Usilovnosť a nadšenie ocenil rektor: Rozhovor s Helenou Gallusovou

Univerzita je živým priestorom, ktorý formujú ľudia a ich nápady. Študentka Mgr. Helena Gallusová z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorú predstavujeme, sa do tohto prostredia zapojila spôsobom, ktorý si zaslúži pozornosť. Cena rektora je potvrdením jej prínosu.

Čo Vás motivovalo začať sa venovať oblasti, v ktorej ste vynikli?
Cenu rektora sme získali, ako skupina piatich študentov a študentiek za rozvoj fakulty. Myslím, že všetci sme šli do aktivít v rámci fakulty a točenia propagačných materiálov a tým, že nám záleží na fakulte a univerzite. Osobne si myslím, že proaktívny postoj každého študenta, či študentky robí veľmi veľa. Verím, že koľko do vecí, ľudí, aktivít dáme, o to viac sa nám v konečnom výsledku vráti.

Ktorý moment pri práci na projekte bol pre Vás najpamätnejší?
Práve natáčanie propagačného videa. Celý tvorivý proces vytvárania scenáru, učenie sa pracovať so zvukom, kamerou, ale predovšetkým spoločne strávený čas nás, ako študentov a študentiek z troch rôznych ročníkov. Veľa sme sa pri tom nasmiali.

Ako by ste zhodnotili podporu zo strany Trnavskej univerzity či fakulty?
Pri aktivitách, ktoré sme robili sme cítili určite podporu od niekoľkých pedagógov na našej fakulte. Ich ústretovosť vo venovaní nám svojho času, poskytnutie vybavenia, ale najviac si vážim ich prístup, keď sme mali spoločný brainstorming. Ich pokoru v uznaní, že naše nápady sú pre cieľovú skupinu oslovujúcejšie a nezľakli sa ani našich odvážnejších nápadov, ale stáli za nami.

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete ocenená?
Všetkých nás to prekvapilo, ale v konečnom dôsledku to beriem ako prejav univerzity, že jej naša snaha nie je ľahostajná a že si váži proaktívny prístup študentov a študentiek. A tak by to malo byť všade.

Čo by ste odkázali študentom, ktorí by raz tiež chceli získať ocenenie rektora?
Myslím si, že veci sa nedajú robiť len preto, aby človek získal nejaké ocenenie. Snaha robiť veci najlepšie a hľadať kreatívne spôsoby zlepšovania akademického prostredia na všetkých úrovniach by mala vychádzať predovšetkým z túžby robiť miesto na ktorom práve sme lepším, našu spoločnosť slušnejšou. Toto by malo byť cieľom. A ak to človek robí naozaj úprimne, myslím si, že vždy sa nájde niekto, kto si to všimne a ocení.