Poznaním seba samého sa to len začína

Trnavská univerzita je primárne humanitne a sociálnovedne orientovaná univerzita. Má zmysel aj dnes venovať sa humanitnému vzdelaniu? Ako to vidí archeológ Tomáš Kolon z filozofickej fakulty: 

Hlboký záujem o poznanie človeka

Má aj v požiadavkách súčasnej doby význam študovať na filozofickej fakulte a čím môže tento typ vzdelania prispieť spoločnosti? Otázka, s ktorou sa už v rôznych formuláciách stretla väčšina z nás.  Aby sme dokázali na ňu relevantne odpovedať, je dobré si povšimnúť čo vlastne majú všetky študijné odbory na filozofickej fakulte spoločné. Osobne sa domnievam, že ním je hlboký záujem o poznanie človeka, t. j.  o porozumenie „druhým“ v širšom kontexte a využite týchto poznatkov pri riešení aktuálnych problémov. A to teda nie je vonkoncom jednoduché.

Samozrejme, okruh otázok a tým aj  jednotlivé metodologické prístupy sa u jednotlivých vedných odborov líšia. Napokon, „trošku“ iné veci zaujímajú psychológa než archeológa či politológa. Nezriedka to pre nezainteresovaného diváka môže navonok pôsobiť až rozporuplne a protichodne. No je to len nazeranie na konkrétne problémy z inej perspektívy (uhla pohľadu). A v tom spočíva azda najväčší význam humanitných vied - v snahe učiť sa porozumieť tomu druhému. Tým druhým môže byť spolužiak, neskôr kolega v práci, pacient, autor umeleckého diela či jeho obdivovateľ, nejaká komunita, historická osobnosť, človek narodený stovky kilometrov od Slovenska alebo dokonca niekto, kto tu žil pred stovkami či tisíckami rokov. Záleží len na našej zvedavosti na čo sa zameriame a čo sa pokúsime o ňom dozvedieť.

Potrebujeme sa naučiť ako potlačiť vlastné ego, subjektívny názor, dokázať sa orientovať v záplave informácií, ako aplikovať vedecké postupy, či ako odlíšiť relevantné myšlienky od poloprávd.

Cieľ je rovnako náročný. Aby sme to dokázali potrebujeme sa naučiť ako potlačiť vlastné ego, subjektívny názor, dokázať sa orientovať v záplave informácií, ako aplikovať vedecké postupy, či ako odlíšiť relevantné myšlienky od poloprávd. Slovami zo známej knižky „..človek pozná druhých len vtedy, keď vlezie do ich kože. Stačilo postáť na verande Radleyovcov...“ Áno aj archeológ občas číta beletriu.

Praktickosť a uplatniteľnosť

Možno sa pýtate v čom teda tkvie praktickosť a uplatniteľnosť tohto typu vedomostí a prečo by sme ich mali rozvíjať? Veď neraz sme zahlcovaní radami aké druhy profesií momentálne väčšina zamestnávateľov hľadá, a neraz humanitné vzdelanie býva vykresľované nie príliš pozitívne až tendenčne. Nie žeby dotyční úmyselne klamali, ale problém spočíva v krátkosti a v určitej absencie pochopenia k čomu vlastne slúži univerzitné vzdelanie v 21. storočí. Sme svedkami nebývalých zmien v každom aspekte života. Vedomosti, ktorými sme disponovali pred piatimi či desiatimi rokmi sú neraz zastaralé a koncept celoživotného vzdelávania by tak mal byť integrálnou a nevyhnutnou súčasťou každého z nás. Niektoré v minulosti veľmi cenené profesie sa zrazu s rozvojom technológií postupne vytrácajú alebo v lepšom prípade značne transformujú.

Ako si teda vybrať odbor čo má budúcnosť aj o 10 či 20 rokov? A patria k takým aj tie ponúkané na filozofickej fakulte? Opäť náročné otázky, na ktoré nemožno odpovedať v zjednodušenom vyratúvaní (ne)praktických odborov, ale v hlbšom pochopení ich obsahovej náplne. Ich riešenie tak spočíva v charaktere získavaných znalostí a zručností a v potenciály ich rozvoja.

Jednou z typických vlastností človeka je relatívna otvorenosť v spôsobe ako myslíme a prispôsobujeme sa meniacim sa podmienkam. Inými slovami, ako dobre dokážeme kombinovať a prepájať rôzne informácie a efektívne ich aplikovať v nových situáciách pri riešení problémov, s ktorými sme každodenne konfrontovaní. A je takmer isté, že práve znalosti a zručnosti tohto druhu budú nenahraditeľné aj v budúcnosti.  A paradoxne mnohé z nich majú potenciál veľmi dobre rozvíjať práve humanitné vedy. Napríklad mnoho mojich spolužiakov či známych zo školy z rôznych dôvodov už nepracuje v archeológii. Na jednej strane je to veľká škoda lebo sú to nezriedka veľmi šikovní a nadaní ľudia, no má to aj pozitívnu stránku. Áno, možno sa pre niekoho zdá zvláštne ak si neskôr vybrali cestu v technologických firmách, bankovníctve, grafike, verejnej správe, biznise, riadiacich pozíciách rôznych inštitúcií, školstve, bezpečnostných zložkách či v cestovnom ruchu.

No podstatné je niečo iné, a to skutočnosť, že sa väčšina z nich bez problémov uchytila v tak rôznorodých profesiách. Podľa mňa to nie je náhoda a súvisí to práve s tým v čom sú veľmi cenení u svojich zamestnávateľom. Dokážu veľmi kreatívne ale zároveň metodologicky presne premýšľať. Vedia relevantne vyhodnotiť informácie, ale navyše ich pochopiť v hlbšom kontexte požiadaviek spoločnosti. Disponujú komunikačnými zručnosťami, ale neboja sa ani tvrdo pracovať (napokon všetci z nich zvládli pomerne náročnú terénnu prax, kde bolo potrebné skúmať, dokumentovať a interpretovať dochované zložité archeologické nálezové situácie, no zároveň aj spolupracovať s odborníkmi z profesie, s realizátormi stavieb, či s investormi). Inými slovami: vedia teoretické a občas veľmi abstraktné myšlienky aplikovať v praxi - pretaviť v konkrétne činy a výsledky. A práve rozvoj mnohých zručností tohto typu nemalou mierou súvisel s obdobím ich štúdia na filozofickej fakulte. Samozrejme, chce to obojstranný záujem. Lebo bez snahy a odvahy študenta ani ten najlepší učiteľ nič nezmôže. A práve to som asi mal a stále aj mám na štúdiu klasickej archeológie najradšej - potrebu orientovať sa v množstve informácií z rôznych odborov, nútiť sa premýšľať čo pre dotyčného znamenalo to či ono. Inými slovami, rozvíjať zvedavosť a hľadať praktické riešenia. A je super ak to vidím aj u súčasných študentov. Vtedy viem, že sa v živote nestratia.

Chce to len mať odvahu sa pýtať, nebáť sa  a hlavne byť dostatočne vytrvalý aj pri hľadaní odpovedí.

Napríklad nedávno jedna moja študentka prišla s nápadom pokúsiť sa aplikovať teóriu hier pri analýze  výjavov na jednom druhu včasnokresťanských nálezov. Iná mi nedávno povedala, že naráža na svoje limity pri snahe o psychologické posúdenie toho, ako Rimania nahliadali na barbarské ženy v umení a že ona je skôr na typológiu a prácu s materiálom. V duchu som sa pousmial, lebo práve o to ide pri štúdiu na univerzite: prekonávať svoje limity a učiť sa krok po kroku sa na veci nazerať aj z inej perspektívy. Nepochybujem o tom, že každý jeden z odborov na filozofickej fakulte má potenciál rozvíjať vyššie zmienené schopnosti. Potom už záleží len na záujme každého uchádzača či študenta, pre ktorý smer sa rozhodne. Chce to len mať odvahu sa pýtať, nebáť sa a hlavne byť dostatočne vytrvalý aj pri hľadaní odpovedí.

Pôvodne vyšlo 28.2.2022, aktualizované 10. apríla 2022.