PODPORA DOBREJ PRAXE ŠKÔL POČAS TRANZITNÝCH OBDOBÍ: OD TRANZÍCIE KU KONTINUITE

Záverečný medzinárodný seminár projektu TRAKON

Dňa 14. augusta 2026 sa na pôde Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnil záverečný verejný medzinárodný seminár pod názvom „Podpora dobrej praxe škôl počas tranzitných období“. Podujatie bolo vyvrcholením trojročného medzinárodného výskumno-vývojového projektu „Zjemňovanie hraníc vzdelávacích stupňov v systéme povinného vzdelávania: od tranzície ku kontinuite“ (TRAKON), ktorý prebiehal v rokoch 2023 až 2026 pod vedením Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v rámci programu Erasmus+ v schéme Kooperačných partnerstiev v školskom vzdelávaní (KA220-SCH).

Seminár sa konal v hybridnom formáte, čím sprístupnil diskusiu širokému spektru odborníkov zo Slovenska i zo zahraničia. Na podujatí sa prezenčne aj prostredníctvom online prenosu zišlo približne 70 účastníkov vrátane zástupcov akademickej obce, tvorcov vzdelávacej politiky, riaditeľov škôl, učiteľov a odborných zamestnancov poradenských zariadení.

Program seminára a prezentované príspevky

Program odborného seminára bol koncipovaný do troch tematicky prepojených blokov, ktoré postupne previedli účastníkov od teoretických východísk cez medzinárodnú komparáciu až k praktickým výstupom pre školskú prax.

Prvý blok otvorili zástupcovia partnerských organizácií a Dana Masaryková z Trnavskej univerzity, ktorí predstavili hlavné ciele a míľniky projektu TRAKON. Následne Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz uviedol teoretický rámec tranzície v povinnom vzdelávaní a jej dopady na školskú úspešnosť a duševnú pohodu žiakov.

Druhý blok bol venovaný medzinárodným skúsenostiam, kde Kelly Saatmann z Väätsa School prezentovala estónsku prax postavenú na autonómii a flexibilite škôl. Andzelika Uysaler z litovskej Prezidento V. Adamkaus gimnazija priblížila integrované vzdelávacie prostredie spájajúce predprimárne a základné vzdelávanie. Slovinský model jednotnej základnej školy predstavila dr. Darija Skubic z Univerzity v Ľubľane a slovenskú perspektívu doplnila Miroslava Martonová z bratislavskej CZŠ Narnia príkladmi dobrej praxe pri podporných opatreniach v škole.

Tretí blok sústredil pozornosť na aplikačné výstupy. Michaela Bednárik z Centra vzdelávacích analýz predniesla syntézu kvalitatívnych prípadových štúdií realizovaných v partnerských krajinách. Darija Skubic z Univerzity v Ľubľane následne prezentovala vznikajúcu Praktickú príručku pre školy obsahujúcu podporné nástroje pre pedagogické tímy. Celé podujatie uzavrel Branislav Pupala z Trnavskej univerzity, ktorý moderoval odbornú diskusiu zameranú na presah zistení do vzdelávacej politiky a venoval sa prepojenosti otázok tranzície so vzdelávacími politikami.

Kľúčové zistenia a medzinárodná komparácia

Ústrednou časťou seminára bola prezentácia analytických zistení vychádzajúcich zo vzájomnej spolupráce štyroch partnerských krajín – Slovenska, Slovinska, Estónska a Litvy. Diskusia presvedčivo ukázala, že adaptívne ťažkosti detí pri prechode medzi predprimárnym, primárnym a nižším sekundárnym vzdelávaním nevznikajú zlyhaním jednotlivých škôl, pedagogických zamestnancov či rodín, ale sú priamym dôsledkom štrukturálneho nastavenia celých vzdelávacích systémov.

Medzinárodná komparácia poukázala na rozdielne prístupy k organizácii povinného vzdelávania. Slovinský model neprerušovanej kontinuity stavia na jednotnej deväťročnej základnej škole rozdelenej do troch trojročných cyklov, pričom úplne absentuje inštitucionálne či administratívne delenie na prvý a druhý stupeň. Ukazuje sa, že ak je základná škola organizovaná ako celistvý jednoliatejší celok, klasický tranzičný šok spojený s prechodom na nižší sekundárny stupeň takmer úplne mizne. Estónsky prístup sa opiera o vysokú mieru autonómie škôl pri určovaní vnútornej štruktúry výučby a postupu učiteľov, čo umožňuje flexibilne nastaviť podmienky tranzície podľa podmienok škôl a potrieb žiakov. pV Litve sa osvedčila kontinuita prostredia prostredníctvom spájania predprimárnych a základných škôl do spoločných zariadení, čo podporuje úzku profesijnú spoluprácu pedagógov a uľahčuje adaptáciu detí.

Spochybnenie medzinárodných klasifikácií a systémové odporúčania

Významným odborným prínosom seminára bolo spochybnenie udržateľnosti a účelnosti prísneho členenia vzdelávacích stupňov podľa medzinárodných štandardov ISCED. V diskusii odznelo, že trvanie na rigidných hraniciach medzi predprimárnym (ISCED 0), primárnym (ISCED 1) a nižším sekundárnym vzdelávaním (ISCED 2) nezodpovedá prirodzenému vývinu dieťaťa a vytvára v jeho vzdelávacej dráhe umelé prekážky.

Vzdelávacia politika by sa preto mala orientovať na presun pozornosti od riadenia izolovaných tranzičných skokov k dlhodobému budovaniu kurikulárnej a pedagogickej kontinuity. Na úrovni škôl je nevyhnutné vytvoriť systémové podmienky a časové kapacity na medzistupňovú spoluprácu učiteľov, aby mohli lepšie koordinovať vyučovací proces a odovzdávať si informácie o individuálnych vývinových potrebách žiakov.

Zhrnutie a záver

Záverečný seminár projektu TRAKON úspešne zhrnul výsledky trojročnej medzinárodnej výskumno-vývojovej práce. Potvrdil, že cielené zjemňovanie hraníc medzi stupňami vzdelávania je kľúčovým nástrojom na prevenciu školského neúspechu, predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a podporu duševnej pohody žiakov. Pozitívna odozva zúčastnených odborníkov potvrdila vysokú relevantnosť formulovaných odporúčaní pre transformáciu vzdelávacieho systému tak na Slovensku, ako aj v širšom európskom priestore.

Branislav Pupala, Dana Masaryková