oddeliť od prírodného a environmentálneho kontextu. Fenomenologická línia programu otvorila otázky toho, ako krajinu prežívame zvnútra – ako sa v nej orientujeme telom, čo pre nás znamená domov, hranica, posvätné miesto či ticho a stopa minulosti. Prednášky a panelové diskusie ponúkli rôzne perspektívy výskumníkov z oblasti fenomenológie a filozofie priestoru (Jan Halák, Paolo Furia, Ion Copoeru, Radu Mârza, Matěj Pudil, Jaroslava Vydrová, Michal Zvarík). Zároveň zazneli aj archeologické a muzeologické príspevky (Lucia Nováková, Zuzana Jarůšková), doplnené pohľadom dejín umenia (Adrián Kobetič). Vďaka tomu sa abstraktnejšie otázky „krajiny“ a „prírody“ premietali do konkrétnych príkladov: do toho, ako pracujeme s krajinou v expozíciách, ako interpretujeme posvätné priestory v prameňoch a nálezoch, alebo ako sa mení význam miesta, keď sa stáva súčasťou múzea či archeoparku.

Silnou stránkou programu boli formáty, ktoré nútia človeka premýšľať aj prakticky – a najmä spolu. Súčasťou boli panelové diskusie, workshopové bloky aj World Café (moderované „rotujúce“ diskusné stoly), v ktorom účastníci prepájali vlastné skúsenosti a odborné zázemie s témami kultúrnej a environmentálnej udržateľnosti. Program sa neodohrával len na univerzite. Účastníci pracovali aj v mestskom a múzejnom prostredí – od kurátorskej prehliadky v Galérii Jána Koniareka, prehliadky historických budov Trnavskej univerzity (Henrieta Žažová) cez odborné aktivity v Západoslovenskom múzeu až po terénny deň v Archaeoparku Cífer–Pác, ktorý priniesol zážitkové učenie: rímsky kulinársky workshop, odborný výklad lokality a komentovanú prechádzku v archeologickej krajine. Program v Malom Berlíne doplnila prehliadka Synagógy – centra súčasného umenia – a diskusné bloky, ktoré ukázali, že „krajina“ nie je len prírodná scenéria, ale aj mestská skúsenosť a kultúrna pamäť.

Medzinárodná spolupráca ako prirodzené prostredie humanitných vied

Tretí ročník Nature, Culture, Landscape sa realizoval v spolupráci s partnerskými univerzitami: University of Turin (Taliansko), Jan Evangelista Purkyně University v Ústí nad Labem (Česká republika), University of Hradec Králové (Česká republika), Babeș-Bolyai University v Cluj-Napoca (Rumunsko) a Palacký University v Olomouci (Česká republika). Program zároveň podporila spolupráca v rámci univerzitnej aliancie KreativEU, v tomto projekte zastúpenej Polytechnic University of Tomar (Portugalsko).

BIP Nature, Culture, Landscape ukázal, že ekológia a environmentálne témy nie sú len doménou prírodných vied. Potrebujeme aj jazyk pre hodnoty, pamäť, estetiku, etiku a kultúrne dedičstvo – a práve tu majú filozofia, archeológia a dejiny umenia čo povedať. V Trnave sa tento dialóg odohrával naplno: v prednáškach, v teréne, v múzeu aj v spoločných diskusiách naprieč odbormi.