Poklepali storočnú tehlu a začali rekonštruovať kaštieľ v Rusovciach. S prispením archeológov a študentov Trnavskej univerzity
Slávnostným poklepaním viac ako storočnej tehly sa začala rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach. Investorom stavby je Úrad vlády SR a práce by mali trvať 54 mesiacov. Oznámili to na tlačovej konferencii ministra obrany Róberta Kaliňáka. Táto národná kultúrna pamiatka sa má stať pýchou Bratislavy a reprezentatívnym priestorom pre kultúrne a spoločenské podujatia. Dokončiť ju chcú do konca roka 2029 za približne 110 miliónov eur.
Nájdu pamiatku na Rimanov aj Keltov?
Súčasťou tímu odborníkov, ktorí budú participovať na rekonštrukcii kaštieľa, sú aj pracovníci katedry klasickej archeológie z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením doc. Dr. phil Erika Hrnčiarika.
Záchranný archeologický výskum nadviaže na prvú etapu realizovanú v roku 2018, keď sa podarilo objaviť osídlenie zo staršej a mladšej doby železnej a doby rímskej. Najväčším prekvapením ale bol objav pôvodného Rusoveckého kaštieľa, ktorý tam stál až do polovice 19. storočia, kým ho neprestavali do súčasnej podoby.
Archeologické práce, ktoré začnú už o niekoľko dní, sa budú koncentrovať na nedoskúmané miesta z I. etapy. Očakávajú sa najmä nálezy z doby rímskej, pretože pod časťou areálu kaštieľa sa nachádzajú zvyšky antickej Gerulaty, ktoré je potrebné podrobne preskúmať a zdokumentovať. Okrem toho odborníci očakávajú aj ďalšie nálezy dokazujúce prítomnosť Keltov v Rusovciach, či zvyšky pôvodných stredovekých a novovekých stavieb.
Na výskume sa budú aj v tomto roku podieľať poslucháči klasickej archeológie na Trnavskej univerzite. Katedra sa tým snaží prepájať teoretické vyučovanie s praxou. Študenti tak získajú potrebné zručnosti pre výkon svojho budúceho povolania a, ktovie, možno si niektorí z nich vykopú aj tému svojej diplomovej či dizertačnej práce.
Osobitý kaštieľ Rusovce
Kaštieľ v Rusovciach možno právom hodnotiť ako osobitý v celoslovenskom kontexte, píše sa na stránkach Pamiatkového úradu SR." Zohráva v dejinách architektúry Slovenska prvej polovice 19. storočia dôležitú rolu, ide totiž o prvý kaštieľ na území Slovenska prestavaný v duchu vtedajšieho „nového“ hnutia neoslohov, a tiež dielo významného viedenského architekta rezidencií vysokej rakúskej a uhorskej šľachty Franza Beera. Kaštieľ reprezentuje vyspelý typ vidieckeho sídla pre vyššiu šľachtu, ktorý vo svojom architektonicko-výtvarnom riešení zrkadlí vplyv anglickej tudorovskej gotiky. Jednotlivé stavby tohto pamiatkového súboru boli budované koncepčne vo vzťahu s okolitou krajinou (parkom)."
"Predmetom pamiatkovej ochrany je samotný objekt kaštieľa, čeľadník a vymedzený areál parku, ohraničený murovaným oplotením so vstupnou bránou. Súčasťou areálu parku sú menšie stavebné pamiatkové objekty a sochárske diela – objekt vrátnice, vodnej veže (tzv. minaret), socha leva, fontány a prvky dotvárajúce prostredie parku," dopĺňa Mgr. Natália Ferusová z KPÚ Bratislava.
