Leonardo stelesňuje ideál renesančného človeka
Na Veľký Piatok tohto roku pripadá 570-te výročie narodenia Leonarda da Vinci - jedného z najvýznamnejších výtvarných umelcov a najkreatívnejších osobností európskych kultúrnych dejín.
Giorgio Vasari vo svojej nesmierne pútavej knihe Le Vite de' più eccellenti pittori, scultori, ed architettori (prvé vydanie 1550/ rozšírené vydanie 1568) približujúcej ľudské i tvorivé aspekty najvýznamnejších talianskych umelcov 14.-16. storočí, začal Leonardov životopis nasledovnými vetami:
„Najväčšie dary sú často videné v kolobehu prírody, ako sú pod vplyvom nebies zosielané na ľudské stvorenia; no niekedy sú krása, pôvab a talent priam nadprirodzeným spôsobom tak skoncentrované v jednej jedinej osobe, že nech takýto človek obráti svoju pozornosť na čokoľvek, každý jeho čin je taký božský, že prevyšujúc všetkých ostatných ľudí, dá sa jasne poznať ako vec Bohom daná (akou aj je), a nie dosiahnutá ľudským umením.
Také niečo uzrelo celé ľudstvo v Leonardovi da Vinci, v ktorom okrem krásy tela, ktorá nebola nikdy dostatočne vyzdvihovaná, bola vo všetkých jeho činoch nekonečná ľúbeznosť; a jeho génius bol tak ohromný a tak ešte dokázal rásť, že na akékoľvek ťažkosti obrátil svoju myseľ, všetko s ľahkosťou vyriešil. Bola v ňom veľká telesná sila spojená s obratnosťou, s duchom a odvahou vskutku kráľovskou a veľkomyseľnou; a sláva jeho mena tak vzrástla, že bol veľmi uctievaný nielen počas svojho života, ale po jeho smrti sa jeho reputácia sa v nasledujúcich generáciách ešte umocnila.“
Obľúbenec Lorenza Mediciho
Leonardo sa narodil 15. apríla 1452 ako nemanželský syn ambiciózneho mladého notára, sera Piera z hornatého mestečka Vinci neďaleko Florencie. Už ako chlapec prejavoval pozoruhodné umelecké nadanie, preto jeho ďalšie kroky smerovali do dielne vtedy veľmi vyhľadávaného maliara a sochára Verocchia. Ako dvadsaťročný sa Leonardo stal regulárnym členom maliarskeho cechu a počas nasledujúcich desiatich rokov mu boli zo strany florentskej radnice, bohatého patriciátu i Cirkvi zverené viaceré impozantné maliarske realizácie.
Spolu s umelcom a teoretikom Leonom Battistom Albertim sa Leonardo dostal do úzkeho kruhu filozofov a literátov prepojených s Platónskou akadémiou Mediciovcov a sám sa stal jedným z obľúbencov Lorenza Mediciho. Prostredie, v ktorom sa odohrával Leonardov privátny život, umelecká a vlastne rozmanitá kreatívna aktivita, však zďaleka nereprezentovala len Florencia, kam sa ešte raz potom v rokoch 1500-1508 vrátil, ale v posledných dvoch desaťročiach 15. storočia a potom ešte v rokoch 1508-1513 to bol dvor vojvodu Ludovica Sforzu v Miláne, v službách ktorého sa ako veľvyslanec a umelec údajne dostal do Uhorska na dvor Mateja Korvína a pre tohto kráľa mal namaľovať obraz Madony.
akad. mal. Stano Lajda – Bez Teba, s Tebou a bez nás (2007)
Nadpozemský Leonardo
Na jeseň roku 1513 však Leonardo odišiel do Ríma za novozvoleným pápežom z rodu Medici – Levom X., od ktorého získal lukratívne zákazky vo vatikánskych palácoch. Bohužiaľ, geniálny umelec ich nebol schopný zrealizovať kvôli svojej povestnej nestálosti, perfekcionizmu a z toho vyplývajúcej prokrastinácii.
Spomínaný Vasari v umelcovom životopise objektívne zmieňuje aj túto Leonardovu negatívnu osobnostnú črtu spôsobom, pri ktorom majstrovi zároveň nijako neupiera jeho genialitu: „Skutočne úžasný a nadpozemský bol Leonardo, syn sera Piera da Vinciho; a v učení aj v princípoch písania by bol veľmi zručný, keby však nebol taký premenlivý a nestály, lebo aj keď sa rozhodol naučiť mnoho vecí a aj s nimi začal, zakrátko ich nechal tak.“
Ospravedlňuje ho konštatovaním, že príčinou bolo Leonardovo osobité chápanie umenia – nadšene vždy pozačínal mnoho vecí, ale žiadnu z nich nedokončil, nakoľko vždy nadobudol dojem, že svojimi rukami nie je schopný dosiahnuť pri hmotnej realizácii umenia tú dokonalosť, ktorú mal vo svojich predstavách.
Václav Hollar: Hlava starce, podle Leonarda da Vinci, zdroj: Webumenia.sk
Osem hlavných kresieb
Zmienené povahové črty sú hlavným dôvodom, že Leonardovi možno spoľahlivo pripísať len asi osem hlavných kresieb a malieb: Klaňanie troch kráľov, Svätý Hieronym na púšti, Madona v skalách, Posledná večera, strop v Sala delle Asse, Panna Mária s Ježišom, svätou Annou a svätým Jánom Krstiteľom, Svätá Anna Samotretia a napokon portrét známy pod menom Mona Lisa.
V súčasnosti sa mu s väčšou alebo menšou istotou pripisuje aj ďalších desať prác, napr. Zvestovanie, väčšina z nich už predtým vyvolala značnú kontroverziu alebo pochybnosti: Zvestovanie, Madona s karafiátom, Kristov krst (v spolupráci s jeho učiteľom Verrocchiom ), Ginevra de' Benci, tzv. Benoisova Madona (Madona s dieťaťom a kvetmi), Portrét hudobníka (zrejme v spolupráci s dielňou), Dáma s hranostajom, La Belle Ferronnière, londýnska Madona v skalách (opäť s asistenciou dielne), portrét Izabely d'Este, sv. Ján Krstiteľ. Ostatné atribúcie tomuto umelcovi sú podstatne komplikovanejšie.
Spasiteľ sveta
Takýmto sporným Leonardovým dielom je aj olejomaľba na orechovej doske zobrazujúca Krista Spasiteľa (Salvator Mundi) datovaná zhruba do rokov 1499-1510, ktorá sa stala svetoznámou vďaka pomerne nedávnemu aukčnému predaju: dňa 15. novembra 2017 bola vydražená na newyorskej aukcii Christie´s za 450,3 milióna dolárov princovi Badrovi bin Abdullahovi. Toto naozaj kontroverzne vnímané potenciálne Leonardovo dielo však vytvorilo nový rekord vôbec najdrahšieho obrazu, aký sa kedy predal na verejnej aukcii.
Leonardova hĺbavá nátura a tvorivý duch sa nechal unášať najrozmanitejšími technickými a technologickými problémami nielen mnohorakých foriem a médií umenia (freska, monumentálne sochárstvo, hudba, poézia, kartografia i scénografia), ale tiež rozličných vied o človeku a prírode (anatómia, matematika, optika, hydromechanika a stavebníctvo, botanika, astronómia, dokonca geológia a paleontológia). Svojou geniálnou osobnosťou tak Leonardo stelesňoval ideál renesančného človeka nielen pre svojich súčasníkov, ale aj pre neskoršie generácie umelcov aj vedcov.
Autorka je vedúcou katedry dejín a teórie umenia na filozofickej fakulte.
Skeny Leonardových diel: Wikipedia
