Archeológovia objavili v centre Trnavy stredoveký kostolík. Je unikátny svojou polohou, tvarom i kameňom, z ktorého ho postavili

Najnovšie výsledky záchranného archeologického výskumu na Námestí SNP v Trnave priniesli prekvapivé poznatky o stredovekých a novovekých stavebných aktivitách na niekdajšom predmestí Trnavy. Archeologický výskum realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika.

Prekvapil ich stredoveký kostol. Je zázrak, že sa vôbec našiel

Za najprekvapivejší objav možno pokladať identifikáciu základov zaniknutého stredovekého kostola. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, keďže ide o miesto nachádzajúce sa pred hradbami mesta. V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto a len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb.

Základy kostola boli vybudované z lomového kameňa, ktorý postupne prechádzal do tehlového nadzákladového muriva. V Trnave sa tento spôsob zakladania stavieb (kameň+tehla) využíval v stredoveku len na nákladné a veľmi luxusné stavby (kostoly a meštiacke domy). Obyčajne sa totiž v Trnave stavali základy z tehál, keďže kameň bol veľmi vzácny stavebný materiál.

Kostol je tiež zaujímavý svojím tvarom. Ide o polygonálnu (viacuholníkovú) gotickú stavbu, ktorá na rozdiel od podobných budov nemala tzv. operáky. No jej múry dosahovali hrúbku až 96 cm, preto predpokladáme, že jej interiér bol zaklenutý klenbou, ktorá sa atypicky opierala o bočné steny, keďže kostol nemá operáky.  Objavenie kostola na takomto mieste nikto neočakával a v podstate ide o malý zázrak, keďže toto miesto bolo v minulom storočí poškodené stavebnou činnosťou.

Kostol zasvätený svätému Ulrichovi

Informácie o identifikácii sakrálnej stavby v priestore Námestia SNP chýbali. No opäť sa potvrdilo, aká je dôležitá interdisciplinárna spolupráca pre posun v bádaní. Vďaka archívnemu výskumu profesora Vladimíra Rábika z katedry histórie FF TU Trnava, sa podarilo tento objekt identifikovať a dokonca určiť aj jeho patrocínium.

„Nález sakrálnej stavby v predbrání Dolnej brány možno na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha. Jeho výstavbu treba dávať do súvislosti s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od poslednej štvrtiny 13. storočia hneď za mestskou Dolnou bránou, no už vo vnútri mesta, malo v správe starobylý špitál sv. Kríža s kostolom sv. Heleny a menším kláštorným zariadením. Poukazuje na to práve patrocínium sv. Ulricha, ktorý bol benediktínskym mníchom a neskôr biskupom v Augusburgu, odkiaľ sa aj prostredníctvom benediktínov šírila jeho úcta v Európe," hovorí prof. Vladimír Rábik.

"Kostol sv. Ulricha preto môžeme interpretovať ako benediktínsky kostol pod správou benediktínov z kláštora pri kostole sv. Heleny v Trnave ako pohrebný kostol pre zomrelých klientov špitála, pretože pri samotnom kostole sv. Heleny nebol na tento cieľ dostatočný priestor. Benediktíni v Trnave boli až do roku 1424, kedy ich mestská rada z mesta vyhnala a všetky ich majetky, špitál a kostoly sekularizovalo a spravovalo ďalej podľa svojho patronátneho práva. Podľa písomných správ v blízkosti kostola sv. Ulricha ležali aj viaceré poľnohospodárske pozemky trnavských mešťanov, z užívania ktorých vyplácali farským oltárnictvam príslušné poplatky. Za kostolom sa podľa písomných správ nachádzal aj rybník, známy z prameňov ako rybník Dolnej brány (piscina porte inferioris). Súčasťou náboženského života v stredovekom meste bolo aj osobitné bratstvo mešťanov zasvätené úcte k sv. Ulrichovi, ktorého inštitucionálne centrum musel byť práve unovoobjavený kostol v predmestí."

Odkrývali aj cintorín

V okolí kostola sa archeologickým výskumom podarilo identifikovať aj zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína. Pri jeho odkrývaní pomáhali aj študenti klasickej archeológie, pre mnohých z nich to bolo po prvýkrát, čo sa stretli s ľudskými pozostatkami, ktoré mohli pod odborným dohľadom doc. E. Hrnčiarika odkryť a následne zdokumentovať.

Preskúmali šesť hrobov, z ktorých sa podarilo presnejšie určiť pohlavie u troch osôb. Šlo o staršiu ženu, ktorá podľa stôp na chrbtici mala zrastené stavce, čo jej asi spôsobovalo problémy pri chôdzi a dve mladšie osoby ženského a mužského pohlavia. Zosnulých pravdepodobne pochovali len v pohrebnom rubáši, bez akýchkoľvek prídavkov. Jediným hrobovým nálezom boli dve železné pracky, ktorými mala asi mladšia žena spojený opasok.

Cintorín spolu s kostolom zanikol na konci stredoveku. Na tomto mieste potom o niekoľko storočí postavili barbakan, ktorým posilnili obranyschopnosť mesta.

Na predmestí Trnavy nechýbalo ani záchytné parkovisko

V tejto súvislosti sa tímu z Trnavskej univerzity podarilo identifikovať ďalší na Slovensku ojedinelý nález tzv. renesančného záchytného parkoviska. Šlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú vyše troch metrov, ktorá sa nachádzala na sever od cesty smerujúcej k Dolnej bráne. Táto plocha pravdepodobne slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách. Trnavčania totiž v určitú hodinu zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť. Preto pohoniči, ktorí prišli neskoro alebo skoro ráno mohli zaparkovať svoje vozy na vydláždenej ploche a čakať, kým sa brána znova ráno otvorí. Doposiaľ sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretávame a ide o unikát v našom prostredí. Zaujímavé je ešte, že sa na jeho povrchu zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov.