Skočiť na hlavný obsah
PR
16.03.2021

November 1989 umožnil vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993

S absolventom histórie na Trnavskej univerzite a historikom Ústavu pamäti národa Petrom Jašekom sa rozprávame nielen o tom, ako spomína na svoju alma mater, ale čo myslí o novele vysokoškolského zákona, v čom vidí odkaz Novembra 1989 a či podľa neho majú mladí ľudia na Slovensku dostatočné povedomie o vlastných dejinách. 

Štúdium histórie je náročné na čas

Aká je vaša prvá spomienka na Trnavskú univerzitu, prípadne prvá asociácia, keď sa povie jej meno?

Alma mater. Spomienok je veľa a sú pozitívne – od skvelej partie spolužiakov, cez výborné podmienky na štúdium, až po pedagógov.

Ste absolventom histórie. Prečo ste si vybrali práve tento odbor?

Dejiny ma vždy fascinovali, hlavne tie moderné. Už ako dieťa som rád čítal dostupné publikácie a v televízii pozeral dokumentárne seriály. Najviac ma zaujímalo obdobie prvej a druhej svetovej vojny, ktoré som doslova hltal. Navyše, históriu sme mali aj akosi „v rodine“, keďže mama učila dejepis a aj moja sestra študovala dejiny a uplatnila sa v odbore.

Je história ťažká veda? 

Je veľmi náročná na čas strávený pri štúdiu dostupnej literatúry a archívnych prameňov a ich spracovaní.  Veď si len zoberme, koľko dokumentov je k dispozícii v rôznych archívoch. Ak sa venujete slovenským dejinám, boli by ste prekvapení, koľko relevantných materiálov nájdete aj v zahraničných archívoch. To sú pri niektorých témach tisíce a desaťtisíce strán, ktoré treba naštudovať a vyhodnotiť. Nehovoriac o tom, že potrebujete mať všeobecný rozhľad v rámci toho, o čom bádate – skrátka to, čo historici nazývajú mimopramenné poznanie, vrátane znalosti cudzích jazykov, či keď máte ambíciu publikovať, aj toho slovenského.

Náročná je aj z toho hľadiska, že rôzne udalosti sa dajú rozlične interpretovať, neraz priam protichodne. K tomu sa pripájajú aj podmienky (osobitne materiálne), v akých – teraz myslím konkrétne situáciu na Slovensku – historici pracujú. Obávam sa však, že to nie je len prípad histórie, ale vedy všeobecne. Samozrejme by to nemalo slúžiť ako výhovorka, a myslím, že je veľa historikov, ktorí materiálne zabezpečenie výskumu kompenzujú osobným zápalom a nasadením pre vec, vďaka čomu je slovenská historiografia na dobrej úrovni. Takže áno, je to ťažká veda, ale zároveň krásna a fascinujúca.

História nie je "his story"

Hovoríte o protichodnej interpretácii rôznych dejinných udalostí, ktoré sa síce stali, ale naše pohľady na jednu skutočnosť sa môžu významne líšiť. Prečo?

Platí tu anglická slovná hračka: history is not his story. História nie je exaktná veda, navyše sa ani neopakuje v tom zmysle, že by sme vedeli presne „nastaviť“ situáciu, v ktorej sa udalosti odohrali, a následne ich analyzovať, ako sa to robí v športových štúdiách po zápase. Dejiny hodnotíme cez pramene a svedectvá, ktoré sa nám zachovali. Určite je výhodou odstup od udalostí – čím väčší, tým máte objektívnejší pohľad, odpadá totiž priama zaangažovanosť aktérov historických udalostí.

Na každú udalosť, ktorá sa stala, existujú rôzne interpretácie – neraz vznikajú tak, že ich autori kladú dôraz na iné fakty, často však hlavne preto, že história podlieha istému subjektívnemu hodnoteniu. Ono je to svojím spôsobom prirodzené, veď si zoberme, že aj na relatívne nekonfliktné udalosti z osobného života sa často dvaja ľudia, ktorí ich zažili, pozerajú a hodnotia ich rôzne. Nehovoriac už o tých konfliktných, či nedajbože o veciach súvisiacich s politikou...  Prekážkou je aj často apriórne a čierno-biele videnie udalostí – ľudia majú tendenciu pozerať sa na dejiny v zjednodušenom vzorci dobrí vs. zlí (hlavne pri hodnotení osobností či citlivejších tém), úplne obchádzajúc dynamiku dobového vývoja a širšie kontexty historických udalostí. Výklad niektorých udalostí potom viac pripomína orwellovské „desaťminútovky nenávisti“ alebo stredoveké legendy, než by odrážal dobovú realitu.  

História nie je exaktná veda, podlieha istému subjektívnemu hodnoteniu. Prekážkou je čierno-biele videnie.

V neposlednom rade, a o tom si netreba robiť ilúzie, interpretácia určitých udalostí (hlavne z politických dejín) vychádza z istého ideologického kontextu, s cieľom legitimizovať niektoré veci v súčasnosti.

V slobodnom, pluralitnom a demokratickom prostredí však považujem za úplne legitímne, ak existujú rôzne pohľady a interpretácie – pokiaľ sú tieto postavené na serióznom výskume prameňov, faktografii a logickej argumentácii. Bez slobody a plurality sa história ako veda v pravom zmysle slova ani nedá robiť. Alebo presnejšie spracovanie určitých dejinných etáp, osobitne najnovších dejín. Vidno to na príklade nedemokratických režimov, ktoré históriu deformujú, keďže všetky historické udalosti vykladajú účelovo len v rámci svojej koncepcie. Ich politika vám niektoré veci neumožní objektívne zhodnotiť, resp. vám neumožní prezentovať výsledky výskumu, ak sa odlišujú od oficiálne „schváleného“ výkladu.  

Peter Jašek ÚPN

Štúdium na Trnavskej univerzite: Škola ma bavila, historik musí ovládať cudzie jazyky

Ako si spomínate na vaše štúdiá na Trnavskej univerzite? (Kedy to bolo? Bavila vás škola? Kto boli významní pedagógovia? Aké hodnoty ste tu našli?)

Spomienky mám veľmi živé, napokon nebolo to až tak dávno (smiech). V rokoch 2001 – 2006 som študoval na magisterskom a následne do roku 2009 na doktorandskom štúdiu. Mňa osobne škola bavila, hoci niektoré predmety išli úplne mimo mňa – ale netýkalo sa to tých, ktoré mali priamo do činenia s dejinami. Náš ročník mal aj veľké šťastie na naozaj vynikajúcich profesorov, osobne mi prednášali – dovolím si použiť toto slovo – velikáni slovenskej historickej vedy ako Richard Marsina, Vincent Sedlák, Jozef Šimončič, Pavol Petruf a Emília Hrabovec. Najväčší vplyv na mňa mala práve prof. Emília Hrabovec, u ktorej som si robil tak diplomovú, ako aj dizertačnú prácu. Naučila ma nesmierne veľa, za čo som jej veľmi vďačný. Prízvukovala, aké je pre historika dôležité, aby ovládal cudzie jazyky, postavil svoj výskum na archívnych prameňoch a znalosti domácej a zahraničnej literatúry, modernej metodológii, ale hlavne sa držal zásady sine ira et studio a popisoval udalosti v duchu wie es eigentlich gewesen war.       

Čo je podľa vás dôležité pri vysokoškolskom štúdiu – ľudia, ktorí vás učia, voľný čas a možnosti jeho využitia, alebo renomé tej-ktorej univerzity?

Za mňa jednoznačne ľudia, tí rozhodujú aj o všetkých ďalších veciach, ktoré ste spomenuli.

Nikto z nás sa v živote nestratil, mnohí sme sa uplatnili aj v „našom“ odbore. Boli sme ozaj výborná partia, dodnes sme v kontakte, aj preto na študentské časy rád spomínam.

Aké je teda podľa vás renomé Trnavskej univerzity?

Renomé bolo v časoch, keď som sa uchádzal o štúdium, vysoké. Pamätám sa na prijímacie konanie – hlásilo sa 200 uchádzačov a brali nás 20... Vtedy sa považovalo za veľkú prestíž dostať sa tam na históriu, aj v rámci ročníka som mal spolužiakov z celého Slovenska. Nikto z nás sa v živote nestratil, mnohí sme sa uplatnili aj v „našom“ odbore. Boli sme ozaj výborná partia, dodnes sme v kontakte, aj preto na študentské časy rád spomínam.

Odporučili by ste aj iným dnes študovať na #TRUNI? 

Odporučil. Myslím, že aj keď sa odvtedy, čo som sám študoval, veľa vecí zmenilo, tak zostali kvalitní pedagógovia a príjemné, v pravom slova zmysle študentské prostredie.

Pamäť národa: Základom je objektívny výskum

Pracujete v Ústave pamäti národa. Akými metódami sa dá udržiavať pamäť národa?

Základom je určite objektívny výskum so snahou o čo najlepšie poznanie udalostí, ktoré sa v nedávnej minulosti stali. A potom odborné spracovanie týchto informácii a ich podanie širokej verejnosti cez dostupné spektrum nástrojov – od moderných ako sú prienik na internet cez webové stránky, aktivity na sociálnych sieťach až po osvedčené, ako sú knihy, diskusie, výstavy, prednášky, či dokumentárne filmy. Samozrejme, ak hovoríme o pamäti národa, mimoriadne dôležitú úlohu pri aktívnej pamäťovej politike hrajú médiá a umelecká sféra – predovšetkým týmito nástrojmi možno určité udalosti etablovať v rámci kolektívnej pamäte, a tie sú mimo priameho dosahu historikov či partikulárnych pamäťových inštitúcií. ÚPN ako pamäťová inštitúcia sa zaoberá obdobím rokov 1939 – 1989, o ktoré je medzi verejnosťou záujem. Snažíme sa naplno využívať možnosti ktoré máme, a myslím, že sa nám to aj pomerne úspešne darí. Kolegom za to patrí veľká vďaka.

Na Slovensku bol aktívny odboj proti komunizmu

ÚPN teda skúma obdobia neslobody. Nedávno sme si pripomenuli 70 rokov od monsterprocesu so slovenskými biskupmi, ale rovnako aj 70 rokov od popravy Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja a neskôr Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Prečo si treba pripomínať povedzme tieto výročia? 

Tieto konkrétne výročia poukazujú na niekoľko vecí – že na Slovensku existoval aktívny odboj proti etablujúcemu sa komunistickému režimu, že tento režim bol vo svojej podstate brutálny, čo sa týka represií proti svojim skutočným aj domnelým odporcom a v neposlednom rade poukazujú na silné ľudské príbehy tých, ktorí sa tomuto režimu postavili. A to v čase, kedy veľká časť spoločnosti bola zastrašená a mlčala. Za svoj postoj a odvahu zaplatili životom, preto im treba vzdať primeranú úctu a odložiť bokom akúkoľvek ideológiu.

Na Slovensku existoval aktívny odboj proti komunistickému režimu.

Moja skúsenosť je, že sú to príbehy skoro neznáme. Príbehy odvahy si určite treba pripomínať, veď zápas o slobodu sa neskončil v roku 1989. Aj pred našou spoločnosťou sú nemalé výzvy, pri ktorých nám môže znalosť dejín a príbehov z nich veľmi pomôcť. Prirovnal by som to k jazde autom, kde šofér, aby sa na ceste vedel dobre orientovať, musí sa občas pozrieť do spätného zrkadla – tým sú v tomto prípade naše dejiny s ich slávnymi, ale aj tienistými stránkami.    

Peter Jašek ÚPN

Vysoké školy majú byť nezávislé od politickej moci. November 1989 bol rozhodujúci

Nedávno slovenské univerzity vyjadrili svoj nesúhlas s navrhovanou novelou vysokoškolského zákona. Akademický senát Trnavskej univerzity dokonca vyhlásil štrajkovú pohotovosť. Argumentovalo sa aj vydobytými slobodami z Novembra 1989, školy sa obávajú politizácii a vplyvu oligarchov. Mali by byť vysoké školy nezávislé od politickej moci? Je aj táto nezávislosť či všeobecne akademická sloboda výdobytkom aj Novembra ´89?

Vysoké školy, ale nielen ony by mali byť od politickej moci jednoznačne čo najviac nezávislé. November 89 bol v tomto smere dôležitým míľnikom, najmä v tom zmysle, že sa vysoké školy (platí to najmä o humanitných odboroch) zbavili ideologického diktátu. November bol v tomto smere rozhodujúci a to, čo sa vtedy podarilo, treba skôr rozvíjať ako likvidovať.

November 1989: Vysoké školy sa zbavili ideologického diktátu. Treba to rozvíjať, nie likvidovať.

Majú podľa vás najmä mladí ľudia dostatočné vedomosti o histórii, príp. konkrétne aspoň povedzme o Nežnej revolúcii a páde komunistickej totality?

Myslím si, že nie. Dokonca možno všeobecne povedať, že nemajú základné vedomosti o dejinách. Samozrejme to má aj svoje objektívne príčiny, čo by bolo na osobitný rozhovor, a nie je to len o nástupe internetu a sociálnych sietí. A to si dovolím povedať, že o 20. storočie je ešte ako-tak záujem. Na tomto poli je čo zlepšovať.

Na záver: v čom je význam a odkaz Novembra ´89? Prečo si ho nenechať vziať?

S odkazmi historických udalostí to máte tak – každý si ich inštrumentalizuje podľa svojich potrieb. Často sa rodia ex post podľa aktuálnej potreby a rôznych záujmov. Iné je to s ich významom – a tu možno jednoznačne November 89 považovať za dôležitý míľnik slovenských dejín. Znamenal pád komunistického režimu a nástup politickej plurality, slobody a demokracie – vrátane slobodných volieb. Ale tiež možnosť uplatňovať v praxi základné ľudské práva a slobody, ako aj odstránenie nefunkčného hospodárskeho systému centrálne riadenej ekonomiky. Pád komunizmu ukončil otvorené prenasledovanie veriacich, neporovnateľne vzrástla sloboda médií a otvorili sa predtým uzavreté hranice, čo umožnilo obyvateľom Slovenska cestovať do celého sveta. V konečnom dôsledku tiež umožnil vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr. To sú zásadné štrukturálne zmeny, ktoré mali dopad na celú spoločnosť. Sloboda však so sebou prináša aj zodpovednosť. Aj demokracie majú svoje chyby – je však na nás občanoch, aby sme nedostatky vedeli pomenovať a napraviť.

Aj demokracie majú svoje chyby – je však na nás občanoch, aby sme nedostatky vedeli pomenovať a napraviť.

Navyše, koľko máme v dejinách udalostí, kde by sme mohli povedať, že sa do nich zapojilo celé Slovensko? Veľa ich nenájdete... Napokon, na Slovensku hovoríme o Nežnej revolúcii, a nie o Sametovej, ako sú tieto udalosti známe v Českej republike. Je to teda autentický slovenský príspevok k zápasu o slobodu, o ktorú sme sa sami prihlásili a pričinili – samozrejme využijúc priaznivé medzinárodné okolnosti.

foto: archív P. Jašeka, ÚPN

 

Chceš študovať históriu na Trnavskej univerzite?

✅ Podaj si prihlášku na Trnavskú univerzitu ešte dnes

✅ Všetky potrebné informácie pre uchádzačov nájdeš tu.

✅ Prezentáciu jednotlivých fakúlt z virtuálneho Týždňa otvorených dverí 2021 ti ponúkame tu.

✅ Pozri si nás ešte bližšie, máme veľa fotiek :-)

 

✅ Zaujímajú vás informácie z diania na TRUNI? Prihláste sa na odber nášho newslettra.

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png