Skočiť na hlavný obsah
PR
21.12.2021

Povinné očkovanie: Napätie medzi slobodou jednotlivca a ochranou zdravia komunity

mária kolesárová

Médiami, politikou i sociálnymi sieťami a rodinnými diskusiami ešte stále hýbe téma (povinného) očkovania. Nemusíme nad ňou premýšľať len v prísne medicínskom či verejnozdravotníckom zmysle, ale napríklad aj z pohľadu etiky. Je vôbec etické povinne očkovať (vybranú) populáciu? Alebo, naopak, je neetické nedať sa zaočkovať?

Povinné očkovanie je kontroverzná téma, hovorí v našom rozhovore etička Mária Kolesárová. Práve odbor etika zbožňuje kontroverzné otázky – a aplikovaná etika, ktorá na ne hľadá odpovede, sa vyučuje aj na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Mária Kolesárová okrem aplikovanej etiky na TRUNI vyučuje aj medicínsku etiku na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.

Naša odborníčka má napriek mladému veku už mnoho skúseností a široký rozhľad. Doktorandské štúdium a postdoktorský výskum absolvovala na Inštitúte bioetiky Lekárskej fakulty Gemelli UCSC v Ríme, stážovala v bioetických centrách v Oxforde, Miláne, Washingtone a New Yorku.

Absolvovala tiež Fulbrightov program pre výskum a vzdelávanie na Georgetownskej univerzite. Je tiež členkou redakčnej rady časopisu Theoretical Medicine and Bioethics a vedecky pôsobí v medzinárodnom projekte o etických a sociálnych výzvach digitálnych technológií v medicíne.

Aplikovaná etika: Reflexia konkrétnej činnosti človeka vo svetle morálnych hodnôt

V podcaste Pravidelná dávka ste sa s Jakubom Betinským rozprávali o povinnom očkovaní. Prečo táto téma je aj oblasťou aplikovanej etiky?

Aplikované etiky zahŕňajú široké spektrum tém od environmentálnej etiky a bioetiky až po etiku médií, reklamy či športu. Táto oblasť sa neustále rozširuje, ako to dokazuje novšia etika umelej inteligencie, alebo tiež etika módy. Problematika očkovania spadá do etiky verejného zdravia, ktorá sa venuje rozhodovaniu v oblasti ochrany zdravia populácie. Podobne ako v iných aplikovaných etikách, aj tu ide o reflexiu konkrétnej činnosti človeka v určitej oblasti vo svetle morálnych hodnôt.

V podcaste zaznela otázka, ako je otázka povinného očkovania postavená na dileme medzi individuálnou autonómiou a spoločným dobrom. Vyberáme si medzi slobodným (individuálnym) rozhodnutím a (kolektívnou) ochranou verejného zdravia?

V aplikovanej etike má analýza morálnych dilem svoje stále miesto. Dilema povinného očkovania by mohla byť predstavená aj ako napätie medzi slobodou jednotlivca dať sa zaočkovať a ochranou zdravia komunity pred nebezpečnou chorobou. Tieto dve hodnoty nie sú nutne v protiklade, keďže sloboda je pozývaná k zodpovednosti za seba a za druhých a mohla by vidieť v očkovaní morálnu povinnosť chrániť dobro vlastné, zraniteľných skupín a celej spoločnosti. Do protikladu sa dostávajú vtedy, keď tento pohľad absentuje, keď sa nedekódujú dôvody, kvôli ktorým by sloboda mala uzrieť v očkovaní realizáciu dobra.

S istotou sa dá tvrdiť, že vďaka vakcíne sa znižuje počet nakazených s ťažkým priebehom. To nie je málo, najmä ak sa pozrieme na ďalšie faktory spadajúce do obsahu spoločného dobra. Nemocnice preťažené od náporu covidových pacientov nezvládajú pracovať pre dobro komunity.

Zatiaľ sa zdá, že očkovaní šíria koronavírus „rovnako“ ako neočkovaní. Jediný rozdiel je, že očkovaný by mal mať miernejší priebeh nákazy. Neodpadá potom otázka „spoločného dobra“ pri očkovaní?

Ak hovoríme o spoločnom dobre pri očkovaní, určite nám ako prvé napadne zabránenie šírenia nákazy v komunite. Budovanie komunitnej imunity sa zdalo byť reálnym cieľom, kým nás neprekvapil variant delta. Áno, teraz vieme, že covid-19 môžu šíriť i zaočkovaní, no neviem o tom, že by štúdie ukazovali, že je to v rovnakej miere ako nezaočkovaní. Podľa tvrdení producentov vakcín boli tieto vyvíjané prednostne s cieľom zabrániť ťažkému priebehu choroby. A na to, že očkovacie látky sú v tomto smere účinné, dôkazy máme. S istotou sa dá tvrdiť, že vďaka vakcíne sa znižuje počet nakazených s ťažkým priebehom. To nie je málo, najmä ak sa pozrieme na ďalšie faktory spadajúce do obsahu spoločného dobra. Nemocnice preťažené od náporu covidových pacientov nezvládajú pracovať pre dobro komunity. Epidémia sekundárnych ochorení a následné úmrtia sú poškodzovaním dobra jej členov. Moje rozhodovanie o očkovaní, ak tomu nebránia medicínske kontraindikácie, by malo brať do úvahy i možnosť zaťaženia zdravotného systému mojou možnou hospitalizáciou a dôsledok prerušenia starostlivosti o iné ochorenia. Nedá sa teda povedať, že nezaočkovaním sa škodím len sám sebe. Obava o spoločné dobro je namieste.

mária kolesárová

Povinné očkovanie: Kontroverzné riešenie, ktoré treba starostlivo vyhodnotiť

Nie je lepšie, keď sa ľudia rozhodnú pre vakcináciu dobrovoľne, aj keď možno nie v dostatočnej „miere“, ako ich k tomu nútiť či už nátlakovou kampaňou alebo potenciálne nejakým nariadením?

Na úrovni vakcinačných politík rozlišuje literatúra v oblasti etiky verejného zdravia tri stupne interakcie so slobodou jednotlivca.

Prvým je edukačná kampaň, kedy sa predpokladá, že po prezentovaní relevantných informácií sa sloboda človeka sama prikloní na stranu očkovania.

Ak kampaň nie je účinná, na rad prichádzajú finančné stimuly, a to buď formou spoluzodpovednosti vo veci úhrady zdravotnej starostlivosti zo strany nezaočkovaného alebo formou odmeňovania za očkovanie. Táto možnosť je odôvodňovaná tvrdením, že je vhodné, aby spoločnosť motivovala k očkovaniu odmenou, najmä ak spoločenská hodnota prekračuje tú osobnú. Kritici to ale spochybňujú otázkou, prečo by malo byť jednotlivcovi platené za to, čo má byť jeho morálnou povinnosťou. Príkladom je očkovanie zdravotníkov, u ktorých sa predpokladá, že ochrana pacientov pred závažnou chorobou je súčasťou ich profesijného étosu.

Ako posledné riešenie prichádza na rad povinná vakcinácia, keď je zaočkovanie nariadené zákonom a hrozí sankcia za jeho nevykonanie. Ide o eticky kontroverzné riešenie, v krajnom prípade je však možné, no treba starostlivo vyhodnotiť, či v danom okamihu aj oprávnené. 

Ak si dáme na jednu stranu slobodné rozhodnutie jednotlivca a na druhú stranu nariadené očkovanie v prospech spoločného dobra, kto rozhodne, na ktorú stranu sa priklonia misky váh? Je to štát, cirkev, hlavný hygienik, zamestnávateľ?

Renomovaná britská bioetická rada Nuffield Council on Bioethics sa v dokumentoch o etike verejného zdravia (2007) a o prístupe k vakcínam (2021) snaží opísať podmienky, za ktorých by sa mohlo uvažovať nad povinným očkovaním. Musí ísť o závažnú chorobu, existuje dobrý predpoklad eradikácie choroby, riziká vakcín sú minimalizované, predchádzajúce pokusy menej direktívnych politík nemali úspech. Dokument tiež uvádza, že je to práve štát, ktorý má zodpovednosť za to, aby zabránil škodám na obyvateľstve v podobných prípadoch. Tomu by mal pomáhať proces zodpovedného preskúmania podmienok na úrovni odbornej a spoločenskej, sprevádzaný schopnosťou flexibilne reagovať na aktuálnu situáciu.

Zásada informovaného súhlasu by mala byť prítomná aj pri direktívnejších vakcinačných politikách

Je etické zaočkovať dospelých ľudí bez ich súhlasu?

Norimberský kódex, prijatý po 2. svetovej vojne ako reakcia na zverstvá nacistických lekárov, vo svojom prvom bode konštatuje, že dobrovoľný súhlas je absolútne nevyhnutný. Táto zásada sa z medicínskeho výskumu preniesla do oblasti celej klinickej praxe. Očkovanie je medicínsky zákrok, aj keď preventívny. Preto je dnes ťažko predstaviteľné, že by dospelý jedinec mal byť k očkovaniu prinútený. Aj keď sú momentálne niektoré typy očkovaní povinné aj pre dospelých, stále sa vyžaduje udelenie informovaného súhlasu. Príkladom je očkovanie proti tetanu, tu však nie je stanovená sankcia za odmietnutie. Fyzicky pacienta nemôžeme zviazať a násilím mu vpichnúť injekciu, to je nepredstaviteľné. Maximálne sa dá hroziť finančnou pokutou či dočasnou stratou osobnej slobody.

Zostáva na diskusiu, do akej miery je požiadavka dobrovoľného súhlasu s lekárskym zákrokom zlučiteľná s donucovacími prostriedkami, ako je hrozba obmedzenia osobnej slobody.

Zostáva na diskusiu, do akej miery je požiadavka dobrovoľného súhlasu s lekárskym zákrokom zlučiteľná s donucovacími prostriedkami, ako je hrozba obmedzenia osobnej slobody. No násilný fyzický zásah do integrity dospelého kompetentného jedinca s cieľom vakcinácie je vzhľadom na princípy modernej medicínskej etiky nemysliteľný. Preto spomenutá bioetická rada zdôrazňuje, že zásada informovaného súhlasu by mala byť prítomná aj pri direktívnejších vakcinačných politikách.

Je etické očkovať deti bez súhlasu ich rodičov?

Očkovanie detí sa nedeje bez súhlasu rodičov. Dieťa nie je považované za kompetentného pacienta, rozhoduje zákonný zástupca. Ak rodič nesúhlasí s očkovaním dieťaťa, môže byť za to sankcionovaný pokutou, v niektorých krajinách aj väzením. Niektorí rodičia si dobrovoľne zvolia niesť takého následky a dieťa zaočkovať nedajú. Pediatri by mali s ustarostenými rodičmi náležite komunikovať o prínosoch a rizikách vakcín.

Nechcela som prispieť k zaťaženiu nemocníc

Prečo ste sa dali zaočkovať vy?

Na očkovanie som istý čas čakala. Druhú dávku som dostala až začiatkom augusta. Zvažovala som riziká pre ľudí môjho ročníka. Aj keď sa riziká ťažkého priebehu pre moju vekovú skupinu nezdali byť vysoké, napokon som si povedala, že sa nedá zaručiť, že práve ja nebudem tou výnimkou, ktorá bude potrebovať hospitalizáciu. Taktiež som nechcela prispieť k zaťaženiu nemocníc v čase ich preplnenia. A aj keď nemám istotu, že vakcínou stopercentne zabránim prenosu vírusu, aspoň ňou zvyšujem pravdepodobnosť, že sa tak nestane. Tieto dôvody ma presvedčili.

Aj keď sa riziká ťažkého priebehu pre moju vekovú skupinu nezdali byť vysoké, napokon som si povedala, že sa nedá zaručiť, že práve ja nebudem tou výnimkou, ktorá bude potrebovať hospitalizáciu

Prečo by sa podľa vás mohli dať zaočkovať ešte aj tí, ktorí tak neurobili?

Tých, ktorí ešte stále v otázke očkovania váhajú, je potrebné vytrvalo pozývať k starostlivosti o seba, druhých a komunitu. Problémom sa ukazuje nedôvera k vedeckých autoritám a výskumných inštitúciám. Taktiež strach z možných nežiadúcich či nepoznaných účinkov sa zdá byť pre mnohých neprekonateľný. V tejto súvislosti sa často spomína argument, že vakcíny boli vyvinuté rýchlo a stále majú len podmienečné schválenie na použitie. Pár slov k týmto námietkam. Promptný vývoj vakcín je priamo viazaný na dovtedy nevídanú koncentráciu finančných a ľudských zdrojov do výskumu v tejto oblasti. Taktiež bol výsledkom zjednodušenia byrokratických procesov a skrátenia čakacích lehôt čo do kontrolných a schvaľovacích mechanizmov. Na úrovni Európskej liekovej agentúry bolo pohotovo zavedené tzv. priebežné vyhodnocovanie výsledkov klinických štúdií. Niektoré výskumné fázy boli v rámci štúdií spojené. Nároky na bezpečnosť a kvalitu vyvíjanej látky však zostali rigorózne. Tým sa malo zabezpečiť, aby sa vyvinula efektívna a zároveň bezpečná vakcína, a to v akceptovateľnom čase tak, aby ňou bolo možné čo najskôr chrániť ohrozené životy ľudí na celom svete.

Ak hovoríme o vakcínach vyvíjaných v našom priestore, vylúčila by som urýchlené konanie na úkor zanedbania bezpečnostných zásad. Myslím si to aj preto, lebo poznám aké prísne sú zásady biomedicínskeho výskumu v oblasti klinického skúšania liečiv, najmä tie na európskej úrovni. Sú to striktné pravidlá, ich stanovenie vyplýva z historickej skúsenosti. Jednoducho sme si v druhej polovici 20. storočia ako spoločnosť povedali, že k takému fatálnemu zlyhaniu medicínskej vedy, ako vo vojnovom období, nemôže už nikdy dôjsť. Podrobné smernice na poli vývoja nových liekov a vakcín sú dlhoročne etablované a farmaceutické spoločnosti sú viazané realizovať výskum podľa týchto pravidiel.

mária kolesárová

Pobyt na Georgetowne urobil zo mňa tú, ktorou som 

Pár slov k vám osobne. Máte množstvo skúseností z domova i zo zahraničia. Ktorá bola pre vás určujúca?

Podstatných skúseností bolo viacero. Po štúdiu aplikovanej etiky som ďalšie vzdelanie v oblasti bioetiky získala v Ríme a v Miláne. Boli to nádherné roky objavovania na poli biovied, filozofie a práva. K tomu sa počas doktorátu pridal Oxford, kde som mala možnosť realizovať časť svojho PhD. výskumu. Úžasnou skúsenosťou bol Fulbrightov program na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Učila som tu mladých medikov, participovala na projekte o genetickom testovaní, a zúčastňovala sa konzultácií klinických etikov v nemocnici. Trúfam si povedať, že tento pobyt mi umožnil sa naplno stať profesionálom v tom, čo robím.

Na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity učíte aplikovanú etiku. Aké otázky tam so študentmi riešite?

Venujem sa bioetickým otázkam, akými sú výskumy na ľudských embryách, techniky asistovanej reprodukcie, umelý potrat, klonovanie, genetické inžinierstvo, darovanie orgánov, eutanázia.

Hoci si študenti vyberajú tento odbor ako doplnkový, nakoniec sa stáva ich srdcovkou. 

So študentmi tiež analyzujeme morálne problémy v etike životného prostredia a v etike zaobchádzania so zvieratami. Pozeráme sa na vzťah etiky a práva, etiky a ekonómie, etiky a masovokomunikačných prostriedkov. Spolu sa snažíme na jednotlivé otázky nazerať cez racionálne zdôvodnenia etických a antropologických teórií. Dôraz kladiem na logické myslenie, kritickú reflexiu a kultivovaný dialóg.

Sú študenti vnímaví na etické otázky?

Spolu s kolegami máme v odbore učiteľstvo etickej výchovy skúsenosť, že hoci si študenti vyberajú tento odbor ako doplnkový, nakoniec sa stáva ich srdcovkou.  Študentov učíme vnímavosti na etické otázky. Osobne sa snažím naučiť ich zásadám plodnej racionálnej argumentácie. Nesmierne ma teší, keď ich vidím ako pomaly zanechávajú memorovanie, obsahy pochopia, a môžeme o otázkach voľne viesť skutočnú odbornú diskusiu.  

mária kolesárová

Veľké firmy, ktoré si uvedomujú spoločenskú zodpovednosť, už etikov zamestnávajú

Pri pohľade na odbor aplikovaná etika sa zdá, akoby išlo len o akademickú debatu alebo že uplatnenie je naozaj len v nejakej školskej sfére. Máte aj reálny dosah na niektoré eticky „kontroverzné“ rozhodnutia? Môžete niečo reálne ovplyvniť?

Praktickým príkladom využitia bioetiky v praxi sú klinickí bioetici. S týmito odborníkmi konzultujú lekári v nemocniciach rozhodovanie ohľadom hraníc liečby alebo konfliktné situácie s pacientom. Aj keď zodpovednosť za rozhodnutie je vždy na strane lekára, klinický etik tu zastáva úlohu dôležitého poradného hlasu. Pri riešení konfliktov sa zase stáva dôležitým mediátorom. Reálne v praxi aplikuje svoje vedomosti a skúsenosti a tým ovplyvňuje prax samotnú. Etici sú tiež členmi etických komisií v nemocniciach, kde sa realizuje klinické skúšanie liečiv. Dohliadajú na proces schvaľovania klinických štúdií, na dodržiavanie zásad biomedicínskeho výskumu, vrátane podmienky zrozumiteľnosti informovaného súhlasu pre účastníka štúdie. Dôležitou je tiež oblasť hodnotenia zdravotníckych technológií, tzv. HTA. Ide o to, aby zavádzanie nových technológií  na makro či mikroúrovni v zdravotníctve bolo vyhodnocované ako z medicínskeho a ekonomického tak i etického hľadiska. Prítomnosť aplikovaného etika by mala byť v tomto posudzovaní samozrejmá.

Sú také odvetvia, kde by bolo možné zamestnať aj bioetikov? Na mnohých úrovniach povedzme v spravovaní štátu by mohli tiež nájsť uplatnenie... Ale aj big data, sociálne siete, genetický výskum, verejné zdravie, nové technológie... Budú „high tech“ firmy raz zamestnávať aj etikov?

Veľké firmy, ktoré si uvedomujú spoločenskú zodpovednosť, už etikov zamestnávajú. A bude sa to diať v čoraz väčšej miere. Napríklad slovenský Kempelenov inštitút inteligentných technológií, ktorý sa venuje inováciám v oblasti umelej inteligencie, zamestnáva etika na plný úväzok. Niektoré známe osobnosti vo vede a výskume predpovedajú, že najlepšie platené práce budúcnosti budú také, kde bude potrebný titul v odbore informačných technológií a zároveň vo filozofii. Projekty v oblasti umelej inteligencie dnes nie je možné realizovať bez odhadovania sociálnych a etických rizík pre jednotlivcov a spoločnosť. Najviac popredu sú aktivity v oblasti genetického výskumu. V mnohých krajinách je už dlhoročne pravidlom, že analýza etických, právnych a sociálnych problémov je súčasťou rozpočtu projektov v oblasti biomedicínskeho výskumu. Etici sú etablovanými členmi interdisciplinárnych tímov v mnohých oblastiach ľudskej činnosti. Tento trend bude len pokračovať.

foto: Tomáš Madeja