Epidémia obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových problémov

Mnoho ľudí sa dnes zaujíma o zdravšie stravovanie, lepšiu výživu a zdravý životný štýl. To sú všetko témy, ktorým sa odborne venuje doc. Ing. Margaréta Kačmariková, PhD. MPH, vedúca Katedry verejného zdravotníctva Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Hoci dnes zovšadiaľ počuť len o jednej epidémii, upozorňuje na ďalšiu - obezitu.

Ako sa Slováci stravujú: Stúpla spotreba mäsa aj cukru

Vo všeobecnosti: stravujeme sa ako Slováci zdravo?

Na to nie je jednoznačná odpoveď. Ak sa pozrieme na spôsob stravovania u nás, musíme vychádzať z toho, že stravovanie a výživa boli ovplyvnené v minulosti aj dnes spoločenskými a sociálnymi zmenami. Podobne ako aj v iných štátoch, došlo aj u nás k vzostupu spotreby živočíšnych produktov, najmä mäsa. Stúpla spotreba cukru, zatiaľ čo spotreba zeleniny a ovocia sa zmenila len málo. Tento trend prevažuje dodnes, hoci už dochádza pod vplyvom intervencie k zmenám.

Vieme, čo jeme?

V  roku  2018  medziročne  vzrástla  spotreba  mäsa  v  hodnote  na  kosti  o 1,7 kg.  Spotreba  hovädzieho mäsa zostala na úrovni predchádzajúceho roka, čo je negatívne vzhľadom na odporúčané dávky potravín (ODP), keďže jeho spotreba je dlhodobo nízka a hlboko pod hodnotou ODP. Spotreba hydinového mäsa vzrástla o 1,9 kg na 22,1 kg. Spotreba bravčového mäsa klesla o 0,1 kg na 35,8 kg na osobu.

Negatívnym trendom je pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov o 2,5 kg a obilnín v hodnote múky o 1,1 kg na osobu.

Naopak, pozitívnym javom je nárast spotreby zeleniny o 3,8 kg, ovocia o 2,0kg a zemiakov o 1,0 kg a na osobu. Spotreba  rýb zostala na úrovni predchádzajúceho.

Pre vekovú kategóriu 15-64 rokov sme zistili, že stravovacie návyky sa zmenili najmä u dospievajúcich respondentov. Bola zvýšená konzumácia potravín živočíšneho pôvodu ako hydinové mäso, bravčové mäso, maslo a sladkostí či konzumácia sladených vôd, pričom znižuje sa príjem ovocia a strukovín. Obezita a nadváha sa zvyšuje najmä u dospelých a dospievajúcich dievčat. Pohlavie taktiež zohráva podstatnú úlohy pri frekvencii konzumácie potravín, pričom ženy viac preferujú zeleniny a ovocie v porovnaní s mužmi. Naopak, muži preferujú mäsové výrobky.

Výskyt obezity sa zvyšuje medzi dievčatami

Ako je to s nami s obezitou?

Obezita a nadváha sa zvyšuje aj u nás. Vyšlo nám v dotazníku, že najmä u dospelých a dospievajúcich dievčat sme zaznamenali nárast obezity. Na vrchole najobéznejších krajín sa dlhodobo drží USA, Slovensko je na šiestom mieste. Ak nezmeníme svoje stravovacie návyky, do roku 2030 bude obézny každý druhý Európan.  Z minuloročnej prednášky MUDr.  Fábryovej, PhD., ktorá prednášala o obezite a diabetes mellitus, máme takéto čísla na Slovensku:  Sedem z desiatich mužov má nadhmotnosť alebo obezitu (68,9%) a 1 zo 4 mužov je obézny (25,8%). Šesť z desiatich žien má nadhmotnosť alebo obezitu (56,2%) a 1 zo 4 žien je obézna (25,4%).

V čom je obezita riziková?

Obezita je chronické progresívne ochorenie zapríčinené energetickou nerovnováhou medzi príjmom a výdajom kalórií. Je charakterizované hromadením tuku. Vedie k štrukturálnym a funkčným zmenám orgánov, významne ovplyvňuje úmrtnosť a tiež aj kvalitu a dĺžku života obézneho človeka. Epidémia obezity je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych  problémov  súčasnosti. 

Prečo?

Obezita  zvyšuje  riziko  rozvoja  chronických  ochorení. Je zodpovedná za 60 % zvýšenie rizika  rozvoja diabetes mellitus  2. typu, za 20 % zvýšenie  rizika  rozvoja  artériovej  hypertenzie  a  ischemickej  choroby  srdca,  za  10 až 30 % nárast nádorových ochorení. Ďalej sú to ochorenia  pohybového aparátu a netreba zabúdať aj na psychologické problémy. Do popredia vystupujú predsudky voči obéznym, ktorí sú nimi často stigmatizovaní.  Depresie  a  nízke  sebavedomie  môže ovplyvniť kvalitu života jednotlivca, jeho duševné  zdravie,  dosiahnutie  vzdelania,  ako  aj  vyhliadky na získanie zamestnania. S obezitou súvisia významné priame a nepriame  náklady,  ktoré  významnou  mierou  zaťažujú  zdravotnícky  a  sociálny  systém.

Ktoré?

Je známe, že už u  deti s nadváhou a obezitou vzniká väčšie riziko vzniku cukrovky II. typu, hypertenzie, hypercholesterolémie a rakoviny v dospelosti. Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za epidémiu 21. storočia a jedno z najzávažnejších chronických ochorení. Podieľa sa na vzniku nádorových ochorení, ale aj na vzniku srdcovo – cievnych ochorení, hypertenzie, diabetes mellitus  II a  ďalších zdravotných problémov. Ročne v dôsledku extrémne obezity zomrú tri milióny ľudí.

Covid: Ťažká obezita zvyšuje riziko syndrómu akútnej respiračnej tiesne

V súvislosti s ochorením covid-19 sa hovorilo aj o komorbiditách. Ako jedna z nich sa uvádzala aj obezita. Ako súvisí obezita s vírusovým ochorením?

Z aktuálne publikovaných štúdií vyplýva, že u osôb mladších ako 60 rokov postihnutých COVID-19 s obezitou takmer dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť, že budú potrebovať liečbu na JIS, ako u osôb bez obezity. Ťažká obezita zvyšuje riziko syndrómu akútnej respiračnej tiesne, ktorá je hlavnou komplikáciou COVID-19. Niekoľko štúdií preukázalo asociáciu obezity s príjmom na JIS a úmrtnosťou u jedincov s COVID-19.  Získané údaje naznačujú, že dospelí s obezitou môžu byť vystavení riziku závažnejšieho a komplikovanejšieho priebehu liečby COVID-19, pričom závažnosť ochorenia zhoršujú biologické a sociálne faktory spojené s obezitou. Dospelí s obezitou majú dlhšie vírusové zaťaženie a nižší účinok očkovania. Dospelí s obezitou sú vystavení vyššiemu riziku pri prijímaní na jednotky intenzívnej starostlivosti (ICU) a pri intubácii. Ukázalo sa, že obezita mení imunitné funkcie a zvyšuje náchylnosť k infekciám rôznych patogénov.

Ešte stále sme sa nezbavili covidu-19, po svete sa pripravujú vakcíny. Patrí toto ochorenie medzi „ochorenia preventabilné vakcináciou“?

Vakcinácia je jedným z najväčších úspechov verejného zdravotníctva. Na celom svete zachraňuje každý rok najmenej 2 až 3 milióny ľudí a mnohých ďalších ľudí ochraňuje pred ťažkým postihnutím a chronickými chorobami. Očkovanie alebo „vakcinácia“ patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, ktoré ochránilo milióny ľudí pred infekčnými chorobami.

Rozdiel medzi nadváhou a obezitou nie je veľký

Je každá nadváha aj obezitou?

Rozdiel medzi nadváhou a obezitou nie je veľký. Obe sa dajú určiť indexom telesnej hmotnosti (body mass index, BMI). Nadváha je definovaná ako predstupeň obezity. Často býva označovaná ako jej prvý stupeň. Predstavuje zvýšené riziko –teda väčší príjem energie ako výdaj, čo je príčinou narušenia zdravia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je definovaná indexom BMI a to pre európsku populáciu v rozmedzí 25 až 30 kg/m2. U európskej populácie je hodnota BMI nad 30 kg/m2 považovaná už za obezitu. Okrem BMI na určenie nadváhy sa používajú aj iné antropometrické parametre ako napríklad obvod pása, pomer obvodu pása k bokom, pomer obvodu pása k výške alebo hrúbka kožnej riasy. Za nadváhu sa považuje obvod pása nad 94 cm u mužov a nad 80 cm u žien. Ak je tento obvod viac ako 102 cm u mužov a 88 cm u žien, považuje sa to už za obezitu. Ak pomer  obvodu pása k bokom je u žien väčší ako 0,8 a u mužov väčší ako 1, predstavuje už riziko. Pomer obvodu pása k výške väčšie ako 0,6 tiež predstavuje už riziko.

Je každá nadváha škodlivá?

Podľa môjho názoru nie. Potrebné je vyhodnotiť antropometrické parametre a nezabúdať ako sa človek cíti, či má zdravotné problémy aká je jeho genetická predispozícia. Aj keď genetika prispieva len  10-15% na vznik obezity, netreba na ňu  zabúdať. Ak je jeden z antropometrických parametrov nie v norme, tak sa budem snažiť neprekročiť ďalšie antropometrické parametre. Budem chodiť na pravidelné preventívne  lekárske prehliadky, zdravo sa stravovať, vykonávať fyzickú aktivitu a byť, ako sa vraví, „v pohode“.

Pohybom a zdravou výživou proti nadváhe

Existuje lepšie riešenie ako vyvážená strava a pohyb pri boji s nadváhou?

Keďže je to komplexný problém, ako najlepšia kombinácia je zdravá výživa a pohyb – teda diagnostika zistenia príčiny nadváhy – úprava jedálnička a zavedenie pohybovej aktivity. V súčasnosti ako účinný sa javí aj kurz založený na metodike kognitivno-behaviorálnej psychoterapie, organizovaný spoločnosťou  Stop obezite (STOB), ktorý využíva psychologický prístup pri chudnutí a vo vzťahu k výžive. Táto metodika patrí aj medzi najlepšie z hľadiska udržania váhových úbytkov a vedie ku zvýšeniu kvality života. Potvrdzuje to aj definícia zdravia podľa WHO: Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody pri zachovaní funkcií všetkých telesných orgánov, významných spoločenských funkcií človeka a zachovaní schopnosti organizmu prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia.

Verejné zdravotníctvo v Trnave: Chceme zriadiť Centrum pre zdravotnú gramotnosť

Ste vedúcou katedry verejného zdravotníctva. Čo vás čaká v tomto akademickom roku? Aké máte plány?

Keďže už nový akademický rok začal a máme tu aj druhú vlnu covidu, cieľom je čo najdlhšie, ako je možné a bezpečné, udržať prezenčnú formu výučby, ktorú, na moje potešenie, si pochvaľujú aj študenti. Ak to nebude možné, sme pripravení na online výučbu. Horšie to bude s realizáciou výskumu v záverečných prácach študentov, čas ukáže, čo budeme môcť zrealizovať.

Samozrejme, čaká nás akreditácia, keďže náš odbor musí spĺňať podmienky pre akreditáciu dvoch ministerstiev – ministerstva školstva a ministerstva zdravotníctva –je to o to náročnejšie.

Katedra ma stabilný pracovný kolektív, ktorý sa snaží po odbornej stránke zastrešiť všetky odbory verejného zdravotníctva nielen výživy, HDM, taktiež preventívne pracovné lekárstvo, epidemiológiu, ochranu zdravia, manažment v zdravotníctve, enviromentálne zdravie. Na katedre sa dlhodobo venujeme projektovej činnosti, čo pomohlo vzniku Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu. Chceme zriadiť Centrum pre zdravotnú gramotnosť, ďalej podporovať študentov v zahraničnej mobilite cez Erasmus. Plány máme a verím, že ich budeme môcť splniť.

Keď mladí študujú na vašej katedre, čo sa naučia?

Absolvent študijného odboru verejné zdravotníctvo je kvalifikovaný zdravotnícky pracovník so širokým odborným profilom pripravený samostatne vykonávať odborné činnosti v oblasti podpory a ochrany zdravia, primárnej prevencie a v oblasti klinickej epidemiológie a výskumu.

Náš absolvent bakalárskeho štúdia môže vykonávať štátny zdravotný dozor na úseku životného a pracovného prostredia, ochrany zdravia pri práci, vytvárania a ochrany zdravých životných a pracovných podmienok detí a mládeže, na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, tiež vykonávať epidemiologický dohľad a z neho vyplývajúce odborné činnosti, alebo vykonávať aktivity v súlade so zásadami a koncepciou štátnej zdravotnej politiky  a zúčastňovať sa na plnení cieľov programov podpory zdravia a zdravotno -výchovných projektov, navyše aj vykonávať expertízne činnosti, analýzy zdravotného stavu populácie a príčin jeho  zmien, poradenstvo, vzdelávanie a výskumná činnosť.

Ako sa môžu uplatniť absolventi magisterského štúdia?

Napríklad v štátnej správe a samospráve, v pracovnej zdravotnej službe, v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach, ako výskumní pracovníci, konzultanti, alebo vo farmaceutických firmách pri klinickom skúšaní liekov či na inšpektorátoch práce alebo vo vzdelávacích inštitúciách.

foto: Trnavská univerzita/Barbora Likavská

Chcete študovať verejné zdravotníctvo? Pozrite si informácie pre uchádzačov.

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme, že nás podporujete aj takto!