Jaroslav Slaný: Usilujeme o zachovanie akademickej samosprávy

Dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave prof. Jaroslav Slaný uvažuje nad významom akademickej samosprávy vo svetle navrhovanej novely vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva. Ako oznámilo samotné ministerstvo, novelu zaslalo do medzirezortného pripomienkového konania po rok a pol neutíchajúcej diskusii, do ktorej sa s kritickými pripomienkami aktívne zapojili mnohé vysoké školy, vrátane Trnavskej univerzity v Trnave a Konzorcia slovenských univerzít U10+, ktorého sme členom. Obávajú sa najmä obmedzenia akademických slobôd a ohrozenia akademickej samosprávy. 

Prečo je podľa prof. Slaného dôležitá akademická samospráva? Vysoké školy, hovorí, sú miestom bádania, vedeckého výskumu a hľadania pravdy. Na počiatku je mnohosť, pluralita perspektív. Potom pokračuje otvorená a demokratická diskusia, do ktorej nemôžu zasahovať záujmy politikov, oligarchov či priemyselníkov. Rámec akademickej diskusie garantujú akademické slobody a akademická samospráva, ktorá je momentálne ohrozená návrhom novely zákona o vysokých školách.

Výsledná podoba zákona nie je to, na čom sme sa dohodli

Rektor Trnavskej univerzity René Bílik sa vo včerajšom (26.10.) článku pre denník Postoj vyjadril, že ministerstvo so zástupcami vysokých škôl hovorilo, no faktický návrh zákona to nevyjadruje. „Takže len konštatujem, že výsledná podoba návrhu zákona nepredstavuje v plnej miere to, na čom sa reprezentácie dohodli. Aj preto sa znova objavujú protesty a výhrady zo strany samospráv vysokých škôl,“ vraví Bilík.

Z ankety pre Postoj vyberáme názor rektora prof. R. Bílika: 

1. Čo považujete za najväčší problém novely zákona a čo vám v nej chýba?

"To, čo mi chýba takpovediac principiálne, je absencia prípravy návrhu na základe spolupráce s vysokými školami a ich reprezentáciami. To, som o tom presvedčený, radikálne ovplyvnilo celý obsah návrhu a jeho základný konštrukčný princíp. Tým je redukcia kompetencií orgánov akademickej samosprávy, obmedzenie autonómie vysokých škôl, ktoré s tým súvisí a nahradenie tohto všetkého princípmi etatizmu, teda zosilnenej kompetencie štátu a jeho politických reprezentantov."

Namiesto riešenia ministerstvo usiluje o posilnenie mocenskej pozície politických reprezentantov.

2. Časť akademickej obce odmieta novelu s tým, že by tak prišlo k likvidácii samosprávy vysokých škôl. Čo presne by to v praxi znamenalo a aké dôsledky by to malo pre fungovanie vysokých škôl?

"Spomenutý konštrukčný princíp, ktorý skutočne obmedzuje samosprávne kompetencie vysokých škôl, pretože ich odoberá orgánom akademickej samosprávy a skutočne redukuje autonómiu vysokých škôl, ktorej základom je politická neutralita (teda vylúčenie možností mocenských politických zásahov do práce a života vysokých škôl), pretože umožňuje silnú pozíciu nominantov ministra školstva. Práve preto sú vysoké školy, ich akademické obce a orgány ich akademickej samosprávy znepokojené, a práve preto návrh odmietajú. On totiž, v prípade jeho prijatia, otvára vysokoškolské prostredie politickým nominantom, ich záujmom, vytvára priestor pre to, čo sa dá označiť ako "politické trafiky", ba dokonca, do kompetencie ministerstva školstva vkladá aj rozhodovanie o tom, čo je a čo nie je rozvojom konkrétnej vysokej školy, čím sa dotýka priamo podmienok jej existencie.

Súčasne návrh nijako nerieši základné problémy, s ktorými sú vysoké školy konfrontované: nekorešponduje s viacerými ustanoveniami zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania, nereflektuje na fakt, že vysoké školy dnes práve v zmysle tohto zákona nastavujú úplne nové parametre hodnotenia kvality poskytovaných študijných programov, nijako neprispieva k riešeniu problémov s odchodom absolventov stredných škôl na zahraničné vysoké školy, nijako neberie do úvahy, že podstatným impulzom pre tieto odchody nie je permanentne "omieľaná" kvalita/nekvalita vzdelávania, ale katastrofálny stav infraštruktúry našich vysokých škôl (stav internátov, neexistencia univerzitných campusov a pod.), problematický stav výskumnej infraštruktúry, to všetko ako dôsledok permanentne sa opakujúceho a pretrvávajúceho podfinancovania tak vysokoškolského vzdelávania, ako aj vedy a výskumu.

Namiesto riešenia tohto všetkého, ministerstvo usiluje o posilnenie mocenskej pozície politických reprezentantov."

foto: TRUNI/Barbora Likavská