Deň matiek s Dominikou Rzavskou: Užívam si cestu materstva s vďačnosťou a láskou

Mgr. Dominika Rzavská pôsobí ako doktorandka na Katedre školskej pedagogiky Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.  V rámci doktorandského štúdia vedie cvičenia k predmetu Telesná a zdravotná výchova a Základy gymnastiky. Medzi jej hlavné výskumné záujmy patrí oblasť telesnej a športovej výchovy a pohybovej gramotnosti. Popri štúdiu a práci na katedre vychováva spolu s manželom dvojročného synčeka Edmunda a už čoskoro sa ich rodina rozrastie o ďalšieho člena. V rozhovore sa úprimne delí o svoje vnímanie materstva, jeho krásach aj náročnosti.

Materstvo ako dar aj výzva 

Byť mamou je pre mňa veľký dar. Som nesmierne vďačná, že to môžem zažívať, že mám zdravého syna, že mám rodinu, po ktorej som vždy túžila. Materstvo pre mňa znamená veľmi veľa, no nie je to niečo samozrejmé. Vážim si to každý jeden deň.
Nepatrím k ľuďom – a teda ani k matkám – ktorí by sa v živote ľutovali alebo opúšťali. Verím, že človek si má nakladať toľko, koľko zvládne a možno aj trochu viac. Ale zároveň si nemyslím, že materstvo by sa malo idealizovať ako niečo jednoduché a idylické. Nie je to utópia. Je to krásne aj náročné zároveň – práca na plný úväzok, 24/7. Je to niečo, čo som si vedome vybrala a z čoho sa úprimne teším, ale rozhodne to nie je len prechádzka ružovou záhradou, o čom mnohé mamy ani dnes otvorene nehovoria.

Len preto, že to unesiem, ešte neznamená, že je to ľahké.

Mám rada jeden anglický citát, ktorý pomerne presne vystihuje môj vzťah k materstvu: "Just because I carry it well, doesn’t mean it’s not heavy." – len preto, že to unesiem, ešte neznamená, že je to ľahké.

Materstvo je naplňujúce aj prekvapujúce – mnohé veci človeka zaskočia a skutočne sa na to nedá úplne pripraviť. Kým žena (a aj muž) nezažijú reálny každodenný život s dieťaťom, nevedia úplne, do čoho idú. Slovo strach nadobudlo pre mňa iný rozmer, odkedy mám syna. A zároveň aj láska – tá bezpodmienečná, ktorú nemožno porovnať s ničím iným, všetci Vám to hovoria a áno je to pravda.
Ľúbim svojho manžela, ale úplne iným spôsobom než svojho syna. Nepoužívam výrazy ako „moji chlapi“ – môj muž je môj partner, môj syn je moje dieťa. 

Myslím si, že je dôležité, aby si žena vedela túto hranicu uvedomiť – aby chlapec nebol „nový partner“, ale dieťa, ktoré vychovávame s láskou a rešpektom. Je to obrovská zodpovednosť.
Materstvo je aj krásne, aj občas osamelé. Najmä v prvých mesiacoch, keď ostane žena do veľkej miery izolovaná – odkázaná na seba, partnera a rodinu, ak má to šťastie, že ich má po svojom boku. Ja ho mám – mám skvelého manžela a veľmi obetavých rodičov, za čo som im nesmierne vďačná.

Kombinácia štúdia, výskumu a rodičovstva 

Nie je to jednoduché, ale je to možné. Dôležité je mať okolo seba správnych ľudí – muža, ktorý sa vie postarať o vlastné dieťa (čo, žiaľ, nie je v každej rodine samozrejmé), ochotných starých rodičov, dobrých kolegov a nadriadených, a školiteľku, ktorá má pochopenie – ja mám veľké šťastie na doc. Danu Masarykovú, PhD. Bez tejto podpory by som si nemohla dovoliť vrátiť sa k dennému doktorandskému štúdiu, keď mal môj syn iba 10 mesiacov. V tom období som už niekoľkokrát do týždňa učila, školila záverečné práce, zúčastňovala sa štátnic, a zároveň dokončovala výskum k dizertačnej práci, ktorý bol časovo aj organizačne náročný – nakoľko zahŕňal cestovanie po Slovensku kvôli zberu údajov na školách.

Keď som nastupovala pred dvoma rokmi na materskú, mala som za sebou 5 rokov praxe ako učiteľka na ZŠ, posledné dva roky na skrátený úväzok a už popri doktorandskom štúdiu. Po návrate som musela, už ako mama na plný úväzok, okrem predchádzajúcich bežných povinností doktoranda, dokončiť výskum a napísať dizertačnú prácu – tá je dnes už odovzdaná. V júni ma čaká záverečná obhajoba a v auguste druhý pôrod – som opäť tehotná a čakáme druhého chlapca, na ktorého sa už veľmi tešíme.

Mama ako opora a vzor 

Deň matiek bol pre mňa vždy dôležitý. Moju mamu si nesmierne vážim – je to osoba, ktorá stála po mojom boku aj na ceste mojím materstvom. Vždy som tento deň vnímala ako chvíľu, kedy som chcela mame poďakovať za všetko – za čas, za obetavosť, za lásku, ktorú nám dala.
Odkedy som sama mama, vnímam tento sviatok ešte hlbšie. Môj syn je zatiaľ malý, takže ho „zastupuje“ môj muž – minulý rok mi priniesol kytičku, rovnako urobil aj môj otec. Bolo to od nich veľmi milé gesto. Verím, že ak muži v mojom okolí pôjdu môjmu synovi dobrým príkladom, osvojí si tieto zvyky aj on. A už teraz sa teším na deň, keď mi prvýkrát sám zablahoželá ku Dňu matiek. 

Myslím si, že každá mama, ktorá sa snaží a stará o svoje dieťa najlepšie ako vie, si zaslúži úctu, lásku a vďaku. Nechcem úplne porovnávať život s a bez detí, ale zažila som oba – každý má svoje výzvy. APodľa môjho názoru, je pravda, že s dieťaťom je všetko krajšie, ale áno, aj náročnejšie. Človek si v tom musí nájsť to svoje, vedieť sa z toho tešiť a užívať si tú jedinečnú cestu.

Snažím sa užívať si cestu materstva, kým trvá – s vďačnosťou, s láskou a s vedomím, že aj keď je to niekedy ťažké, stojí to za to.

Užiť si matersvo tu a teraz

Čas s deťmi totiž uteká rýchlo. Verím, že práve preto je dôležité zamerať sa na to krásne v tomto období, prežívať ho naplno a byť prítomní – tu a teraz. Lebo raz sa z týchto každodenných okamihov stane minulosť. Deti vyrastú, odídu a nám to bude určite chýbať.
Preto sa snažím užívať si cestu materstva, kým trvá – s vďačnosťou, s láskou a s vedomím, že aj keď je to niekedy ťažké, stojí to za to. Problémy a starosti patria ku všetkému, ale netreba sa na ne upínať. Dôležité je to dobré – to, čo nás posúva a napĺňa.