Deň matiek s Ingrid Halászovou: Deti sú darom aj zrkadlom nás samých

Doc. Mgr. Ingrid Halászová, PhD. pôsobí na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, kde zároveň zastáva funkciu predsedníčky fakultného akademického senátu. Ako uznávaná odborníčka a autorka viacerých knižných publikácií - Pred portrétom, P. M. Bohúň, Zlatý vek Pálffyovcov v 18. storočí a mnohých ďalších, vystupuje v tomto rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti Dňa matiek, predovšetkým v osobnej rovine. Otvorene, pokojne a s nadhľadom hovorí o skĺbení akademickej práce s rodičovstvom, o náročných obdobiach i o tom, prečo sú pre ňu najväčším životným bohatstvom fungujúce a autentické vzťahy.

Čo pre Teba znamená materstvo? Kedy sa cítiš ako mama najšťastnejšia?

Materstvo dalo môjmu životu iný rozmer a hlbší zmysel. Mám dve deti: syna a dcéru. Zatiaľ čo Berny je už dospelý, 26-ročný muž, ktorý si po štúdiách v Prahe našiel aj zamestnanie a vlastný život, moja dcérka Karolínka má len 11 rokov a tak som vlastne mamina dvoch jedináčkov. Obe deti sú zrkadlom a predĺžením mňa samej. Príkladom aj vysvetľovaním som do detí od detstva vkladala svoje životné hodnoty a je pre mňa veľkým zadosťučinením, že na dospelom synovi vidím, ako ich sám prirodzene a slobodne absorboval. Vždy som mu mohla dôverovať, že sa zachová správne, aj keď bol stovky kilometrov odo mňa. Stále si skoro denne telefonujeme a aj na dovolenky ešte rád chodí s nami. A robí ma skutočne prešťastnou mamou, že podobný progres vidím aj na mojej dcére. Dcéra je denne so mnou, pomáham jej s úlohami a ona mne s prácou v domácnosti. Rozprávame sa o ťažkých aj príjemných veciach, sme kamarátky, ale občas musím prekonať svoju nechuť a byť načas aj autoritatívna. V každom prípade však som šťastná, že mám deti, s ktorými mám a aj oni medzi sebou skutočne autentický a veľmi hlboký vzťah.  

Ako vieš skĺbiť pracovné povinnosti s rodičovskými?

Priznám sa, že za toho vyše štvrťstoročia, odkedy som sa prvý raz stala matkou, som sa už dosť vytrénovala. O to viac, že som obe deti vychovávala skôr ako jednorodič. Práca v akademickom prostredí v tomto smere poskytuje na jednej strane viacero benefitov, akým je aj do určitej miery flexibilný pracovný čas a možnosť prednášať i skúmať to, čo ma bytostne zaujíma. Na druhej strane, je pre mňa nesmierne náročné si doma zabezpečiť viacdňové cesty, nie to ešte niekoľkomesačné zahraničné stáže. Ani detské choroby či prázdniny neboli a stále ešte nie sú ľahkým obdobím. Nevzdávam sa, ale naďalej kráčam, krôčik po krôčiku, deň za dňom. Musím však povedať, že mám aj veľmi peknú, rokmi overenú a prajnú komunitu priateliek a priateľov, nehovoriac o mojich rodičoch. Títo všetci mi prejavujú skutočnú podporu a ochotu pomôcť. Verím, že to vnímajú ako vzájomné aj odo mňa, som tu rada pre nich.   

Najväčšie životné bohatstvo a úspech sú fungujúce vzťahy.

Boli momenty, keď to bolo naozaj náročné? Čo Ti vtedy pomohlo?

Takých momentov bolo nesmierne veľa. Karolínka sa mi narodila dosť neskoro a kvôli ukončeniu grantu som sa do pracovného procesu chtiac-nechtiac vrátila, keď mala sotva osem mesiacov. Musela som rýchlo dopísať knihu Noblesse im Bild, ktorá bola finálnym výstupom projektu a vyšla ako prvá z našej univerzity v Langovi. Habilitovala som, keď mala dcérka tri roky a pred vyše rokom som inaugurovala. Nikdy by som nepovedala, že toto všetko je možné zvládnuť pri deťoch, ak ich zároveň nechcete posunúť na druhé miesto, za kariéru. Práve preto, že som celé tie roky robila mamu, kuchárku, taxikárku na krúžky, učiteľku pomáhajúcu s úlohami a ošetrovateľku v chorobách, že som s deťmi veľa komunikovala o živote, som na kariérne méty vlastne ani nepomýšľala. Len som si vytrvalo robila svoju prácu. Podnety však prišli z vnútorného prostredia, z pracoviska a ukázalo sa, že som na to spĺňaním kritérií pripravená. Za ničím sa však neženiem, lebo najväčšie životné bohatstvo a úspech sú fungujúce vzťahy.

Existuje podľa Teba „rovnováha“ medzi prácou a rodinou, alebo je to skôr neustále hľadanie? Čo by si odkázala ženám, ktoré majú pocit, že musia byť dokonalé vo všetkom?

Po rokoch akademickej práce si myslím, že to nejde nastaviť. Sú dni, kedy to funguje, v iné dni nič nastavené neplatí. Naša práca je veľmi špecifická, každý pedagóg si sám musí kreovať dlhodobý self-manažment, sledovať termíny, vybavovať kvantá mailov, tabuliek, hodnotiacich správ a posudkov, skúšať, učiť a pravidelne inovovať prednášky, konzultovať so študentmi ... a do toho sa stíšiť a ponoriť sa do hlbokej práce na výskume a príprave vedeckých textov. To sa často nedá skĺbiť s deťmi, ktoré mamu poobede potrebujú „tu a hneď teraz“. Každá z nás to iste dlhé roky riešila posúvaním hlbokej bádateľskej práce na nočné hodiny, keď zaspia deti. Až teraz v zrelom veku som sa na vlastnej koži naučila, že to treba vyvážiť aj oddychom, časom pre seba samu, nejakým typom „flow“ aktivity a športu, lebo mentálne aj psychické zdravie si časom vyberie svoju daň – a potrebujeme tu predsa byť pre svoje deti aj naďalej!  

V umení a rovnako aj v materstve môže prísť ku katarzii skrytých zranení minulosti a formovaní vlastnej novej životnej zrelosti.    

Vidíš nejaké paralely medzi umením a materstvom?

Áno, veľké. Umenie aj materstvo nás nútia prekročiť svoju komfortnú zónu, konfrontovať sa často so svojou najhlbšou identitou, s nechuťou aj láskou. Obe nás učia uvedomovať si a prijímať svoje autentické emócie z prežívania toho, pred čím stojíme – pred dieťaťom ako živou realitou, alebo pred obrazom ako reprezentáciou života umeleckou formou. V umení a rovnako aj v materstve môže prísť ku katarzii skrytých zranení minulosti a formovaní vlastnej novej životnej zrelosti. Ak si matka a vôbec rodič uvedomí tento duchovný a filozofický rozmer, o to viac dokáže svoje dieťa vnímať ako dar a požehnanie.

Čo by si dopriala ženám-matkám v akademickom prostredí viac?

Všimla som si, že ženy-matky sú spravidla nesmierne lojálnymi akademickými zamestnancami. Materstvom sú trénované k maximálnej zodpovednosti, nasadeniu a empatickému prístupu, čo prenášajú aj do svojho pracovného života.

Pamätám si, že keď boli deti malé, veľmi by som ocenila aj pracovné jasličky alebo škôlku na mesiac-dva prázdnin, keď som sa chcela intenzívne venovať výskumu a písaniu. Možno by také niečo ocenili mamy na univerzite aj dnes.  

Druhá vec, dopriala by som im viac možností oddychu športom. Oceňujem, že už je tu možnosť objednať si multisportkartu, no predpokladám, že ju viac žiadajú zamestnanci a zamestnankyne, ktoré nemajú malé či školopovinné deti. Odísť od detí si zacvičiť obvykle vyžaduje mať doma pomoc v podobe chápavého manžela či partnera. Ženám v akademickom prostredí (ale vlastne všetkým ženám) by som dopriala práve takéto rovnocenné, empatické a po všetkých stránkach podporné manželské či partnerské vzťahy.

Aký odkaz by si dala všetkým mamám pri príležitosti Dňa matiek?

Milé maminy, užite si tento deň s deťmi, užite si prípadný malý darček od detí, od manžela, partnera či od seba samej a buďte na seba hrdé – ste hrdinky všedných dní!