Skočiť na hlavný obsah
Miroslav Kotrha
21.11.2024

Nezabudli sme na 17. november: z roka 1939 aj 1989

seminár truni november 1939 a 1989

Vo štvrtok 21. novembra 2024 sa v sieni Mariánskeho seminára na Hollého ulici v Trnave konal odborný seminár s názvom 17-NOVEMBER 1939/1989.

Cieľom seminára bolo pripomenutie si dvoch významných novembrových udalostí, keď v roku 1939 nemecký diktátor Adolf Hitler drasticky zakročil proti vysokým školám v protektoráte Čechy a Morava, pričom bolo množstvo študentov zabitých alebo poslaných do koncentračných táborov.

Druhou boli novembrové udalosti z roku 1989, ktoré smerovali k pádu vlády komunistickej vlády v Československu. Počas podujatia vystúpili významní hostia, z ktorých mnohí boli priamymi aktérmi novembrových udalostí v roku 1989.

milan kňažko, ján budaj

Podujatie otvoril rektor Trnavskej univerzity Miloš Lichner, ktorý vo svojom príhovore pripomenul dôležitosť slobody a v súvislosti s ponovembrovými udalosťami poukázal aj na obnovenie Trnavskej univerzity v roku 1992. Na význam slobody a demokracie nadviazal vo svojej reči aj podpredseda Trnavského samosprávneho kraja pán Rastislav Mráz.

Prvá časť programu sa skladala z dvoch odborných prednášok, počas ktorých vystúpili historici Jozef Leikert a Radoslav Ragač. Profesor Jozef Leikert, venujúci sa vo svojej vedeckej činnosti obdobiu najnovších dejín Slovenska, sa vo svojom príspevku „17. november 1939 - Medzinárodný deň študentstva“ zameral na problematiku spojenú s týmto dátumom, ako sviatku všetkých študentov a poukázal na potrebu jeho ustanovenia ako medzinárodného dňa aj na Slovensku.

Okrem toho predstavil zásadné aspekty v súvislosti s udalosťami v roku 1939 spojené so zavraždením študenta medicíny Jána Opletala, či popravou študenta Marka Frauwirtha. Ďalším vystupujúcim bol Radoslav Ragač, historik z Ústavu pamäti národa, ktorý v príspevku „17.11.1989: Koniec totality na Slovenku“ obecenstvu porozprával o najzásadnejších udalostiach vedúcich k ukončeniu vlády komunistickej strany na Slovensku v roku 1989.

pavol demeš, milan kňažko, ján budaj

Druhou časťou seminára bola panelová diskusia priamych svedkov udalostí zo 17. novembra 1989. Pozvanie prijal aj bývalý prezident Českej republiky, pán Václav Klaus, no zo zdravotných dôvodov sa napokon podujatia nemohol zúčastniť. Namiesto pána Klausa vystúpil veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák, ktorý tak otvoril prvú panelovú diskusiu venovanú udalostiam zo 17. novembra 1989.

Ďalšími významnými hosťami boli aj najdôležitejší aktéri novembrových udalostí na Slovensku a to Milan Kňažko a Ján Budaj. Hosťom porozprávali o svojich ťažkých krokoch a rozhodnutiach, ktoré ich priviedli až na tribúny ako hovorcov ľudu proti komunistickému režimu.

Okrem samotného 17. novembra 1989 sa priestor venoval aj ďalšej dôležitej udalosti konanej deň predtým v Bratislave. Išlo o tzv. pochod študentov zo 16. novembra 1989, čo bola neohlásená manifestácia študentov z bratislavskej univerzity nespokojných s komunistickým režimom. Pozvanie prijali štyria účastníci manifestácie Adriana Hosťovecká, Henrieta Hrinková, Milan Novotný a Rado Števčík. Panelovej diskusie sa zúčastnil aj známy slovenský spevák Robo Grigorov, ktorý taktiež priblížil svoje dojmy z obdobia Nežnej revolúcie a následného vývoja po nej.

Ivan Šimko

Ďalšími účinkujúcimi boli profesor Ladislav Csontos, Pavol Demeš a Peter Kresánek, spomenutí porozprávali o udalostiach revolúcie z prostredia svojho štúdia na vysokých školách, ich angažovanosti v protištátnej činnosti, pričom nechýbali ani ich spomienky na obdobie neslobody a cenzúry.

V predposlednom vstupe diskusie vystúpili ďalšie dôležité osobnosti Nežnej revolúcie Ján Čarnogurský, Július Brocka, Ivan Šimko, Tomáš Konc a Branislav Borovský, ktorí priblížili fungovanie a počiatky svojej disidentskej činnosti počas obdobia totality, pričom dôraz diskusie sa kládol na náboženské obmedzovanie v krajine a prenasledovanie Cirkvi, s čím sa spájalo aj rozširovanie kresťanskej literatúry.

Na záver vystúpili Vladimír Oktávec, Bohumil Chmelík a Blažej Baláž. Ako významní predstavitelia Nežnej revolúcie v Trnave pospomínali na udalosti, ktoré sa v danom období udiali a boli ich priamymi svedkami a účastníkmi.

Dialóg s vystupujúcimi viedli moderátori Martin Jurčo a Pavol Tomašovič. Počas seminára zazneli aj známe piesne ako napríklad Modlitba pro Martu od Marty Kubišovej, My od Jara Filipa (obe v podaní speváčky Ingrid Baginovej a klaviristu Jaroslava Konečného), či Pocta Majakovskému od Roba Grigorova.

Celý seminár sa niesol v príjemnom duchu a uzavrel ho poďakovaním všetkým aktívnym či pasívnym zúčastneným hlavný organizátor podujatia Róbert Kormaňák.

Záštitu nad týmto podujatím prevzal osobne poverený rektor Trnavskej univerzity, prof. ThLic. Miloš Lichner SJ, D.Th., a odborným garantom seminára bola Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením  prof. PhDr. Zuzany Lopatkovej, PhD..

Hlavným organizačným garantom seminára je Trnavský samosprávny kraj v zastúpení jeho podpredsedu Rastislava Mráza spoločne s občianskymi združeniami OKT (Občiansky klub Trnava), Naše MesTTo a VISIT Trnava