Iža: Archeológia je nikdy nekončiace puzzle
Iža pri Komárne je jednou z mála oblastí na území Slovenska, kde dlhodobo pôsobili rímski vojaci. Po viac ako sedemnástich storočiach ostali po nich zvyšky tábora spolu s kúpeľmi a pravdepodobne aj mostom. Ten mal spájať „Kelemantiu“ (ako sa toto miesto zvyklo v minulosti nazývať) s veľkým rímskym táborom Brigetio ležiacom na druhej strane pokojne tečúceho Dunaja. V oboch lokalitách prebieha archeologický výskum, ten slovenský je v gescii Archeologického ústavu SAV v úzkej spolupráci s Trnavskou univerzitou. Jeho vedúcim je Ján Rajtár, ktorý stál spolu s Klárou Kuzmovou pri najrozsiahlejších výskumoch lokality od roku 1978 a s vysokoškolákmi sa aj dnes delí o svoje skúsenosti.
Ako po iné roky, aj túto sezónu sa tu konala Letná škola archeológie. „Je to mimoriadna príležitosť, kde naši študenti majú možnosť objavovať antické dedičstvo a kultúru antiky,“ hovorí nám na hraniciach Rímskej ríše – určenými práve riekou Dunaj – docentka Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. „Dunaj bola živá tepna, ktorou sa dopravovalo napríklad obilie. Vojaci sa tade presúvali pozdĺž všetkých častí Rímskeho impéria.“ A európska veľrieka oddeľovala rímsky svet od barbarov, ktorí mali inú kultúru a iný jazyk ako Rimania – a občas aj iné názory, ako s úsmevom dodá popredná slovenská archeologička.
Dá sa povedať, že k vzniku tábora dopomohol konflikt. Archeologický ústav SAV uvádza, že Rimania postavili prvú pevnosť na ľavom brehu Dunaja v Iži – v predpolí légiového tábora Brigetio – za vlády cisára Marca Aurélia (161-180) v období tzv. markomanských vojen. Tento drevozemný tábor po krátkom čase vyhorel pri nečakanom germánskom útoku – a nahradila ho práve stavba kamenného kastela, kde dnes prebieha výskum. Táborisko sa nachádza blízko Komárna a obchádza ho frekventovaný cyklochodník.
Ako však rímsky kastel zanikol? Na túto otázku zatiaľ archeológom chýba odpoveď. „Predpokladáme, že sa tak stalo niekedy v období po smrti cisára Valentiniána I. v roku 375. Nevieme zatiaľ s istotou povedať, či Rimania odišli hrdo a so vztýčenou hlavou a prenechali tento priestor nejakým federátom, čiže spojencom, alebo museli toto miesto opustiť po veľmi nepriaznivých vojenských prehrách.“
Iža uchováva 200-ročnú pamiatku na pobyt Rimanov na našom území – a archeológia nám prezrádza viac o ich spôsobe života. „Rímski vojaci, ktorí tu slúžili, boli v dennodennom kontakte s nepriateľmi. Potrebovali pre seba a svoje kone dostatočné zásoby potravy a všetkých vecí, na ktoré mali nárok, napríklad dostávali pravidelný prídel bieleho vína strednej kvality, ktoré bolo pre nich osviežujúce a pili ho rozriedené s vodou,“ približuje docentka M. Daňová. Existenciu dodávok vína dokladujú transportné amfory, ktoré sa tu našli. Po Dunaji tiež zrejme legionárom dovážali olivový olej.
Kastel zanikol v 4. storočí, my žijeme už na prahu tretieho tisícročia. Delí nás skoro 1 700 rokov. Má zmysel sa vôbec „hrabať v zemi“ a hľadať v nej rímske stopy? „Je to súčasť dejín a kultúrnej pamäti miesta. Je zaujímavé zisťovať, koľko toho vlastne nevieme o prítomnosti Rimanov. Jedným zo zdrojov našich informácií sú písomné pramene, ktoré sú ale veľmi chabé. A z tohto dôvodu je archeologické bádanie veľmi dôležitou súčasťou doplnenia týchto informácií, ktoré nám potom vytvoria lepšiu predstavu o tom, ako tu Rimania žili,“ vysvetľuje Miroslava Daňová. „Napriek tomu, že si možno niekto myslí, že všetko už je preskúmané a nájdené, archeológia je nikdy nekončiace puzzle, ktoré bude pokračovať aj pre ďalších bádateľov.“
Spomínaní ďalší bádatelia môžu pochádzať aj z radov súčasných študentov Trnavskej univerzity, ktorí si ako študijný program vybrali klasickú archeológiu. Súčasťou ich povinnej praxe je aj letná škola, ktorá sa rok čo rok koná v Iži. Popri archeológii sa účastníci priúčajú aj novým zručnostiam, napríklad manuálnej práci, nehovoriac o tom, že ich takáto skúsenosť odborne posúva dopredu. „V tomto roku sme robili rezy severnej priekopy dočasného tábora, ktorý bol len čiastočne známy, čo je dôležitý krok. Momentálne pokračujeme vo výskume kúpeľov, kde prichádzame do vrstiev, ktoré nepoznal zatiaľ ani náš predchodca pred sto rokmi János Tóth-Kurucz a zatiaľ neboli nikým iným preskúmané.“ Napríklad bude treba odhaliť, ako Rimania privádzali vodu do kúpeľov, kde sa nachádzali bazény či podpodlahové vykurovanie.
Okrem výskumu a dokumentácie sa počas letnej školy študenti stretajú s odborníkmi špecializujúcimi sa napríklad na keramiku, kovy, či tehly. Nové nálezy treba očistiť, odfotografovať a správne zapísať do prírastkového katalógu. Nechýba ani návšteva múzea či exkurzia do Brigetia. Účastníci sa zžívajú so svojím budúcim povolaním. „Postupne získavajú väčšiu zodpovednosť na výskumnej ploche primeranú ich schopnostiam a zručnostiam. Učia sa sami riešiť nálezové situácie, ku ktorým musia pristupovať individuálne. Rozprávame sa nahlas o tom, čo vidíme a učíme sa spoločne postupovať. Je tu priestor na individuálnu výuku a vysvetlenie súvislostí,“ opisuje Miroslava Daňová, ktorá sa ako potápačka okrem iného venuje aj archeológii pod vodou.
Výhodou letnej školy je aj to, že v Iži neprebieha záchranný (teda často veľmi rýchly) výskum, ale dokumentačno-vedecký. „Čiže máme svoje tempo, ktoré nám vyhovuje na to, aby sme zdokumentovali všetky plochy a všetky vrstvy, na ktoré narazíme.“
Po letnej škole jej absolventi lepšie chápu analýzy vzoriek, vedia nakresliť nálezové situácie, poznajú výsledky fotogrametrie alebo si vyskúšali kategorizáciu predmetov či ich rekonštrukciu.
V júli 2024 sa v Iži vystriedali dva turnusy. Záujem zo strany študentov Trnavskej univerzity, Masarykovej univerzity v Brne, Karlovej univerzity v Prahe a Univerzity ELTE v Budapešti však prevyšoval kapacity, preto sa do budúcna uvažuje o rozšírení letnej školy. Jej partnermi sú Archeologický ústav SAV aj Podunajské múzeum v Komárne a obec Iža. Letnú školu podporuje Višegrádsky fond.
Od roku 2021 je rímsky kastel v Iži súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Okrem Vlkolínca, Levoče či Banskej Štiavnice tak Slovensku patrí ďalší zápis – západný Dunajský Limes. Ten obsahuje 77 pamiatok viacerých krajín, vrátane kastela Gerulata pri Rusovciach a tábora v Iži, ktorý je už pravidelne centrom vedeckého výskumu Trnavskej univerzity.
