Hra ako nástroj ochrany kultúrneho dedičstva
Hry majú v našej histórii nezastupiteľné miesto. Od detstva nám pomáhajú rozvíjať myslenie, riešiť problémy a podporujú kreativitu. Tento princíp však ďaleko presahuje detské hry. V minulosti slúžili hry ako nástroj na učenie zručností, simuláciu reálnych situácií či upevňovanie spoločenských väzieb.
Historické hry, ako strategická hra Go v Číne, vikingská hra Hnefatafl alebo šach, boli viac než len zábavou – trénovali strategické myslenie využívané vo vojenstve a diplomacii. V dejinách boli hry významným spoločenským fenoménom, ktorý spájal ľudí rôznych vrstiev. Na jarmokoch či turnajoch vytvárali priestor na vzájomnú interakciu medzi rôznymi spoločenskými vrstvami. V majskej a aztéckej kultúre mali loptové hry rituálny charakter a symbolicky približovali hráčov k božstvám. V antickom Ríme zas gladiátorské zápasy či preteky vozatajov slúžili na odpútanie pozornosti od politických a sociálnych problémov. Princíp „chlieb a hry“ sa v modernej podobe prenáša aj do dnešných dní.
Gamifikácia ako nástroj motivácie
Gamifikácia, čiže aplikácia herných prvkov do bežných aktivít, sa stáva efektívnym spôsobom, ako nás motivovať k rôznej aktivite. Body, odznaky, rebríčky úspešnosti či postup na nové úrovne menia bežné úlohy na zábavné výzvy. Príklady gamifikácie zahŕňajú vernostné programy obchodných reťazcov alebo fitness aplikácie, kde používatelia súťažia o lepšie výsledky. Gamifikácia sa využíva v školstve, bankovníctve, ale aj v zdravotníctve. Herný priemysel je jednou z najrýchlejšie rastúcich oblastí kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Na Slovensku ho reprezentuje viac ako 60 spoločností, ktoré zamestnávajú množstvo odborníkov. Okrem zábavy prináša aj vzdelávanie. Moderné, tzv. vážne hry (serious games) spájajú zábavu s konkrétnym cieľom – od vzdelávania a tréningu až po riešenie komplexných problémov, ako je zvládanie krízových situácií.
Hra a ochrana kultúrneho dedičstva
Hry zohrávajú kľúčovú úlohu aj v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Herná turistika sa stáva súčasťou ochrany a propagácie kultúrneho dedičstva, čím spája vzdelávanie, zábavu a ochranu histórie do jedného celku.
Mnohým je známa napríklad počítačová hra Assassin's Creed, ktorá využíva historické prostredia na vytvorenie pútavého herného zážitku. Hráči majú možnosť interaktívne preskúmať verne zrekonštruované mestá a pamätihodnosti z rôznych historických období. Štúdie ukazujú, že popularita tejto hry prispela k zvýšeniu návštevnosti lokalít, ako je Florencia, Benátky či Atény, keďže hráči, nadšení z virtuálnych zážitkov, túžia vidieť autentické miesta, ktoré hra zobrazuje. Moderné technológie, ako rozšírená realita (AR) a virtuálna realita (VR), zas umožňujú múzeám a verejným inštitúciám pretvárať tradičné expozície na interaktívne zážitky. Návštevníci môžu prostredníctvom QR kódov, replík exponátov a virtuálnych rekonštrukcií preskúmať historické artefakty a učiť sa priamo na mieste. Tento prístup aktívne zapája verejnosť a zároveň podporuje ochranu kultúrneho dedičstva.
Trnava – gamifikácia v praxi
V Trnave od roku 2019 vznikajú jedinečné projekty spájajúce hry, zábavu a ochranu dedičstva. Mestský magistrát, iniciatíva Zaži v Trnave a Západoslovenské múzeum prinášajú aktivity, ktoré hravou formou približujú históriu. Jedným z úspešných projektov je GPS hra Mocný opasok, ktorá umožňuje hráčom spoznať historické zákutia mesta prostredníctvom hádaniek a úloh. Počas pandémie hru absolvovalo 10 000 ľudí – nebolo potrebné inštalovať aplikáciu, stačili mobilné dáta a GPS v telefóne.
Ďalším príkladom je hra Mysterio – Kráľovská koruna, vytvorená Západoslovenským múzeom. Prostredníctvom rozšírenej reality hráči riešia úlohy z 17. storočia, sprevádzaní animovaným výrom Viktorom. Príbeh hry vychádza zo skutočných historických udalostí, ako ukrývanie kráľovskej koruny počas Bethlenovho povstania. Tieto hry motivovali aj ďalšie mestá, ako napríklad Revúcu, kde vznikla hra Hviezdojed, ktorá kombinuje technológie a rozprávkové postavy pre detské publikum.
Komunity ako tvorcovia histórie
Do ochrany i tvorby kultúrneho dedičstva sa zapája široká verejnosť. Crowdsourcing je proces, pri ktorom sa využíva kolektívna sila komunity - na zhromažďovanie a zdieľanie informácií, zdrojov alebo nápadov. V oblasti kultúrneho dedičstva ide napr. o aktívne zapojenie miestnych obyvateľov do dopĺňania historických záznamov, digitalizácie artefaktov alebo identifikácie neznámych objektov. Obyvatelia môžu zdieľať súkromné dokumenty, fotografie, príbehy či poznatky, ktoré obohacujú oficiálne archívy a prinášajú nový pohľad na historické udalosti.
Príkladom úspešného využitia crowdsourcingu je projekt Europeana 1914-1918, kde ľudia dopĺňajú rodinné príbehy, listy a fotografie z prvej svetovej vojny. Tento prístup je úzko prepojený s Dohovorom Rady Európy z Faro, ktorý zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo je spoločné dobro a každý má právo podieľať sa na jeho ochrane a interpretácii. Podľa princípov dohovoru má byť dedičstvo dostupné širokej verejnosti, ktorá je nielen pasívnym konzumentom, ale aj aktívnym tvorcom.
Heritage Game: Medzinárodný projekt zameraný na gamifikáciu dedičstva
Trnavská univerzita sa zapojila do projektu Heritage Game: Gamification Model for Community-Based Heritage Work: Selected Best Practices, ktorý je financovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus+ (projekt č. 2023-1-PT01-KA220-HED-000154261).
Hlavným cieľom projektu je vytvoriť rámec a praktické nástroje pre využitie gamifikácie v ochrane kultúrneho dedičstva na lokálnej úrovni. Tento inovatívny prístup podporuje komunitné zapojenie a vzdelávanie prostredníctvom herných mechanizmov, čím sprístupňuje kultúrne dedičstvo širšiemu publiku.
Projekt sa sústreďuje na štyri kľúčové oblasti. Prvou je posilnenie demokratickej participácie a angažovanosti miestnych komunít, najmä v regiónoch s nižšou hustotou obyvateľstva. Druhou je vývoj udržateľných stratégií a techník gamifikácie, ktoré môžu efektívne slúžiť na ochranu a propagáciu dedičstva. Tretia oblasť zahŕňa prepojenie miestnych komunít s akademickými a študentskými aktivitami, čím sa podporuje spolupráca medzi univerzitami a obyvateľmi. Štvrtou prioritou je propagácia výhod gamifikácie ako nástroja na zapojenie širokej verejnosti do ochrany kultúrneho dedičstva.
*****
