390. výročie vydania zakladacej listiny Trnavskej univerzity
Reprodukcia zakladacej listiny vo foyeri obnovenej Trnavskej univerzity
Pred 390. rokmi, 12. mája 1635, v arcibiskupskom paláci v Bratislave vydal ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň zakladaciu listinu univerzity s filozofickou a teologickou fakultou v Trnave. Zveril ju členom jezuitskej rehole a rektorovi trnavského kolégia Jurajovi Dobronockému odovzdal hotovosť 60 000 uhorských zlatých a cisársku zmenku na 40 000 zlatých. Peniaze požičali mestu Augsburg na 6 % úrok a ročne tak trnavské kolégium jezuitov od Augsburgu poberalo 3 600 zlatých na zabezpečenie chodu univerzity.
V tom období Európu sužovala tridsaťročná vojna (1618 – 1648), ktorá začínala ako náboženský konflikt medzi katolíkmi a protestantmi, no postupne sa zmenila na mocenský zápas medzi európskymi veľmocami. Dnešné Slovensko ako súčasť tzv. kráľovského Uhorska patrilo do habsburskej monarchie s centrom vo Viedni. V prvej polovici 17. storočia Uhorsko ohrozovali okrem Osmanov aj vnútorní nepriatelia – odbojná uhorská šľachta, ktorá niekoľkokrát povstala a bojovala za náboženské a stavovské slobody.
Prvý rektor univerzity Juraj Dobronocký vo svojom denníku spomína na jej začiatky nasledovne: „On [Peter Pázmaň]prišiel z Viedne v sobotu 12. mája po Dunaji a oznámil založenie univerzity novým spôsobom a okrem oných 40 000 z dlžobného úpisu venoval 60 000 zlatých v toliaroch a zlate. Ďakoval som kľačiac na kolenách a po večeri sme s pátrom Forróm prijali na výdavky peniaze počítajúc ich v 38 000 cisárskych toliaroch a 1 000 zlatých zlatiek a uzamkli sme ich do štyroch nádob. Nasledujúci deň sme ich odviezli na voze do Viedne do profesného domu, kde mali byť až kým bude príhodné ich so ziskom predať, čo sa rýchlo naskytlo, ako je známe z listín Augsburčanov. Prvá zakladacia listina kardinála bola rukopisne zaznamenaná aj s ďalšími univerzitnými listinami. Chcel som, aby sa zachovala obšírnejšia vedomosť o tomto pre budúcnosť a počiatky tejto záležitosti zostali zreteľné.“ (viac v štúdii: RÁBIK, Vladimír – ŽAŽOVÁ, Henrieta: Ut rei tantae principia clare extarent. Posolstvo Juraja Dobronockého o založení Trnavskej univerzity. In: Fons Tyrnaviensis VI. Trnava : Ústav dejín Trnavskej univerzity, 2015, s. 134 – 138)
Busta zakladateľa kardinála Pázmaňa a jej autor William Schiffer v roku 1992
Potvrdenie o založení univerzity vydal následne 18. októbra 1635 cisár Ferdinand II. Panovník vzal univerzitu pod svoju ochranu a udelil jej rovnaké práva, aké mali aj ostatné univerzity v monarchii – v Kolíne, Viedni, Mohuči, Prahe, Olomouci a inde. Absolventi Trnavskej univerzity mali byť považovaní za úplne rovnocenných s absolventmi iných univerzít, pričom vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom Štajerskom Hradci (Graz). Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh kardinála Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva nielen v jeho sídelnom meste Trnava, ale aj s presahom do celého Uhorska.
A keďže sa toto všetko koná z nášho čistého a úprimného úmyslu viesť k rozkvetu katolícke náboženstvo a pozdvihnúť našu predrahú vlasť, z duše prosíme predobrého Boha, aby prijal vôňu tejto obety dobrej vôle a udelil štedré požehnanie našej fundácii, aby jeho veľké meno bolo zvelebované a oslavované naveky.
Zo zakladacej listiny Trnavskej univerzity, 12. máj 1635
