Spolupráca policajných potápačov a archeológov priniesla úspech. V Iži objavili opracované kamene aj drevené koly
Archeológovia z Trnavskej univerzity a Archeologického ústavu SAV dlhodobo skúmajú bývalý rímsky vojenský tábor a zvyšky dávneho mosta v lokalite Iža pri Komárne. Decembrové potápanie v spolupráci s policajnými potápačmi im prinieslo nové nálezy: opracované kamene a drevené koly možno už z prvého tisícročia nášho letopočtu.
Rímsky vojenský tábor v Iži vznikol počas markomanských vojen okolo roku 175 a žilo v ňom odhadom 500 až 700 vojakov. Je zapísaný v UNESCO ako súčasť západného Dunajského Limesu. „Nachádzame sa na severnom brehu Dunaja, čo už nie je vlastné územie provincie Panónia. Je to exponované miesto a tým je unikátne pre rímsku provinciálnu archeológiu v Európe vôbec. Takýchto miest nie je v Európe veľa,“ vysvetľuje M. Daňová, ktorá sa venuje špeciálnej disciplíne - archeológii pod vodou.
Archeológovia a potápači si na začiatok decembra, keď je nízka hladina Dunaja a dobrá viditeľnosť, naplánovali zdokumentovať situáciu vo vode a prípadne odobrať vzorky. Práca v teréne však bola pre nich mimoriadne úspešná. Ako informuje docentka Miroslava Daňová z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, hladina Dunaja bola ustálená a viditeľnosť dosahovala približne jeden meter. „Skúsenosť policajného potápača a zohratosť celého tímu umožnili ponoriť sa do Dunaja a prvotne zdokumentovať situáciu na dne. Na prekvapenie archeológov objavil na dne okrem opracovaných kameňov aj drevené koly, ktoré budú predmetom ďalšieho skúmania,“ približuje M. Daňová.
S postupným oslabovaním ríše Rimania už neboli schopní udržať severnú hranicu. Zachovala sa informácia, že 17. novembra 375 bol s Germánmi vyjednávať cisár Valentinián. Po tom, čo si vypočul mierové podmienky, ktoré boli pre neho neprijateľné, ho ale trafil šľak a v protiľahlom Brigetiu zomrel. Rímski vojaci opúšťajúci tábor na severnom brehu po sebe doslova spálili most. „A práve to by mohol byť most, ktorý hľadáme,“ nádeja sa archeologička M. Daňová. Odpoveď môžu ponúknuť práve objavené drevené koly. Drevo je oveľa citlivejší materiál na degradáciu, preto je nález týchto kolov prekvapujúci. „Na druhej strane vodné prostredie vytvára optimálne podmienky na uchovanie dreva stovky aj tisícky rokov. A zároveň je to vynikajúci datovací materiál, v optimálnom prípade vieme určiť presný rok sťatia stromu,“ hovorí M. Daňová.
Skúmanie pozostatkov mosta v Iži, ktoré je súčasťou dlhodobého archeologického výskumu v tejto lokalite, pokračovalo v dňoch 30. novembra až 2. decembra 2022. Podieľala sa na ňom Trnavská univerzita spoločne s Archeologickým ústavom SAV a Poriečnym oddelením Polície SR s podporou obce Iža. Na aktivite nechýbali ani zapojení študenti Trnavskej univerzity.
