Vianoce sú časom zázrakov

Študuje predškolskú a elementárnu pedagogiku a bude z nej „pančelka“. Uháčkovala betlehem, ktorý reprezentuje Slovensko a Trnavskú univerzitu na prestížnej výstave Sto betlehemov vo Vatikáne. Iveta Kolníková, „malá Kolníčka“ s veľkým úspechom.

Od prvého hada po háčkované vianočné gule

Ako ste začali háčkovať?

K háčkovaniu som pričuchla už ako malá, keď sa ma moja babička snažila niečo naučiť. Väčšinou z toho vznikol len „had“, veľmi mi to nešlo a ani ma to nebavilo. Bola som skôr športové dieťa, ktoré behalo hore dolu. Keď som mala 15, prišla v mojom živote po tejto stránke veľká zmena, a tak som si hľadala iné hobby, ktoré nevyžaduje toľko pohybu. Začala som pliesť náramky. Z tohto som vypracovala malý biznis cez Instagram. Keď prišiel covid a karanténa s ním spojená, našla som doma klbko vlny a už to išlo. Začala som čelenkami, potom som niekde videla včielku a plán bol jasný. Keď sa spätne pozriem na svoju prvú háčkovanú včelu, desí ma, ako vyzerala (smiech), ale na druhej strane vidno obrovský posun a zlepšenie, tak sa z toho teším. Tak sa vlastne z malého biznisu s náramkami stalo to, že háčkujem plyšáky, dovolím si tvrdiť, pre polovicu republiky. Háčkovanie vyžaduje veľa času, skúseností a hlavne perfekcionistické oko. Practice makes perfect je základ. Čím viac človek uháčkuje, tým lepšie to vyzerá. Nielen tým cvikom – ja už sa na to miestami ani nemusím pozerať, ale aj skúsenosťami, ktoré naberá – vie si potom upraviť návod, lebo už pozná aj iné techniky.

Podľa čoho si vyberáte to, čo uháčkujete? Hrajú prím najmä hračky, spomínané „plyšáky“?

Veľa inšpirácie čerpám z internetu. Platí, že akokoľvek ste v niečom dobrý, vždy je zvyčajne Rus alebo Číňan, čo to vie lepšie (smiech). V tomto svete si všímam návody a nápady zo sveta. Sledujem aj veľa Američaniek, čo háčkujú a  píšu návody. Postupne si viem už nejaký návod napísať aj sama. Toto je môj najbližší cieľ, aby som písala vlastné návody. Čiže veľká inšpirácia plynie z internetu, no tým, že sa snažím vyhovieť svojim zákazníkom, tak háčkujem, čo mi povedia. Najviac stále robím určite plyšáky, cez zimnú sezónu fičia aj štrikované čelenky a čiapky. Snažím sa prinášať vždy niečo nové, aby to prilákalo oko ďalších ľudí. Tento rok napríklad chystám háčkované vianočné gule.

Háčkovaný betlehem bez chobotníc

Kde skrsol nápad s uháčkovaním betlehemu?

Za všetko môže sestra Caritas! Je z rádu školských sestier sv. Františka a poznám sa s ňou zo spoločenstva mladých Gifry. Zavolala mi, lebo vedela, že háčkujem všetko, čo mi napadne. Jej predstava bola háčkovaný betlehem pre deti. „Vieš, také milé s očičkami, aby sa s tým vedeli aj hrať, pochytať to...“ Toto bola jej túžba, keď mi v máji 2023 volala. Iné ako „áno, idem do toho“ asi ani nečakala a ja iné neviem povedať. Chcela ho dať na výstavu betlehemov v Žiline, kde aj bol. Cari mi nechala úplne voľnú ruku v tom, ako bude betlehem vyzerať aj koľko v ňom bude postáv. Bolo na mne, čo vyberiem a koľko toho bude. Iba viem, že mi so smiechom povedala, aby som tam nedávala chobotnice, lebo to sa nehodí (smiech).

Ako ste postupovali?

Našla som teda pár návodov na internete – vtedy som si ešte nevedela napísať vlastný a nechcela som až tak riskovať. Prvý vznikol Ježiško aj s jasľami. Ten sa háčkoval asi najlepšie. Náročné je vždy začať pracovať s novým návodom – každý je napísaný trochu inak, kým sa v tom človek zorientuje, trvá to niekedy dlhšie. Rovnako mám problém vybrať správne farby. V tomto som ako muži, nevidím odtiene (smiech). Každá postava mala veľa častí. V celku bolo len telo s hlavou. Vlasy, ruky, rukávy na dve časti, náhrdelníky, všetky čelenky a koruny, závoj, fúzy, brada, krídla, svätožiara, všetky šatky, olemovania... toto všetko bola zaťažkávacia skúška mojej trpezlivosti. Hladko však išli všetky telá a hlavy, pretože tie boli u každej postavy rovnaké, len sa menili farby. Preto som napríklad Pannu Máriu háčkovala počas hudobnej výchovy,  pretože som sa na to už nemusela plne sústrediť, pracovali len ruky. Tým, že sú postavy podobné, som ich mohla brávať všade a pokojne sa popri háčkovaní sústrediť na iné veci, rozhovory alebo prednášky.

Ako posledná vznikala ťava a všetky dary. Dokopy to teda celé trvalo necelý mesiac, ešte v novembri 2023. Musím však podotknúť, že som popri betleheme stále vybavovala aj iné objednávky, ktorých je v predvianočnom čase viac ako zvyčajne.

Aký je teda finálny výsledok?

Betlehem z mojej dielne má 10 postáv. Svätú rodinu, anjela, troch kráľov, somára, ťavu a ovcu. Zobrazuje narodenie Ježiška, ktorému ohrievali nohy ovca a somár a tiež troch kráľov, ktorí doniesli na ťave Ježiškovi dary.

Je určený deťom?

Primárne áno. Tak znelo aj zadanie. Myslím však, že si za ten čas získal taktiež srdcia aj mnohých dospelých. Dokonca aj tých neveriacich. Pamätám si na jeden komentár. Moja neveriaca kamarátka mi tam napísala: ,,Tak takýto by som u seba prijala aj ja!“ To je tá najkrajšia odmena, ktorú som za to mohla dostať.

Sto betlehemov: Vidia ich desaťtisíce návštevníkov vrátane najvyšších hláv štátov

Kde všade sa zatiaľ dostal tento betlehem? Aké bolo jeho „putovanie“?

Betlehem začal svoju cestu u sestry Caritas v Žiline na výstave pri príležitosti 800. výročia založenia prvých jasličiek v Grecciu. Odtiaľ sa dostal do Beckova, kde bol vystavený vo františkánskom kostole a nakoniec som si vydupala miesto aj v Bratislave, kde bol tiež u františkánov.

Váš betlehem si všimol až Vatikán, kam sa dostal na výstavu v tesnej blízkosti Chrámu sv. Petra známej ako „Sto betlehemov vo Vatikáne“. Ako sa to stalo?

To je dobrá otázka (smiech). Ešte tomu asi sama neverím... Za všetko môže spomínaná sestra Caritas. Volala mi niekedy v septembri neskoro večer. Pravdupovediac, veľmi si nepamätám, čo všetko mi vtedy povedala, ale hovorila niečo o súťaži a Taliansku, že za pokus nič nedám a mám vyplniť odkaz, ktorý mi pošle do správy, a poslať tam fotky betlehemu. Neviem, prečo som sa nad tým viac nezamýšľala, ale vyplnila som, ako mi kázala, a poslala fotky. Aj som zabudla, až mi došiel mail. V taliančine. Prvé, čo mi napadlo – volám Cari. „Cari, ahoj, došiel mi nejaký taliansky mail, asi mi len ďakujú za účasť, idem ti ho preposlať, dobre?“ Niežeby som použila prekladač... Cari mi volala naspäť zo slovami: „Drahá, kupuj letenku, vybrali ťa!“

Kedy vám to všetko „docvaklo“?

Jeden môj známy je diplomat a dlhoročne žil v Ríme. Vysvetlil mi, o akú výstavu ide, aká je veľká a dôležitá. A že pani veľvyslankyňa v Taliansku sa teší na rozhovor so mnou. Každý rok sa na tú výstavu chodil aj s rodinou pozerať, niekedy tam Slovensko nemalo žiadneho zástupcu. Vraj tam chodia aj desaťtisíce ľudí, dokonca minulý rok tam bola aj naša pani prezidentka, aby sa išla pozrieť osobne na slovenské betlehemy vystavené vo Vatikáne!

Súťaž, do ktorej som sa hlásila, bola teda výberovým konaním, cez ktoré priamo Vatikán, resp. evanjelizačné centrum vo Vatikáne vyberalo tohtoročných účastníkov. Hlásilo sa ich cez 330 a ja som v tomto výbere uspela ako jediná Slovenka! Následne som zistila, že sa tam dalo dostať ešte vďaka ministerstvu kultúry – ktoré vybralo päť betlehemov cez ÚĽUV a tie posielali na schválenie ako reprezentáciu Slovenska, z nich vybrali ďalšie dva. Nakoniec tam teda budú traja zástupcovia zo Slovenska.

Odkaz študentom: Môžu sa nám podariť veľké veci

Prečo Vatikán organizuje „Sto betlehemov“?

Myslím, že ich hlavným cieľom je navodiť správnu atmosféru. Nie všetky tie stánky s punčami, svetielka a koledy, ale pokoj do náročných dní. Vatikán túto výstavu organizuje pre všetkých ľudí, je zadarmo a tak tam môže prísť hocikto. Možno aj to, že každý betlehem je vyrobený z niečoho iného, má svoj odkaz, že každý sme iný, ale podstata betlehemu je rovnaká pre každého. Na výstave sú drevené, kovové, prútené, pohyblivé, drôtované, textilné a rôzne ďalšie zobrazenia. Aj tým materiálom, alebo spôsobom výroby sa to vie dotknúť väčšieho množstva ľudí.

Čo to znamená pre vás, že si vašu prácu vybral Vatikán?

Malý krok pre Slovensko, veľký pre mňa. Asi to znamená, že to, čo robím, robím dobre. Tiež by som to rada poslala aj ako odkaz všetkým študentom, že zázraky sa dejú. Som kvapka v mori, ktorá robí čo ju baví. Keď som začala háčkovať, bolo to preto, lebo ma to bavilo. Nezačala som s myšlienkou, že idem vytvoriť biznis, aby som si vedela prilepšiť. A už vôbec som nezačínala háčkovať, aby som sa s betlehemom dostala do Vatikánu. Je to taký friendly reminder toho, že sa hocikomu z nás môžu podariť veľké veci. Len netreba začínať s tým, že raz budem celosvetovo uznávaný právnik a budem zarábať milióny... Treba sa venovať tomu, čo nás robí šťastnými a úspechy prídu samé. Často aj také, o ktorých sa nám ani nesníva. Alebo možno väčšie, aké si vieme predstaviť. Práve táto situácia „malej Kolničky“, ktorá ide vystavovať svoju tvorbu do Vatikánu, je toho jasným príkladom.

Háčkujúca „pančelka“: Vypĺňam formuláre a zrazu sa kdesi ocitnem

Robíte si aj nejaké ďalšie plány na vašu tvorbu?

Rozmýšľam, kam ešte by som sa vedela dostať. Ale naposledy som sa nezamýšľala a aha, kde som. Tak to radšej nechám na náhodu ako doteraz a možno sa znovu niečo podarí. Všetky úspechy tohto druhu sa dostavili samé. Asi by som mala povedať, že tvrdou a poctivou prácou, ale to sa mi zdá príliš pyšné. V podstate len vypĺňam formuláre, z ktorých neviem, čo mi hrozí a potom sa ocitám na skvelých miestach. Určite by som si rada udržala svoj mini biznis a pokračovala v ňom, ako dlho sa len bude dať. Ktovie, možno sa tým raz budem živiť a možno o tri roky už ani nebudem vedieť háčkovať. Čo sa však týka cieľov, ktoré možno predsa len mám – chcela by som napísať vlastnú knihu návodov. Alebo aspoň pokračovať v písaní návodov a zlepšovať sa v remesle. Možno nejak skombinovať fakt, že budem „pančelka“ s tým háčkovaním a venovať sa aj kurzom háčkovania a učiť to mladú generáciu?

V čom vidíte zmysel a význam vianočných sviatkov?

Zmysel vidím v tom očakávanom oddychu a pokoji, ktorý, verím, príde. Doteraz som Vianoce vnímala ako vyložené nohy zabalené v deke, Sám doma v telke a horúca čokoláda v ruke...  Môj betlehem však dáva najavo, že je to čas zázrakov. Či už je niekto veriaci, alebo nie, viera v zázraky vnáša do našich životov istú iskru a nádej. Práve túto nádej čím ďalej, tým viac potrebujeme.

Ivetku a jej tvorbu môžete sledovať aj na jej Instagramovom profile.