Skočiť na hlavný obsah
Zuzana Martinkovičová | foto: že archív: Slovenské centrum dizajnu a Petra Rjabinin
18.07.2022

Absolventka dejín umenia: Kultúra má veľkú silu

rok dizajnu

Je absolventkou Katedry dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. V rokoch 2016 až 2020 bola riaditeľkou Slovenského centra dizajnu. Stála pri zrode Slovenského múzea dizajnu. V súčasnosti pôsobí ako nezávislá expertka v oblasti múzeí a kultúrnych inštitúcií, prednáša a publikuje. V tomto roku sa stala gestorkou tvorby stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 pre Ministerstvo kultúry SR a kurátorkou projektu Year of Climate Care /Rok pre klímu 2022. Kultúra je nosnou témou jej odborného pôsobenia a zaznieva aj z nášho rozhovoru s Mgr. Máriou Beňačkovou Riškovou.

Zvyknete sa v myšlienkach či osobne vracať na Trnavskú univerzitu?

Osobne ani nie. Ak som v Trnave, tak buď na akciách galérie alebo zaujímavého priestoru Malý Berlín. V myšlienkach sa vraciam častejšie, najviac k ľuďom. Spomínam na profesora Avenariusa, ktorý bol naším obľúbencom. Aj na iných pedagógov a panie na študijnom oddelení. Tie prvé roky mali nezabudnuteľnú energiu a dynamiku. A na spolužiačky a spolužiakov, dosť sme sa rozbehli po celom Slovensku a len niekedy na seba natrafíme pri práci.

Aká bola vaša cesta k dizajnu? Prispeli k nej aj trnavské štúdiá?

Som presvedčená, že štúdium na Trnavskej univerzite formovalo zásadným spôsobom moju cestu k dizajnu. Ale aj k iným záujmom a odborným oblastiam ako nové médiá a oblasť múzejníctva a kultúrneho dedičstva. Som rada, že náš odbor dejiny umenia a kultúry sa vyvinul komplexnejším smerom ako výhradne štúdium dejín umenia.

Od prvého ročníka sme sa stretávali s rozličnými druhmi umenia, popri klasických dejinách umenia sme mali  prednášky o dejinách divadla, filmu, ale aj prednášky otvárajúce hlavy pre rozmýšľanie o kultúre z rôznych uhlov. Napríklad kulturológia, filozofia, estetika a semiotika (pedagógmi boli uznávaní odborníci Alexander Avenarius, Peter Michalovič, Jozef Cseres) alebo archeológia s profesorom Novotným. A dostali sme sa hneď v prvých ročníkoch celkom blízko k umeniu 20. storočia s pani Zuzanou Bartošovou, čo pri bežnom programe kunsthistórie nebolo bežné.

Som presvedčená, že štúdium na Trnavskej univerzite formovalo zásadným spôsobom moju cestu k dizajnu.

Táto šírka prispela k vytvoreniu unikátneho obrazu kultúry a po rokoch si myslím, že u mňa vyvolala záujem o isté hraničné polohy výtvarného umenia. Grafický alebo komunikačný dizajn a multimédiá (nové médiá) s výtvarným umením vždy súviseli. Po skončení školy som krátko pracovala v grafickom štúdiu, pretože som sa chcela prakticky naučiť, ako sa robia knihy. A potom ma oslovili z Galérie Jána Koniarka, kde som sa venovala Trienále plagátu Trnava a spoznala som osobnosti grafického dizajnu a nastupujúcu generáciu. Odtiaľ už išla jedna línia môjho záujmu o dizajn a smerovala cez spoluprácu s profesorom Ľubomírom Longauerom k založeniu múzea dizajnu a práci v Slovenskom centre dizajnu.

mária rišková

Ako by ste jednoducho charakterizovali dizajn?

Som presvedčená, že posledné roky práce Slovenského centra dizajnu urobili veľa vo vzdelávaní o dizajne a ľudia ho už nepokladajú za luxusnú ozdobou, ale za jeden z druhov kreatívnej ľudskej činnosti, ktorý významne formuje našu predstavu o svete. Rada používam na priblíženie toho, čo je dizajn, pomôcku – predstavte si všetko, čo sa práve okolo vás nachádza, sedíte v kancelárskom kresle, čítate online noviny na tablete, máte na stole knihy, pozeráte sa cez okno na ulicu s prechádzajúcimi autami a do parku s lavičkami... To všetko je dizajn, niekto musel nakresliť a vyformovať tvary týchto predmetov, otestovať ich funkčnosť alebo navrhnúť písmo, ktorým sú napísané vety v článku, vymyslieť, aká bude farba a typografia obálky knihy. Pritom musel(a) spolupracovať s množstvom ďalších odborníkov, pretože spolupráca je jednou z dôležitých vlastností dizajnu.

Známy dizajnér Jakub Pollág povedal, že nemá zmysel vyrábať veci iba preto, aby boli. Dizajn by mal robiť primárne radosť. Dizajn musí spĺňať aj úžitkovú funkciu...

Predchádzajúca odpoveď to naznačuje. Úžitková funkcia stála pri podstate zrodu dizajnu. Ide o spracovanie tvaru, objemu, funkcie a úžitkových aj estetických vlastností predmetov a médií, ktoré denne používame. Tie estetické vlastnosti nás však posúvajú k téme vizuálneho a iného senzorického vnímania sveta. Neviem presne, v akom kontexte Jakub Pollág povedal toto vyjadrenie, ale s pocitom radosti sa vždy rada stotožním. Ale premieňam si ho do konkrétnych vlastností dizajnu – radosť nám spôsobí ergonomicky vynikajúco vytvorené sedenie, vizuálne príťažlivý komunikačný dizajn alebo atmosféra vytvorená osvetlením. A „vyrábanie vecí“ je dnes diskutovaná téma predovšetkým z pohľadu ekológie a udržateľnosti. Nadmerná produkcia vecí alebo aj informácií nás dostala na hranicu prežitia a dizajnéri majú v tej reťazi produkcie významné miesto. Verím, že ich práca môže do značnej miery ovplyvniť záťaž na životné prostredie, či pozitívne alebo negatívne. Ale pohľad z otázky by nás mohol nasmerovať aj na konceptuálne polohy dizajnu, ktoré zase pomáhajú rozširovať obzory všetkým, kto sa dizajnu venuje profesionálne.

Nadmerná produkcia vecí alebo aj informácií nás dostala na hranicu prežitia a dizajnéri majú v tej reťazi produkcie významné miesto.

Ako je na tom slovenská dizajnérska scéna? Laickej verejnosti  sú známi skôr dizajnéri, ktorí úspešne pôsobia v zahraničí, ako napríklad už spomínaný Jakub Pollág alebo textilný dizajnér Juraj Straka.

Ja som obdivovateľka nášho dizajnu, lebo som počas rokov práce na vzniku múzea dizajnu a prezentácii našich dizajnérov a dizajnérok natrafila na skvelé diela a koncepty. Myslím si, že komunikačný (grafický) dizajn máme na veľmi dobrej úrovni porovnateľnej s okolitým svetom. V produktovom dizajne máme niekoľko firiem, ktoré si držia kvalitný štandard a množstvo samostatne alebo v skupinách pracujúcich dizajnérov. Diela dizajnu majú často anonymných autorov, ktorí sú skrytí pod menom firmy, ktorá produkt vyrába/la. V posledných rokoch je už trendom, že ľudia sledujú, kto navrhol ich oblečenie, vyhľadávajú módnych návrhárov a návrhárky a kupujú si oblečenie od nich. Alebo sa vie viac o automobilových dizajnéroch, ktorí pracujú v zahraničí. Úspech mimo Slovenska samozrejme priťahuje pozornosť médií, takže sa o tých, ktorí prerazili, píše viac. Ale skúste si pozrieť pár čísel časopisu Designum, ktorý je aj online a nájdete tam množstvo veľmi dobrého dizajnu a myšlienok od profesionálov, ktorí o svojej práci rozmýšľajú a vedia rozprávať.

rok dizajnu

Rok 2021 bol vyhlásený za Rok slovenského dizajnu. Túto skutočnosť sme si v početných pandemických vlnách nestihli poriadne uvedomiť. Ako si slovenskí dizajnéri pripomenuli tento rok?

Ja som odišla z pozície riaditeľky Slovenského centra dizajnu, ktoré Rok slovenského dizajnu organizovalo, od začiatku roka 2021. Ten koncept vznikol ešte za môjho pôsobenia, ale celý kredit organizácie aktivít už patrí kolegyniam a kolegom pod vedením terajšieho riaditeľa Maroša Schmidta. Organizátori to nemali ľahké počas pandémie a súhlasím, že popri rôznych problémoch sa verejnosť príliš nevenovala oslave dizajnu (a 30. výročiu založenia Slovenského centra dizajnu). Ale kolegom sa napriek zhoršenej situácii podarili pekné výstupy, napríklad séria dokumentárnych filmov vysielaná v RTVS pod názvom Dizajn doma, prezentácie krátkeho filmu o slovenskom dizajne Best of Slovak Design v zahraničí (online alebo na veľkej obrazovke v mestách ako Miláno alebo Tel Aviv), výstavy, rozhovory Klub dizajnu a vzdelávacie akcie. Ja som bola predsa zapojená do jednej veľkej aktivity, dokončenia knihy o Škole umeleckých remesiel. Kniha zavŕšila niekoľkoročný výskum množstva odborníkov a je ozajstnou poctou nášmu dizajnu, pri ktorého zrode u nás škola stála. Ale treba dodať, že na ŠUR-ke vznikol zárodok ďalších kreatívnych odborov u nás, napríklad scénografia.

Kultivovať vkus určite treba, ale ešte skôr vzdelávať ľudí od samotného začiatku k poznaniu kultúry a kultúrnosti.

Existuje niečo ako národný vkus Slovákov a ako a čím ho môžeme kultivovať?

S podobnou otázkou som sa stretávala počas organizácie Národnej ceny za dizajn. Pri nej som však vysvetľovala, že tu označenie národný skôr pomáha v istej kategorizácii, hodnotení a organizácii odboru dizajn (v angličtine sme cenu nazvali Slovak Design Award). Chceme sa predsa odborne konfrontovať s okolitým svetom a príslušnosť k nejakému štátnemu útvaru nás stále istým spôsobom definuje. Ale vždy si treba uvedomiť spomínanú vlastnosť dizajnu, ktorou je spolupráca a prepájanie. A prepájanie medzi odborníkmi bez ohľadu na ich pôvod je jednou z dôležitých metód práce. V našom dizajne sa stretávame s niekoľkými charakteristikami, keď sa snažíme označiť dizajn ako slovenský. Predovšetkým podstatná časť dizajnu 20. storočia u nás vznikala v Československu a mnoho dizajnérov tejto doby má rôzny pôvod. Počas samostatného Slovenska od 90. rokov 20. storočia, je už situácia o niečo jednoduchšia a hovoriť o slovenskom dizajne určite môžeme (aj ako názov nášho múzea sme zvolili Slovenské múzeum dizajnu). Hneď ale dodám, že vkus užívateľov a štýl tvorby je v súčasnosti globalizovaný do takej miery, že hovoriť o národných štýloch už naozaj ostáva skôr v minulom storočí. Dizajnéri aj užívatelia sledujú súčasné trendy, ktoré nemajú pôvod v jednej krajine, ale vzájomne sa ovplyvňujú. Kultivovať vkus určite treba, ale ešte skôr vzdelávať ľudí od samotného začiatku počas celého života k poznaniu kultúry a kultúrnosti, vkus bez kultúrnosti sa nedá vypracovať.

rok dizajnu

Ste členkou poradnej skupiny predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a ambasádorkou projektu Nový európsky Bauhaus. Čo tento projekt znamená pre Slovákov?

Pre Slovensko je projekt Nový európsky Bauhaus možnosťou zapojiť sa do celosvetových snáh o spomalenie a isté uľahčenie dôsledkov klimatickej krízy, ktoré nás už teraz postihujú. Ide o globálny problém a do jeho riešenia sa musia zapojiť všetky krajiny, nedá sa izolovať a vytvoriť si svoju vlastnú mikroklímu. Celá iniciatíva Ursuly von der Leyen a jej tímu je zameraná na kreatívne odbory ľudskej činnosti, ktoré boli možno opomínané ako jeden z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť prechod k bezuhlíkovej budúcnosti. Tradične sme si predstavovali skôr ťažký priemysel, dopravu, mestské aglomerácie ako najväčší zdroj znečistenia a spotreby fosílnych palív. Ale počas mojej práce s dizajnom a súvisiacimi disciplínami som pochopila, ako veľa sa dá urobiť vo fáze navrhovania predmetov a kontextov, v ktorých fungujú. Architekti, dizajnéri, tvorcovia a organizátori v oblasti kultúry môžu urobiť pre klímu veľa, hoci si to na prvý pohľad verejnosť neuvedomí. Ale kultúra má veľkú silu, či už pri samotnom vzniku materiálneho sveta okolo nás alebo pri vzdelávaní, ktoré ovplyvňuje naše správanie.

Želáme vám veľa úspechov v tejto mimoriadne dôležitej ale náročnej misii. Vráťme sa však opäť na Trnavskú univerzitu. V tomto roku si  pripomína 30. výročie jej obnovenia. Čo pri tejto príležitosti želáte jej študentom, učiteľom, zamestnancom?

Ako jedna zo študentiek, ktoré vstúpili na pôdu našej alma mater medzi prvými, som šťastná, že škola prosperuje a ďalej vychováva odborníčky a odborníkov, ktorí menia náš svet k lepšiemu. Želám všetkým otvorenú myseľ a aby sa ničoho nebáli, strach nás paralyzuje a zabraňuje nám hľadať nové riešenia. A na akúkoľvek situáciu riešenie alebo adekvátna odozva existuje, je povinnosťou intelektuálne vybavených ľudí nikdy tieto riešenia neprestať hľadať.

Vyšlo aj v časopise Universitas Tyrnaviensis 1-2/2022.

Nestíhaš všetko sledovať? Nevadí!
Prihlás sa do newslettera a už ti nič neujde

Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.