Spravodlivosť neskresľuje poslanie univerzity, ale ho vnútorne posilňuje
Začiatkom apríla 2024 sme boli opäť svedkami nádhernej akademickej slávnosti, a to inaugurácie dekanky právnickej fakulty doc. JUDr. Marianny Novotnej, PhD., univ. prof. Prinášame vám inšpiratívny príhovor povereného rektora prof. Miloša Lichnera, SJ, s ktorým vystúpil počas slávnostnej inaugurácie v bratislavskom Primaciálnom paláci.
Nie fakulta zákonov, ale fakulta spravodlivosti
Univerzity si strážia svoju históriu, sú na ňu hrdé a ponúkajú ju ako súčasť svojej formácie. K tomu patrí aj starobylý univerzitný akt inaugurácie s hlbokým významom a odkazom. Dnes sa stretávame na slávnostnej inaugurácii pani dekanky našej právnickej fakulty.
Pripomenul by som, že heslom tejto fakulty je iustitia regnorum fundamentum – spravodlivosť je základom vlád.
A práve pri týchto slovách začnem svoj príhovor. Latinčina rozoznáva dva pojmy: ius a lex. Pojem ius – právo – je základom viacerých odvodených slov, z ktorých najznámejším je pojem iustitia - spravodlivosť. A etymologicky z tohto výrazu ius vychádza aj prívlastok iuridiaca v názve fakulty. Je nielen fakultou práva, ale aj fakultou, ktorá vníma dôležitosť spoločného koreňa slov ius a iustitia. Nie je fakultou zákonov – facultas legum, ktorá by hovorila, prípadne tvorila zákony (leges dicere), ale je fakultou, ktorá chce hovoriť a tvoriť spravodlivosť (iustitiam dicere).
Nevie ustupovať zlu
Dovolil som si pripomenúť týchto pár známych slov, pretože častý nesúlad medzi ius a lex nám pripomínajú od nepamäti tak náboženské, ako aj nenáboženské texty. Spomeniem len Sofoklovu Antigonu odmietajúcu kráľov zákon, ktorý vnímala ako nespravodlivosť, alebo Seforu a Fuu, pôrodné asistentky v biblickej knihe Exodus, ktoré odmietli faraónov nespravodlivý zákon. Spravodlivosť pre ne bola dôležitejšia ako platný zákon. Pre mnohé podobné príklady z histórie platí to, čo v Sofoklovej dráme predniesol náčelník zboru o Antigone: „To dievča asi podedilo hrdosť po otcovi. Nevie ustupovať zlu!“
Dodnes zažívame v mnohých krajinách zápas o ius v zmysle pojmu iustitia, zápas proti zákonom, ktoré sa ukazujú ako zjavne nespravodlivé. Aká môže byť priliehavá reakcia?
Sociálna spravodlivosť cez sociálnu angažovanosť
V roku 1932 budúci prezident Franklin D. Roosevelt vo svojom prejave akoby nadviazal na Sofokla, keď zdôraznil úskalia filozofie, ktorú označil ako „nechať veci na pokoji“. To podľa neho vedie k „prežitiu takzvaných najschopnejších“ na úkor zraniteľnejších ľudí v spoločnosti. Navrhol alternatívnu filozofiu: „sociálnu spravodlivosť prostredníctvom sociálnej angažovanosti“, ktorá „vedie k ochrane ľudstva“.
Rooseveltova myšlienka spravodlivosti citlivej na sociálnu oblasť sa v tom čase zamerala na riešenie chudoby, no neskôr ju rozšíril aj na oblasti ako sú občianske práva a istota zamestnania.
Presadzovanie spravodlivosti neskresľuje poslanie univerzity, ale ho vnútorne posilňuje.
Dodnes táto myšlienka, ktorá vyjadruje prianie, aby spravodlivosť premieňala každú čiastku našej spoločnosti, je živo prítomná aj na akademických pôdach po celom svete v zápase o odstránenie diskriminácie a nerovnosti tých, ktorí sú na okraji spoločnosti. Aj tu môžeme však upadnúť alebo do nebezpečia letargie alebo do písania zákonov a ďalších zákonov namiesto hľadania spravodlivosti.
Zodpovedná podpora spravodlivosti na univerzitnej pôde je podľa môjho názoru stretnutím základného aspektu našej jezuitskej pedagogiky s myslením sekulárneho sveta. Presadzovanie spravodlivosti neskresľuje poslanie univerzity, ale ho vnútorne posilňuje.
Rozlišovať výrok zákona a výrok spravodlivosti
K tomuto sa vyžaduje vnútorne silná osoba, ktorá múdro rozlíši výrok zákona (legem dicere) od výroku spravodlivosti (ius dicere). Osoba, ktorá nielen rozlíši, ale bude mať odvahu Antigony „neustúpiť zlu“ a ktorá preukáže odvahu vyjadriť nepohodlnú pravdu, pravdu, ktorá môže byť v rozpore s verejnou mienkou, ale pravdou potrebnou na ochranu autentického dobra spoločnosti.
Musím povedať, že to, žiaľ, často, nie je samozrejmosťou, či už v podmienkach našej krajiny, alebo aj krajín zvyšku sveta. Som však presvedčený, že dnes inaugurovaná dekanka Právnickej fakulty našej Trnavskej univerzity v Trnave univerzitná profesorka Marianna Novotná takouto integrujúcou osobnosťou je.
Vážená pani dekanka, prajem vám, ako aj celému vedeniu a akademickému spoločenstvu Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, otvorenosť a odvahu ku kreativite pre intelektuálnu prácu, prajem tiež veľa múdrosti a sily v dekanskej práci, aby absolventi našej právnickej fakulty odchádzali ako zrelé osobnosti, schopné hovoriť spravodlivo, žiť spravodlivo a zasadzovať sa o vnášanie zmyslu hesla fakulty iustitia regnorum fundamentum do života našej spoločnosti.
Medzititulky redakcia.