Marek Šmid: Trnavská univerzita je inšpirujúca inštitúcia

Schopnosť nachádzať k tomu vnútorné sily a prejsť aj tým, čo sme nemuseli, je u nás dnes už niečo odskúšané a známe. Môžem hovoriť o tom, že mnohé veci sme anticipovali ešte pred tým, než sa stali oficiálnymi požiadavkami.

 

O tom, že sme v ostatných rokoch vybudovali ultra moderný a pre iné vysoké školy inšpiratívny vnútorný systém kvality, ktorý je dnes v súlade s novou líniou reprezentovanou štandardmi Slovenskej akreditačnej agentúry. O tom, že sme získali národnú cenu kvality, značky európskeho systému prenosu a akumulácie kreditov a dodatku k diplomom a nedávno označenie výskumná univerzita, či o tom, že sme aj tým vytvorili dobré podmienky pre vstup do budúceho zmysluplného konzorcia vysokých škôl. To všetko sú spolu s kvalitným vzdelávaním a výskumom spoločné nosné piliere dobrého mena univerzity a každej z jej fakúlt. Rovnako to platí o vynikajúcom systéme starostlivosti o študentov so špecifickými potrebami, ktorého fungovanie a filozofia podstatne ovplyvňujú vývoj v tejto oblasti na Slovensku. Zdá sa nám samozrejmosťou, že univerzitná knižnica je okrem svojej odbornej pôsobnosti zároveň živým kultúrnym centrom v regióne a zabúdame, že dlhý zoznam úspešne zvládnutých zložitých investícií a projektov obohacuje aj mesto Trnava. O filozofii vlastného presahu úžitku univerzity svedčí aj to, že sme položili odvážny základ právnej obrany proti likvidačným korekciám pri čerpaní fondov európskej únie i v tom, že sme sa spolu s ďalšími vysokými školami a osobitne v rámci Slovenskej rektorskej konferencie podieľali na riešení celoslovenských otázok zásadných legislatívnych zmien v oblasti vysokého školstva a tento nový vývoj sme prezentovali v zahraničí.

 

Vo viacerých oblastiach sme teda nerobili veci len sami pre seba, ale svoje hranice záujmu sme často vedome posúvali za trnavské hradby.

 

Nie je práve toto podstata možnej správnej a aktívnej reakcie na novodobé výzvy európskej stratégie vo vysokom školstve, ktoré mimochodom stále hľadá samé seba? Nie je práve v tom naše dôstojné partnerstvo v hľadaní odpovedí na nové výzvy týkajúce sa poslania vysokých škôl?

 

Najviac ma však teší, že o týchto veciach dnes nemusím hovoriť ako o tapetách, ktoré majú prekrývať staré steny historickej Trnavskej univerzity z roku 1635. Naopak, môžem hovoriť o reálnej ceste vedúcej od veľkej nedôvery k systémom kvality po pochopenie ich racionálnej stránky, od nedôvery k sebe po zdravé sebavedomie, cez skúsenosti s neznámymi vecami po ich spoznanie a ovládnutie, či od otázok kladených štátu po návyk hľadať samostatne zmysel univerzity.

 

Na pôde Trnavskej univerzity ešte dodávam, že kontinuita všetkých jej predchádzajúcich vedení nám vždy v histórii prospievala. Mali sme šťastie na rektorov, členov ich vedenia a väčšinu zamestnancov a študentov ako na ľudí, ktorí dobre pochopili svoju zodpovednosť a s osobným nasadením sa ujali úlohy zveľadiť univerzitu. Mám aj takúto vlastnú skúsenosť. Hneď po nástupe na pozíciu rektora som mohol nadviazať na zmysluplné a vysoko odborné rozhodnutia jej predchádzajúceho rektora magnificencie docenta Martina Mišúta.

Dovolím si teda zdôrazniť, že prúd osobných odhodlaní zvládnuť všetky nové budúce výzvy je silný a založený na dlhodobej skúsenosti.

 

A napokon, tretím hlboko morským prúdom je prúd, ktorý by som nazval pravdivosťou obrazu o Trnavskej univerzite. Je to prúd priehľadnej a čistej vody, v ktorej je vidieť čo tento prúd so sebou nesie. Univerzitný marketing má svoje hranice vytýčené tým, čím naša univerzita naozaj je, tým aké sú jej skutočné výsledky.

 

Niekedy som sa stretol so svojimi vlastnými výčitkami, že takto sa marketing nerobí. Výčitky nepominuli ani vtedy, keď som svedomiu násilne vnucoval názor, že nie som riaditeľom marketingovej firmy, ale rektorom vzdelávacej a vedeckej inštitúcie. Niektoré dilemy sa však v tomto živote zrejme jednoducho nevyriešia, ale spodná voda zostala čistá, čo ma dnes celkom teší. Veď vzdelávacia a vedecká inštitúcia a jej ľudia by mali mať hranice pravdivosti, ak sa nezriekli úlohy ovplyvňovať svoje okolie pozitívnou kultúrou. 

 

Pamätám sa aj na slová prvého rektora našej univerzity profesora Antona Hajduka, ktorými pomenoval skutočnú cenu Trnavskej univerzity, teda nie jej iluzórnu cenu. Nedal nám hlavný nástojčivý odkaz, ktorý by bol informáciou o jeho obavách o budúcnosť univerzitných financií, akreditácie, či prestíže alebo spoločenského vplyvu a dôležitých V.I.P. kontaktov. Dobrá univerzita to jednoducho všetko do určitej miery so sebou nesie najmä preto, lebo je dobrou univerzitou.

 

Profesor hovoril veľmi zrozumiteľne o niečom inom. O existenčne dôležitej otázke našej spôsobilosti inklinovať k pravde ako takej, ale aj prijať pravdu o nás samotných. Hovoril o našej identite, jednote, integrite a zároveň otvorenosti, schopnosti hľadieť hore a o hodnotovej orientácii. Bez zbytočných hier a divadelných efektov.

 

Dámy a páni, 

Trnavská univerzita je inšpirujúca inštitúcia, pretože má vo svojej hĺbke skryté viaceré mohutné prúdy. Tie robia túto univerzitu silnou a cennou.

 

Zažili sme spolu obdobie, v ktorom ustupovali frázy a odlepovali sa v čistom daždi lacné nálepky, a možno sa nám pritom podarilo trochu lepšie pochopiť veľkú cenu niektorých zdanlivo málo významných vecí.

 

Snáď sa to týkalo aj úcty, vďačnosti a úsilia neposudzovať iných ako niekedy nedbanlivo opomínaného základu sústavy našich pevných najhlbších univerzitných a ľudských koreňov.

 

Možno sme znova objavovali slovo Anthropos, človek hľadiaci hore, či priamo do očí. 

 

Spoločne sme sa učili, navykali si na dobrú kultúru ako na čistý vzduch, ktorý si neuvedomujeme, ale dýchame.

 

To ma dnes samozrejme teší, tak ako každá dobrá spomienka, ktorá má šancu sa stať nádejnou perspektívou...

 

 

 

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!