Umelá inteligencia podstatne zintenzívňuje monitorovanie zamestnancov

Po páde komunizmu sa nadýchla slobody a pustila sa do zakladania novej inštitúcie - Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Profesorka Helena Barancová je popredná slovenská odborníčka na pracovné právo. Nositeľka Radu Ľudovíta Štúra II. triedy pôsobí na katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia.
Nevedeli sme sa nabažiť slobody
Vaša kariéra bola výrazne ovplyvnená politickými zmenami. Ako ste sa vyrovnávali s obmedzeniami v čase komunizmu a aké výzvy ste museli zvládnuť po roku 1989, aby ste sa stali jednou z najvýznamnejších odborníčok na pracovné právo na Slovensku?
Pred politickými zmenami v roku 1989 som mala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako nečlenka strany podstatne obmedzený kariérny rast. Dekan fakulty mi v roku 1982 hneď v deň po získaní hodnosti CSc. ponúkol členstvo v strane, ktoré som odmietla. Tým som sama dala bodku svojmu ďalšiemu profesijnému postupu. V súkromnom živote nielen ja ale aj členovia mojej rodiny si zachovali slobodu svojho presvedčenia a jeho prejavov. Vnútornú slobodu sa dalo udržať aj v týchto ťažkých časoch, ak si správne zoradíte hodnoty, pre ktoré žijete. Preto som sa ani nečudovala, keď po Nežnej revolúcii v roku 1989 mi z ministerstva školstva bol doručený spis, v ktorom okrem iného bola fotografia z prvého prijímania nášho syna Bystríka u dona Tonka Srholca vo Vysokej nad Moravou. S tým všetkým sme počítali a ani nás to veľmi neprekvapilo.
Po páde komunistického režimu sme sa nevedeli nabažiť získanej slobody. Všetko bolo potrebné robiť rýchlo a inak. Celé dni až do noci sme strávili na fakulte prípravou nových učebných textov, ktoré sme z dôvodu rýchlosti legislatívnych zmien museli krátko po ich vydaní meniť a pripraviť ďalšie.
Už v roku 1992 sme zorganizovali medzinárodnú konferenciu s účasťou profesorov z deviatich štátov. Okrem profesorov z demokratického západu prišli aj profesori z Litvy, Poľska, Ruska a Českej republiky. V turbulentnom porevolučnom období naši kolegovia najmä z univerzít Európskej únie nám veľmi radi chodili. O dva roky neskôr sme opäť zorganizovali medzinárodnú konferenciu za účasti známych vedeckých autorít z 12 štátov. Keď sme v roku 1993 prišli spolu s doc. Jánom Matlákom na Európsky kongres pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia do Bruselu, veľké bolo naše prekvapenie, keď sme pri registrácii zistili, že v dokladovej časti pracovných materiálov kongresu je aj pozvánka na našu konferenciu. Iste sa o to bez nášho vedomia postaral niekto z členov vedeckého a organizačného výboru kongresu, ktorý sa zúčastnil na našej prvej medzinárodnej konferencii. Osobne som sa ocitla v pozícii moderátora jednej z panelových diskusii kongresu.
Viac AI, viac monitorovania zamestnancov
Slovensko je súčasťou Európskej únie už viac ako 20 rokov. Ako vnímate vplyv európskej legislatívy na slovenské pracovné právo?
Vplyv práva EÚ na rozvoj našej pracovnoprávnej legislatívy je veľký. Výrazným spôsobom pomáha humanizovať pracovné právo členských štátov únie najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky zamestnancov. V podnikateľských kruhoch sa tento vplyv nechápe vždy s pochopením. Naša aplikačná, najmä súdna prax sa v súčasnosti nezaobíde bez znalosti rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Poznanie judikatúry Súdneho dvora sa v súčasnosti vyžaduje nielen od sudcov na všetkých úrovniach, ale najmä od advokátov pri obhajobe práv zamestnancov pred súdom.
Svet práce sa neustále mení, je tu digitalizácia, automatizácia, robotizácia, razantný nástup umelej inteligencie. Ako sa podľa vás bude vyvíjať pracovné právo v najbližších rokoch a aké nové právne otázky budú musieť riešiť právnici a zákonodarcovia?
Rýchle sa rozvíjajúce systémy digitálnych technológií prinášajú do hospodárskeho života štátov široké spektrum výhod a predností. Predstavujú konkurenčnú výhodu pre zamestnávateľov. Na druhej strane sú spojené s obavami z možnej nepredvídateľnosti ich správania osobitne v situáciách, keď sú na ne prenesené rozhodovacie procesy. Zavádzanie systémov umelej inteligencie teda prináša so sebou aj nemálo rizík najmä vo vzťahu k dodržiavaniu základných ľudských práv, akým je právo na ochranu súkromného života, ochranu osobných údajov, ale aj rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie.
Nasadením systémov umelej inteligencie sa podstatným spôsobom zintenzívňuje monitorovanie zamestnancov. Takýto systém presne identifikuje, či zamestnanec počas pracovného času pracuje alebo počas neho je na sociálnych sieťach alebo hrá napr. počítačové hry. S tým sú následne spojené riziká sankcionovania zamestnanca včítane jednostranného skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
Nasadenie systémov umelej inteligencie zasahuje aj do oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Systémy umelej inteligencie s neprijateľnou úrovňou pre bezpečnosť zamestnancov by mali byť podľa nariadenia EÚ o umelej inteligencii zakázané.
Vplyvom umelej inteligencie dochádza k výraznému úbytku štandardných pracovných pomerov na plný pracovný úväzok. Pred budúcou pracovnoprávnou úpravou stojí neľahká úloha vytvorenia optimálneho právneho rámca pre právne postavenie zamestnancov a tým spojenej nutnosti eliminácie nepravej samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa všeobecne považuje za novodobé otroctvo, rovnako ako aj súbežné pracovné pomery s veľmi nízkym pracovným úväzkom bez garantovania všetkých zamestnaneckých práv.
Obmedzovanie zásahov ľudského faktora v prospech umelej inteligencie v riadení pracovných procesov môže vyvolávať a spôsobovať aj nové formy diskriminácie, pritom tzv. zautomizovaná diskriminácia je ťažšie rozpoznateľná, abstraktnejšia, a preto sa v praxi ťažšie identifikuje.
Pracovné právo: Ochrana slabších
Čo by ste odkázali študentom, ktorí sa zaujímajú o pracovné právo a chcú sa venovať tejto oblasti? Je to „vďačná“ či primerane atraktívna téma?
Sama som počas celého svojho profesijného života mala pocit, že robím niečo užitočné, ochraňujem slabšiu stranu pracovnoprávnych vzťahov. To vyplýva aj z celej mojej vedeckej činnosti. Ochrana slabšej strany tvorila základ mojich odborných a vedeckých prác. Dnes mladí ľudia chcú byť úspešní a bohatí. Musím mnohých sklamať, ale prácou v oblasti pracovného práva nedosiahnu bohatstvo, aj keď budú profesijne úspešní. Pritom súčasné pracovné právo pod vplyvom práva EÚ je rozsiahle a pomerne komplikované. Napriek tomu som presvedčená, že sa aj medzi našimi študentmi nájdu aj takí, ktorí nájdu zaľúbenie v pracovnom práve. Nakoniec aj na našej fakulte pretrváva už dlhší čas vysoký záujem o štátnu skúšku z pracovného práva ako štátnicového predmetu.
Jedna z vašich publikácií obsahuje v názve aj spojenie „dôstojnosť človeka“. Pri pohľade na niektoré profesie sa naozaj zdá, že pracovné podmienky či prístup zamestnávateľa k zamestnancom je nedôstojný až neľudský. Ako si teda v práci zachovať dôstojnosť a čo tento pojem v pracovnom práve vôbec znamená?
Na ochranu dôstojnosti zamestnanca má dbať predovšetkým zamestnávateľ. Táto ochrana je prioritnou úlohou aj zástupcov zamestnancov, inšpekcie práce a súdov. Problémom je, že zamestnanci sa málokedy domáhajú súdnej ochrany svojej dôstojnosti v práci. V štáte, v ktorom je vymáhateľnosť práva nedostatočná, zamestnanec stojí pred neľahkou voľbou brániť sa pred súdom, a tak súdnym konaním stratiť pár rokov života, alebo sám skončiť pracovný pomer a hľadať si nové zamestnanie.
Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti ako právo prvej generácie ľudských práv zakotvuje Charta základných práv EÚ v článku 1, podľa ktorého je ľudská dôstojnosť nedotknuteľná. Toto právo integruje v sebe ochranu telesnej a duchovnej integrity človeka, ochranu a zabezpečenie elementárnej rovnosti a zabezpečenie elementárnych základov života. Stredobodom hodnotového systému pracovného práva by mal byť človek a hodnoty, ktoré sú hodné slobodných ľudí. Právo včítane pracovného práva by malo byť prejavom úcty pred osobnou dôstojnosťou zamestnancov. Prípady aplikačnej praxe na prahu tretieho tisícročia však nenasvedčujú tomu, že by právny systém Slovenskej republiky do plnosti spĺňal základné funkcie pri ochrane ľudskej dôstojnosti.
Základnou úlohou pracovného práva v kontexte súčasného hospodárskeho poriadku Európy a sveta je optimalizácia vzťahu medzi výrobnými faktormi práce a kapitálu tak, aby práca mala prednosť pred kapitálom a pracovnoprávne vzťahy boli súladné s ľudskou dôstojnosťou a jej ochranou.
Nová právnická fakulta: Vysoká erudícia, morálny kredit
Vaša kariéra sa spája s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity. Najprv možno k spomienkam a zážitkom: čo pre vás znamená táto fakulta a ako vnímate vašu osobnú pečať pri jej založení a vývoji? Ste rada, že ste boli pri tom?
Na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity som prežila tie najkrajšie, ale aj najťažšie roky svojho života Tie najkrajšie roky súvisia s obrovským odhodlaním všetkých spoluzakladateľov obnovenej právnickej fakulty budovať túto fakultu na iných vedeckých a etických základoch, aké platili z čias pred revolúciou v roku 1989. Práve oblasť spoločenských vied bola najviac poplatná politickému režimu a právnické fakulty boli v tomto ideologickom ťažení na poprednom mieste. V turbulentných 90-tych rokoch nás, zakladateľov, zastihla správa o snahách Trnavskej univerzity obnoviť právnickú fakultu, najstaršiu právnickú fakultu na území Slovenska.
Znovuobnovenie právnickej fakulty bolo srdcovou záležitosťou pána prof. Antona Hajduka, prvého rektora Trnavskej univerzity. Pretože som ešte pred obnovením právnickej fakulty pracovala na čiastočný pracovný úväzok na katedre sociológie fakulty humanistiky, jedného dňa ma pán rektor pozval na osobný rozhovor, na ktorom sondoval, do akej miery by bolo reálne pre znovuobnovenie právnickej fakulty získať profesorov s vedeckou erudíciou a dobrým morálnym profilom.
Bolo treba v tejto súvislosti osloviť bezúhonných pedagógov. Ako prvá som na prvých prípravných prácach súvisiacich s obnovením právnickej fakulty v spolupráci s vedením univerzity spolupracovala s prof. Marek Šmidom, prof. Ladislavom Bučkom a prof. Michalom Sewerinskym z Lodže, osobným priateľom pápeža Jána Pavla II.
S cieľom znovuobnovenia fakulty prof. Michal Sewerinsky viackrát pricestoval z Lodže a pomáhal nám pri vytvorení prvých študijných plánov budúcej právnickej fakulty.
V krátkom čase sa k nám pripojil prof. Peter Blaho, prof. Jozef. Prusák, prof. Alexandra Krsková a prof. Ján Lazar. Pre znovuobnovenie fakulty sme získali taký počet profesorov, že nám akreditačná komisia už v roku 1998 priznala oprávnenie na vykonávanie habilitačného a inauguračného konania a oprávnenie uskutočňovať doktorandské štúdium v štyroch odboroch. Obdobne to akreditačná komisia potvrdila aj pri komplexnej akreditácii fakulty v roku 2000, keď sa k nám v tom čase pridali kolegovia z trestného práva prof. Gustáv Dianiška, prof. Ivan Šimovček a prof. Pavel Baláž. Tým sme už v roku 2000 mali medzi slovenskými právnickými fakultami najviac akreditovaných odborov a mohli do plnosti rozvíjať a plniť všetky funkcie fakulty.
Som hrdá na to, že som bola pri znovuobnovení právnickej fakulty od samotného začiatku. Nebolo to pre nás, spoluzakladateľov obnovenej fakulty, ľahké osobné rozhodnutie odísť z Bratislavy do Trnavy. Namiesto dobre vybavených pracovísk sa spolu desiati profesori ocitli v jednej kancelárii na Hornopotočnej. Keď ma prišiel navštíviť môj syn Bystrík, vtipne poznamenal, že ide o najvyšší počet profesorov na meter štvorcový v Európe. Takto provizórne sme museli pracovať prvé roky po obnovení činnosti právnickej fakulty. Aj pre mňa to bolo ťažké rozhodnutie. Mala som vtedy ťažko chorého manžela s onkologickým ochorením a štyri deti študujúce v zahraničí, ktoré bolo treba finančne podporovať. To všetko ma neodradilo, aby som pomohla spolurealizovať tento jedinečný projekt, pretože som bola s ním vnútorne plne stotožnená.
Ako sa fakulta vyvíjala ďalej?
Hrdá som na to, že našim pričinením právnická fakulta v Trnave bola akademickou agentúrou ARRA viac rokov po sebe hodnotená za najlepšiu právnickú fakultu na Slovensku. Dostalo sa nám nemálo ďalších ocenení nielen v rámci akreditácie, ale aj v rámci medzinárodnej evaluácie. Už v roku 1998 sme prijali prvých 87 študentov. V ďalšom akademickom roku na fakulte študovalo už 437 študentov. Najvyšší počet 1905 študentov sme mali v akademickom roku 2010/2011 a v roku 2012/2013, a to 1 734 študentov.
Na fakulte sa veľmi dynamicky rozvíjalo aj doktorandské štúdium a vedeckovýskumná činnosť.
Ešte koncom roku 1999, t.j. rok po znovuobnovení fakulty sme usporiadali v Modre medzinárodnú vedeckú konferenciu“Ľudské práva na prahu tretieho tisícročia,“ ktorá sa stala aj stredobodom záujmu slovenských médií. Z konferencie je zachovaný prvý knižne vydaný zborník.
Najviac som hrdá na to, že sa nám podarilo v priebehu prvých niekoľko rokov vybudovať fakultu, ktorá mala medzi právnickými fakultami v Slovenskej republike najvyšší vedecký i morálny kredit. Medzi najväčšie ocenenia mojej práce na fakulte bolo poznanie, že moji podriadení sa na fakulte dobre cítia zvlášť v čase, keď som bola v dvoch funkčných obdobiach dekankou fakulty. Veľmi mi záležalo na tom, ako o mne zmýšľajú moji podriadení zamestnanci, nielen učitelia ale aj administratívni pracovníci. Na fakulte vládol duch vzájomnej žičlivosti, úcty a náročnosti. Preto ma vždy potešili ústne aj písomné spomienky kolegov zo svojho pôsobenia na fakulte, nielen zo strany učiteľov, ale aj administratívnych pracovníkov.
Napríklad?
Spomínam si na milý e-mail, ktorý som dostala od pani prof. Alexandry Krskovej ako osobnú spomienku na roky prežité na fakulte v ktorom spomína takto: „Milá Hela, myslím po tieto dni na Teba, že som sa dopočula, že si sa stala šesťnásobnou babičkou (mám aktuálne 8 vnúčat), a pritom si neuveriteľne poctivo ťahala nielen rodinu, ale aj kariéru. Chcem sa Ti poďakovať, že si svojim dekanovaním predĺžila ten šťastný čas fakulty, že ostáva taká, akú sme ju chceli mať a že bola našim domovom.“
Krátko po odchode do dôchodku mi napísala bývala referentka študijného oddelenia. Svoje osobné pocity z jej pôsobenia na fakulte vyjadrila slovami: „Drahá pani profesorka, založenie fakulty bol nádherný projekt. Patrí Vám za to nielen ľudská vďaka, ale aj tá Božia. Na fakulte sme cítili, že si nás vážite. V neposlednom rade aj vedomie, že sme viackrát za sebou boli najlepšou právnickou fakultou vyvolávalo v nás pocit hrdosti, skrátka, na fakulte bol ten správny duch a tie roky prežité na fakulte boli úžasné.“
Aj dnes by som apelovala na to, že je potrebné budovať a rozvíjať pamäť fakulty. Treba si vážiť svoju minulosť, na ktorej treba kontinuálne stavať, ktorá nás má inšpirovať a z ktorej by sme mali čerpať aj vlastné sebavedomie.
Za mňa by som k vyššie uvedenému dodala, že „ľudia na vás zabudnú, zabudnú na to, ako ste vyzerali alebo ako ste sa obliekali, ale nezabudnú na to, ako sa pri vás cítili“. To by mala byť pravá stopa, ktorá by po nás mala zostať.
Zasadzujme sa za slobodu a sociálnu spravodlivosť
A súčasnosť: kde je podľa vás miesto trnavskej právnej školy? A kam sa táto fakulta ešte môže uberať?
Mimoriadne dôležité je medzinárodné smerovanie fakulty. Mrzí ma, že mladí asistenti fakulty nepreukazujú taký vysoký záujem o študijné a prednáškové pobyty v zahraničí, ako tomu bolo v časoch budovania základov fakulty. Pretože spoluzakladatelia fakulty predstavovali vo svojich odboroch vysokú vedeckú autoritu, vychovali mnohých vysokoškolských učiteľov, významných sudcov na Ústavnom súde SR. Napríklad jedným z absolventov doktorandského štúdia v odbore teórie štátu a práva je aj súčasný predseda Ústavného súdu SR
Prvý dekan právnickej fakulty profesor Peter Blaho ako svoje krédo citoval Celsov výrok o práve, ktoré má byť umením dobra a spravodlivosti. Vidíte to podobne alebo by ste tento latinský citát ešte doplnili?
Plne súhlasím s uvedeným výrokom. Často som ho citovala aj vo svojich dielach. Ak právo nie je umením dobra ani umením spravodlivosti, ako aktívni a uvedomelí občania by sme s tým mali niečo robiť a nebyť pasívni. Za slobodu a sociálnu spravodlivosť sa treba aktívne zasadzovať. Podľa Alberta Einsteina je svet nebezpečným miestom pre život nie kvôli ľuďom, ktorí sú zlí, ale kvôli ľuďom, ktorí s tým nič nerobia.
Čomu sa venujete v súčasnosti a aké plány si robíte do ďalšieho obdobia?
V súčasnosti som ako vedúca autorského kolektívu dostala ponuku pracovať na Veľkom komentári Zákonníka práce, na jeho štvrtom vydaní. Ide o rozsiahle dielo, cca 2000 strán. Potešilo ma, keď mi z vydavateľstva C.H.Beck napísali, že prvé tri vydania boli ich úspešným projektom.
Pripravujem sa aj na vedeckú konferenciu organizovanú rakúskou nadáciou, na ktorej by som mala mať dva referáty, jeden na tému: „Ústavnoprávne rámce práva na štrajk“ a druhý sa dotýka vplyvu umelej inteligencie na trh práce.
***