Každý má právo na vzdelanie v jazyku, akému najlepšie rozumie

Na Trnavskej univerzite môžete študovať slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Ide o profesijne orientované bakalárske štúdium, ktoré sa odborne zameriava na tlmočníctvo a prekladateľstvo slovenského posunkového jazyka. Cieľom je zvládnutie teoretických poznatkov a praktických zručností pri výkone povolania tlmočníka a prekladateľa slovenského posunkového jazyka ako prirodzeného jazyka slovenskej komunity nepočujúcich. Daný študijný program predstavuje pedagóg Michal Hefty, riaditeľ občianskeho združenia Myslím – centrum kultúry nepočujúcich.
Je tento program len pre nepočujúcich, resp. pre príbuzných nepočujúcich?
Nie je to iba pre nepočujúcich. Je pre všetkých počujúcich, ktorí sa chcú stať tlmočníkmi slovenského posunkového jazyka.
Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich a aké boli jeho začiatky na pedagogickej fakulte?
V histórií na Slovensku sa nekonalo sústavne vzdelávanie tlmočníkov slovenského posunkového jazyka, ktoré by bolo dostupné pre každého záujemcu o tlmočenie z/do posunkového jazyka, preto sme vytvorili prvý študijný program slovenský jazyk v komunikácií nepočujúcich.
Druhým dôvodom bol, samozrejme, nedostatok tlmočníkov v praxi. Jednoducho povedané, nepočujúci klienti, ktorí chceli prístupnosť prostredníctvom tlmočenia, nemohli zohnať tlmočníka, pretože nebolo koho. Na začiatku sme to mali ťažké, učili sme sa novému systému fungovania akademického prostredia, ale ešte o to väčšou prekážkou bolo obdobie koronavírusu, nutné online vyučovanie nám vytváralo obmedzenia štúdia. Musím však povedať, že sme to zvládli dobre, pozitívny prístup sme mali aj my, aj študenti.
Ako hodnotíte uplynulé roky – čo sa podarilo a kde sú možno ešte rezervy?
Sme radi, že v akademickom roku 2023/2024 skončili naši prví absolventi nášho 4-ročného profesijne orientovaného bakalárskeho štúdia. Pre nás tá „rezerva“, t.j. skutočná výzva, je zviditeľnenie nášho odboru pre mladých záujemcov o tlmočníctvo posunkového jazyka, pretože samotný názov odboru „slovenský jazyk v komunikácií nepočujúcich“ nepoukazuje dostatočne na cieľ nášho odboru.
Aké praktické zručnosti a odborné kompetencie získajú študenti počas štúdia, a ako sa pripravujú na profesionálnu prax v oblasti tlmočenia a práce s nepočujúcimi?
Študenti počas štúdia majú neľahkú úlohu a cestu pri vybudovaní ovládania slovenského posunkového jazyka, hlavne s učením sa slovenského posunkového jazyka, nácvikom plynulého vyjadrenia v posunkovom jazyku, porozumieť vyjadreniam znázornených vo videách a pod. Musia si dobre precvičovať pohyby rúk, mimiku, pretože aj to je súčasťou gramatiky posunkového jazyka. Precvičujú si aj emočné vyjadrenie v rámci komunikačných zručností. Zároveň sa musia naučiť aj terminológiu z interdisciplinárnych vedných odborov, ako aj predmety súvisiace s Deaf studies, poznať kultúru a komunitu nepočujúcich.
V čom vidíte najväčšiu pridanú hodnotu vášho programu pre slovenskú spoločnosť a pre samotnú komunitu nepočujúcich?
Trnavská univerzita ako jediná na Slovensku ponúka profesionalizáciu tlmočníkov slovenského posunkového jazyka. Z pohľadu prijímateľov tejto služby, t.j. nepočujúcich používateľov slovenského jazyka, by som to zhrnul nasledovne: každá ľudská bytosť má právo na prístupnosť informácií, vedomostí, vzdelania v takom jazyku, akému najlepšiemu rozumie, takže aj nepočujúci majú právo získavať informácie a vedomosti v posunkovom jazyku a štát sa musí podieľať touto formou bezbariérového prístupu. Napokon je to aj obsiahnuté v dohovore OSN.
Aké sú najčastejšie kariérne cesty absolventov tohto programu a aký je dopyt po odborníkoch na tlmočenie a komunikáciu s nepočujúcimi na Slovensku?
Sme ešte na začiatku, kedy sa absolventi začínajú „rozbiehať“. Niektorí úspešní absolventi sa už venujú práci tlmočenia slovenského posunkového jazyka a niektorí sa rozhodli ešte študovať ďalší odbor, a tak rozširovať svoj profil. Máme absolventku, ktorá pracuje v škole pre žiakov so sluchovým postihnutím. To sú prví absolventi a veríme, že sa možnosti uplatnenia rozbehnú. Rezervy sú aj v školstve, keď nepočujúci žiak napríklad strednej školy bude potrebovať tlmočníka posunkového jazyka na vyučovanie. Sú to otázky budúcnosti. Preto náš študijný program má veľký význam a dopyt pre komunitu nepočujúcich.
Aké výzvy a príležitosti vidíte v budúcnosti pre rozvoj tohto študijného programu?
U nás na Slovensku stále nemáme dostatok kvalitných a vzdelaných tlmočníkov slovenského posunkového jazyka, preto výzva je pre nás kvalitne vyškoliť našich študentov. Výzvy a rezervy sa tvoria neustále: s kolegami premýšľame, ako efektívne tvoriť naše vyučovacie materiály, videá, vysokoškolské učebnice, výskumy, a zároveň aj pri tejto tvorbe uvažujeme, ako študentov zapájať efektívne do našej práce. Keďže sme mladý odbor, neustále sa tvorí u nás niečo nové a snažíme sa, aby to bolo aj inovatívne.
*****