Správca UPeCe: Tohtoročné Vianoce môžu byť pre nás veľkým obohatením
Množstvo mladých z oboch trnavských univerzít navštevuje Univerzitné pastoračné centrum. Jeho správcom je jezuita Martin Benko, ktorého za kňaza vysvätili pomerne nedávno v apríli 2021 práve v Trnave. Rodák z Košíc je absolventom našej teologickej fakulty, štúdiá si rozšíril aj na Heythrop College (University of London). Prinášame vám jeho zamyslenie pred blížiacimi sa vianočnými sviatkami.
Môžeme byť spolu
Čas beží. Začal sa štvrtý týždeň adventu, ktorý priniesol mnoho dobrých vecí, krásnych a obohacujúcich momentov. Oproti posledným dvom rokom sa v Trnave otvorili aj adventné trhy a kým sme boli posledné dva roky „zatvorení“, teraz si môžeme spoločne vyjsť do ulíc, stretnúť sa s priateľmi či vychutnať si pohár vareného vína.
Áno, už v týchto dňoch sa deje niečo veľké a vianočné… Môžeme sa navzájom navštíviť, znovu sa stretnúť a byť spolu. Môžeme si dať spolu kávu, ozdobiť doma stromček či upiecť spolu koláče a niekoho nimi ponúknuť. My v UPeCe sme privítali Mikuláša, študenti na stretkách mali svoje „vianočné večierky“, plánovali sme ďalší semester, v spolupráci s Trnavskou univerzitou a Univerzitou sv. Cyrila a Metoda sa zavŕšil prvý set psychologických workshopov pre študentov.
Hľadáme východisko z časového stresu
Človek popritom rozmýšľa, čo by bolo ešte potrebné stihnúť do konca roka a na čo nezabudnúť. Pozeráme sa na naše časové možnosti a hľadáme východisko z časového stresu. Vyhodnocujeme, čo z toho už žiaľ nepôjde a bez čoho sa nakoniec budeme musieť zaobísť, možno podobne ako pred rokom, či dvomi... Napriek tomu, že sme možno nestihli všetko tak, ako sme si predstavovali, tohtoročné Vianoce môžu byť pre nás veľkým obohatením.
Vianoce prinášajú nádej na obnovenie toho, čo bolo spustnuté.
Vianoce totiž prinášajú nádej na obnovenie toho, čo bolo spustnuté a nádej na nájdenie toho, čo bolo stratené, čo sme stratili v sebe samých. V jednej anglickej piesni sa spieva: „Mary did you know ... what you had inside of you?“ Pieseň je o Márii, Ježišovej Matke, ktorá možno ešte v čase, keď Ježiša len nosila vo svojom lone, ani poriadne netušila, čo všetko sa skrýva v jej vnútri – v živote, ktorý nosí. Netušila, čo všetko pre druhých vykoná jej Syn a ako jeho život zmení a naplní životy mnohým.
Náš život skrýva dary
Myslím, že je tu veľká paralela s nami všetkými. V živote každého jedného z nás je ukrytý veľký potenciál. Náš život skrýva veľké dary, ktoré môžu znamenať veľa pre tento svet. Aj uprostred nadchádzajúcich Vianoc môžeme byť niekomu priateľom namiesto toho, aby sme mu boli sudcom alebo nepriateľom. Môžeme mu byť niekým blízkym namiesto toho, aby sme ho opustili...
Aký dar v sebe skrývame? Aké schopnosti? To všetko je v nás. V našom vnútri nachádzame často aj riešenia na naše osobné situácie, výzvy a problémy, s ktorými zápasíme. Možno práve to je tá najväčšia výzva: Nájsť seba samých. Jedine vtedy, keď vieme, kto sme a čo v sebe nosíme, vieme ponúknuť svetu to pravé orechové.
Pred časom ma oslovil jeden príbeh o drozdovi. Drozd raz sedel na baze a jedol z nej bobuľky. Keď sa nasýtil, odletel na blízky múr a medzi jeho kamenie utrúsil zo zobáka semienko. Po 25 rokoch z puknutej betónovej plochy vyrastala baza. Jej korienky roztrhli murivo a prasklina sa po čase roztiahla až na šírku jedného kroku.
Aj my máme v sebe určitý dar, ktorý nám môže pripadať ako úplná samozrejmosť alebo ako niečo, o čom ešte ani nevieme. A tento dar v nás môže byť veľkou silou, ktorá zvládne zdolať aj to, o čom sme si mysleli, že sa s tým nedá pohnúť. Dokáže vyriešiť aj to, čo sa zdá ako nepriechodný betónový múr. Sme schopní veľkých vecí. Vieme, čo máme v sebe? Čo všetko sa z toho môže zrodiť? A čo chceme, aby sa zrodilo?
Betlehem: Uprostred nedostatku sa zrodilo čosi hodnotné
V nastávajúcom vianočnom čase pôjdeme možno ako rodina spolu na prechádzku a mnohí z nás budú mať príležitosť vidieť miestny betlehem ako takú typickú vianočnú výzdobu. Scéna narodenia malého Dieťaťa Ježiša môže byť pre nás akousi krásnou idylkou. V skutočnosti to, čo zobrazuje, je nepríjemný výsledok ťažkej cesty, ľudského odmietnutia a nakoniec nedostatočných podmienok na život. Tam, uprostred tohto nedostatku a okolitých problémov, sa zrodilo niečo hodnotné, niečo božské.
Každý jeden z nás sme sa narodili do rodín, v ktorých možno neboli počas nášho rastu a dospievania ideálne podmienky. Možno tam chýbali rôzne veci, niekomu možno nejaká vec či nejaké možnosti a inému väčšie bezpečie, prítomnosť a láska rodičov.
Istým spôsobom sme sa každý narodili do podmienok, ktoré neboli ideálne. Mnohí zakúsili zlé vzťahy rodičov. Mnohé z týchto náročných podmienok v nás vytvorili akýsi múr, ktorý je nám bariérou a ťažko sa prekonáva.
Verím, že Malé Dieťa, ktorého narodenie si na Vianoce pripomíname, prišlo práve preto, aby ako to semiačko začalo hýbať múrmi v našom vnútri, ktorými sa nám zatarasila naša životná cesta. Dieťa Ježiš prichádza, aby nám prinavrátilo dávno stratené. Prichádza obnoviť to, v čo sme už ani nedúfali. Boh nám prichádza na pomoc, aby nám skrze svojho Syna pomohol nanovo odkryť našu identitu a pomohol nám nájsť seba samých. Nájsť identitu syna, identitu dcéry, nájsť jeden druhého.
Prajem nám všetkým, aby tieto Vianoce boli popri potrebnom oddychu aj časom bohatého nachádzania. Aby sme našli najmä tie dary, ktoré nedostať na obchodných pultoch. Prajem nám, aby sme mohli nájsť aj jeden druhého, aby sme pri vzájomných vianočných návštevách, prežili akýsi moment objavu a pomohli si navzájom sa nájsť.
