Counseling pomáha ľuďom, aby našli vlastné životné odpovede

Trnavská univerzita od nového akademického roka začína vyučovať nový študijný program counseling. Na našej alma mater sme privítali dr. Gulnoru Hundley z University of Central Florida (UCF), ktorá viedla workshop o rodinách a traume na teologickej fakulte.

Dr. Gulnora Hundley vyučuje counseling na UCF v meste Orlando a je taktiež licencovanou counselorkou pre duševné zdravie a manželskou a rodinnou terapeutkou.

UCF je počtom študentov druhou najväčšou univerzitou v USA – má ich približne 70 000. V rebríčku U.S. News & World Report sa umiestnila medzi prvými pätnástimi najinovatívnejšimi univerzitami v Spojených štátoch.

Counseling je spôsob, ako pomáhať ľuďom

Čo je to counseling?

Je to spôsob, ako pomáhať ľuďom. Je to veľmi generický termín a veľmi zjednodušená odpoveď. Ale všeobecne povedané, je to spôsob, ako pomáhať jednotlivcom, aby hľadali svoje vlastné odpovede v živote. Mnohí ľudia si myslia, že counselori dávajú rady a hovoria ľuďom, čo majú robiť, ale to nie je pravda. My sme tu pre ľudí, aby našli svoje vlastné odpovede a svoj spôsob života. Keď sa nám nedarí, sami si nevieme pomôcť a potrebujeme tretiu stranu, aby nám s tým pomohla.

Je to teda technika, metóda, alebo druh sociálnej práce?

Sociálna práca je niečo iné – v zmysle, že v USA existuje celá oblasť sociálnej práce a sociálni pracovníci sú veľmi dobrí v tom, ako pomáhajú ľuďom nájsť financie, ubytovanie alebo domov a krátkodobo pomáhajú vzťahom. Counseling tak, ako to vidím ja, môže byť dlhodobý a je založený na vzťahoch. Kvalitne trénovaní counselori vedia, ako si s druhými rozumieť. Dokážu si vytvoriť terapeutické vzťahy.

Ako vyzerá taká typická counselingová situácia?

Counselingová situácia môže závisieť na prostredí a na druhu či leveli úrovne starostlivosti. Nižšia úroveň je ambulantná, čo znamená, že counseling sa poskytuje raz týždenne. Ďalšia úroveň môže byť intenzívne ambulantná, alebo ako to my voláme, „čiastočná hospitalizácia“. To je vtedy, keď klienti vidí counselora 2-3krát do týždňa. Potom prichádza hospitalizácia, zvyčajne   keď nastala kríza. Pacienta vtedy treba stabilizovať.

Nevedel som, že counseling takto úzko súvisí s nemocnicami.

Je to psychologická pomoc, sú tam rýchle stabilizačné techniky. Poskytuje sa skupinový counseling, pomáha sa jednotlivcom pripraviť sa na prepustenie z nemocnice. Counselor zabezpečuje, aby pacient, ktorý je prepustený z nemocnice, mal dostatok svojich prostriedkov, psychiatra, ak ho potrebuje, prípadne ďalšieho counselora vonku, plus dostupnosť lekárne, aby dostal lieky, ktoré potrebuje. Counselori to zabezpečujú a to je ich spojenie s nemocnicou.

Counseling pomáha rodinám

Ako counseling pomáha rodine? Narážam na váš nedávny workshop na Trnavskej univerzite.

Counseling je veľká časť pomoci rodinám. Pretože rodina je systém a niekedy nefunguje veľmi dobre. Z rozličných dôvodov, ktorých môže byť skutočne mnoho. Veľakrát sa identifikovaným pacientom stáva dieťa, ktorého správanie je reflexiou toho, čo sa deje v rodine. Nanešťastie si to rodičia neuvedomujú a privedú napríklad Janka ku counselorovi. „Toto je naše dieťa. Napravte ho.“ Potom po konverzácii s celou rodinou prichádza uvedomenie si, že dieťa napríklad reaguje na rozvod rodičov a necíti sa bezpečne.

Aj na Slovensku je to veľakrát tak, že cirkev alebo škola majú „napraviť“ naše deti.

Keď rodičia privádzajú svoje deti, chýba im pochopenie, že to nie je o dieťati, ale o nich. Counselori musia byť veľmi opatrní a nemôžu povedať rodičom, že sú hrozní. Pretože potom zoberú dieťa, bude po všetkom a povedia: „Vy ste hrozný counselor.“ Takto strácate možnosť rodičom pomôcť. To, čo učím študentov a sama robím, keď prídu za mnou rodičia, ktorí chcú pomôcť svojmu dieťaťu, je, že im poviem: „Pozrite, ja vášmu dieťaťu pomôžem raz do týždňa. Ale počas zvyšku týždňa je s vami. Čo keby sme pracovali ako tím? Ja mu pomôžem počas sedenia, vy mu pomôžete mimo sedenia. Dovoľte mi, aby som vás naučila, čo máte doma robiť.“ A učím ich rodičovské zručnosti. Nechápu to potom ako hrozbu. Keby mne niekto povedal, že som zlý rodič, tak ma to zablokuje. Counselori musia byť veľmi diplomatickí a hľadať spôsoby, ako zapojiť rodičov.

Deti neurobili nič zlé, iba rodičia boli nezodpovední

Pracujete ako counselorka duševného zdravia a manželská a rodinná terapeutička. Je counseling to, čomu sa najviac venujete?

Najčastejšie sú mojimi klientmi ľudia s traumou. Veľakrát však táto trauma súvisí s rodinou. Niekedy pozývam partnerov, manželov, niekedy pozývam členov rodiny, takže to veľmi flexibilne závisí na tom, čo sa deje. Mám identifikovaného pacienta a môže sa stať, že mu poviem, že to, čo zažíva, sa môže vyriešiť za pomoci rodičov. Typicky je takýto moment viac o vzdelávaní rodičov, povedzme nič nevedia o bipolárnej poruche. Vysvetľujem im, ako jedinci s bipolárnou poruchou konajú a že to nie je ich chyba.

Spomínali ste traumu. Akým traumám môžu rodiny čeliť?

Na univerzite som hovorila o traume v rodinách utečencov. Bola to vhodná téma, pretože som počula, že na Slovensku je približne 400-tisíc ukrajinských utečencov. Zo strany slovenskej vlády a Slovákov je absolútne sympatické, že privítali ukrajinských utečencov. Prichádzajú s rozličnými druhmi traumy: stratili svoju krajinu, bombardovali ich, necítia sa bezpečne, stratili členov rodiny, museli sa vysťahovať. Deje sa veľa rôznych vecí: je tam veľa smútku a straty, nestability, nepredvídateľnosti. Sú to tony traumy špecifické pre utečencov. Ale aj po covide bolo množstvo traumy: ľudia nevedeli, ako sa s tým majú vyrovnať. Nevedeli, čo čakať. Báli sa.

Keď pracujem v Spojených štátoch, v praxi sa stretám s traumami z detstva, s traumou sexuálneho zneužívania alebo s domácim násilím. Nie je to ľahké, je to, ako keď sa osoba stane účastníčkou dopravnej nehody a nemôže ďalej riadiť. Väčšina mojej práce je ale trauma z detstva a mám niekoľko klientov, ktorí boli adoptovaní, boli v náhradnej starostlivosti a stále sa snažia to prekonať. Stáva sa, že rodičia sa nevedia postarať o dieťa, napríklad sú obaja alkoholici, a je im odobraté. Dieťa nechápe, čo sa deje, pýta sa, prečo ho rodičia opustili, túto myšlienku si berie so sebou až do dospelosti. Cítia sa prázdni a myslia si, že s nimi niečo nie je v poriadku. Ale to nie je pravda. Deti neurobili nič zlé. Iba rodičia boli nezodpovední.

Trauma sa dá nielen liečiť, ale aj vyliečiť

Vidíte aj nejaké výsledky conselingu? Máte skúsenosť, že skutočne pomáha?

Áno. Je zaujímavé, že trauma sa dá vyliečiť. Nielen liečiť, ale aj vyliečiť. Vo výsledku si klienti viacej uvedomujú, čo sa deje. Majú viacej vzorcov pozitívneho myslenia. Majú pozitívnejšie presvedčenie o sebe samých. Pretože ľudia s traumou z detstva si väčšinou vybudujú zmýšľanie, že je na nich samotných niečo nesprávne. „Je to moja chyba.“ „Som neschopný.“ V dospelosti prehodnocujú tieto myšlienky a určite si posilňujú sebaúctu. Namiesto toho, aby v dospelosti stále zmýšľali ako deti, pomáham im vyrásť. Ich perspektíva je potom iná.  

Ak mám správne informácie, vyštudovali ste medicínu aj psychiatriu. Ako ste sa potom dostali ku counselingu?

Povedala by som, že som unikát v Spojených štátoch, pretože pôvodne som lekárka a psychiatrička ešte z Uzbekistanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Doktorský titul som získal na lekárskej univerzite v Taškente a potom som absolvovala doktorát na Moskovskom inštitúte duševného zdravia. Vždy som vedela, že niečo tu chýba. Všetko, čo som robila, bolo len predpisovanie liekov. Nebola to žiadna zábava, vlastne to bolo celkom nudné... Počas práce v psychiatrickej nemocnici som vždy hľadala niečo navyše, ako sa rozprávať s pacientami, ako rozprávať s rodinami. V tých časoch neexistovala v Sovietskom zväze ani terapia či counseling, rozvíja sa to až teraz. To, čo som hľadala, som našla až v Spojených štátoch. Som veľmi rada, že sa na problémy môžem pozerať z oboch perspektív: medicínskej aj psycho-sociálnej.

Prináša counseling aj nejaké etické výzvy?

Counseling je veľmi unikátna profesia založená na vzťahoch. Niekedy sa vzťahy stanú „zaujímavými“. V counselingu je na prvom mieste profesionalita. Pod dáždnikom profesionality sa nachádza množstvo vecí, napríklad aj dress code, spôsob, akým hovoríte s klientmi, nesmiete vašim klientom nikdy nič sľúbiť. Nielen preto, že by to nebola pravda, ale my nevieme zaručiť výsledok, ten závisí od klienta. Jedným z tabu je, že nesmiete mať intímny vzťah s vaším klientom. Ďalšou etickou otázkou je akceptovať klientov takých, akí sú.

Ako ste sa dostali k spolupráci s Trnavskou univerzitou?

Nebola to náhoda. Profesorka Mária Šmidová bola na návšteve University of Central Florida. Bola som vtedy riaditeľkou Community Counseling & Research Center a sprevádzala som delegáciu. Zhovárali sme sa a Mária povedala: „Musíte nás prísť navštíviť.“ Nasledujúci rok (2017) som prišla na Trnavskú univerzitu a jeden deň prednášala o rodinnom counselingu. Vtedy som bola len zvedavá, čo sa tu deje, ale po roku 2017 sme pokračovali s pani profesorkou v našej konverzácii a trochu som jej pomohla pri zakladaní nového študijného programu.