Novým dekanom teologickej fakulty sa stal profesor Marek Šmid

Najbližšie štyri roky bude viest Teologickú fakultu Trnavskej univerzity Dr.h.c., prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., ktorého do tejto funkcie zvolil fakultný akademický senát. Dnes rektor Trnavskej univerzity prof. René Bílik odovzdal v Bratislave menovací dekrét novému dekanovi. Profesor Marek Šmid sa tejto funkcie sa ujíma pri našom tridsiatom výročí ako jeden zo zakladateľov obnovenej Trnavskej univerzity (1992), právny poradca prvého rektora TRUNI Antona Hajduka a tiež ako jeden zo zakladateľov právnickej fakulty.

Vynikajúca príležitosť k zmene

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na dekana teologickej fakulty?

Bol som v tomto smere oslovený laickou stranou Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, najmä akademickým senátom i jej jezuitskou stranou, najmä provinciálom Spoločnosti Ježišovej. Obe sú podľa štatútu teologickej fakulty nositeľmi práv súhlasu pri voľbe dekana. Teologická fakulta po náhlom odchode jej dekana profesora Juraja Dolinského čelila rozdielnosti názorov na budúce vedenie fakulty a na koncepciu vzdelávania, vedy i smerovania, ktoré by jej umožnili pokračovanie a rozvoj. Dôvodom tejto debaty bola sila ambícií a hĺbka záujmu o autentickosť budúcej tváre fakulty. Takýto vývoj považujem za dobrý; je to medzník, vynikajúca príležitosť k zmene a novej silnej fakulte, ktorá môže využiť svoj akumulovaný potenciál.

Napriek tomu, že je vyhodnotená ako najlepšia teologická fakulta na Slovensku, že je tento rok excelentným pracoviskom, napriek tomu, že som úprimne vďačný za hodnotné dielo Spoločnosti Ježišovej, ako aj laických filozofov a teológov, ktoré vytvorili svojim osobným vkladom a napriek tomu, že fakulta je celkom špecifickou svojim hlbokým a nevšedným vedeckým i pedagogickým zázemím, treba priznať aj to, že v súčasnosti si hľadá vnútorne svoje nové, presvedčivé a trvalejšie miesto a zmysel vo vede, vzdelávaní i spoločenskej misii. To nie je na podobných inštitúciách na Slovensku vôbec samozrejmosťou.

Teologická fakulta nie je mimoriadne cennou inštitúciou len pre Trnavskú univerzitu v Trnave, ale predovšetkým pre hľadanie zmyslu a tváre celej slovenskej kresťanskej teológie a filozofie. V tomto čase si treba nevyhnutne položiť otázku ako ďalej. Poznám ľudí, ktorí pôsobia na tejto fakulte a verím im v tom. Preto som sa rozhodol prijať túto ponuku.

Zámerom je aj internacionalizácia

Existuje aj vízia, s ktorou by ste chceli najbližšie štyri roky spravovať teologickú fakultu?

Teologická fakulta je základnou fakultou Trnavskej univerzity, základom jej vied a pedagogiky už od 17. storočia v Uhorsku, povedzme na Slovensku. Poskytuje podľa môjho názoru priestor pre viac vízií, než bude v štyroch dekanských rokoch možné uskutočniť.

Uvediem len niektoré z nich: otvorenie sa spoločnosti a objektívnemu nezávislému názorovému spektru, pretože má sama zdroje pre vlastné názory; vedenie otvorenej diskusie o kultúre myslenia, vzdelávania, vedy a hodnôt s nimi spojených na Slovensku; líderstvo v sprítomnení myslenia sv. Ignáca v univerzitnom priestore, či znovuobjavenie podstaty univerzitného jezuitského ratio studiorum zo 17. storočia a ďalších historických i súčasných jezuitských konceptov, dokumentov a princípov s tým spojených, napríklad princípu cura personalis, ktoré dnes podľa môjho názoru znovu objavuje Európa v podobe európskych štandardov kvality vzdelávania a vedeckej činnosti, vrátane už spomenutého princípu orientácie vzdelávania na študenta; využitie schopnosti a skúsenosti vo vedení ekumenického a medzináboženského dialógu, najmä v prostredí tradičných slovenských cirkví a náboženských spoločností, ich právnej filozofie a právnych systémov; priestor pre nové obzory vied teológie a filozofie hľadané v otvorenej diskusii a debatách s odvahou obojstranného prijatia možnosti vyslovovať aj protichodné stanoviská alebo reagovať na citlivé témy; otvorenie intenzívnych štúdií vzťahov a myslenia Východu a Západu prostredníctvom vedeckého a pedagogického existujúceho centra v Košiciach, a to aj v súvislosti s novou bezpečnostnou štruktúrou a situáciou, ktorá nie je ani trochu izolovaná od civilizačných a náboženských koreňov, najmä učenia východných katolíckych i pravoslávnych cirkví a pohľadov západnej katolíckej cirkvi; potvrdenie významu zázemia vytvoreného kresťanskou filozofiou a teológiou pre iné vedy, v súčasnosti najmä prostredníctvom študijného programu counseling opierajúceho sa o silné svetové a európske univerzitné štruktúry v tomto odbore, pedagogike a výskume.

Ale to pokladám za minimum a začiatok, ak chceme v prostredí vedy a vzdelávania obstáť. Fakulta na uskutočnenie svojich zámerov samozrejme potrebuje hľadať a stabilizovať personálnu, finančnú, akreditačnú a vedeckú základňu, budovať svoje dobré meno, presvedčiť o tom, že vie pripravovať študentov tak aby ich vzdelanie bolo zaujímavé a poskytovalo bohaté výstupy, umožňovalo  dostatočné uplatnenie a spokojnosť v práci. Považujem za moju i spoločnú prioritu nájsť, špecifikovať a „udomácniť“ väčšie projekty predstavujúce zdroj financií a priestor pre výskum.

Jedným z najdôležitejších zámerov je internacionalizácia; nie tá na papieri, ale konkrétna, v ktorej sa poznajú a spolupracujú vzájomne naši ľudia s partnermi zo zahraničných inštitúcií. Tomu všetkému by mala zodpovedať infraštruktúra fakulty efektívne podporujúca uvedené zámery a presná a prehľadná, dobre aplikovateľná sústava vnútorných predpisov fakulty prispôsobovaná periodicky všeobecne záväzným právnym predpisom, štandardom Slovenskej akreditačnej agentúry a vnútorným predpisom univerzity.

Podmienkou jej fungovania je vnútorná koherencia vedenia fakulty, jasné, všetkým známe a spravodlivé rozdelenie práce, pôsobností zamestnancov a fungujúca spolupráca a dobré vzťahy s rektorátom univerzity, jej rektorom a jednotlivými členmi grémia rektora univerzity v rámci ich pôsobností.

Pochopenie veľkých právd

Trnavská univerzita stavia na svojich historických základoch, v tomto roku si navyše pripomína 30. výročie svojho obnovenia. Sú hodnoty, na ktorých vznikla, ešte aktuálne? Ako ich žiť dnes?

V roku 2015 som ako rektor Trnavskej univerzity v Trnave inauguroval nového dekana jej teologickej fakulty, ktorým sa vtedy stal terajší prorektor univerzity profesor Miloš Lichner, S.J. Na vašu otázku mi dovoľte bez ďalšieho komentára zareagovať zopakovaním toho, čo som vtedy povedal inaugurovanému dekanovi, pretože sa mi zdá, že sa mi za tým oplatí stáť aj dnes, napokon by som mal tieto slová adresovať aj sám sebe:

Vrátim sa k mojej žiadosti adresovanej teologickej fakulte. Vy, ktorí zblízka poznáte princípy lásky Boha, pomôžte nám prijímať sa vo vnútri srdca i navzájom medzi nami.

Poraďte nám, ako možno pozitívne uvažovať o nás i o iných pri veľkej rozdielnosti našich životných osudov, osobných darov, citlivosti vnímania, postojov a schopností. Naučiť sa a zvyknúť si nehodnotiť, nezaraďovať, ale prijímať a rozväzovať človeka z jeho osobných, spoločenských a vzťahových pút.

Mnohí veľkí jezuiti sa dotýkali tohto odkazu, čím odkliali nezmyselné predsudky o malej nádeji človeka, ktorý nejde po ceste presne podľa našich predstáv, ale aj o nevyhnutnej správnosti cesty toho, kto ide podľa našich predstáv. Ak nám teologická fakulta pomôže zbaviť sa pocitov o dôležitosti našich predstáv o druhom človeku, budeme snáď voľnejší na ceste k hlbšiemu pochopeniu prekvapujúco úžasného daru skutočnej lásky; ale v našom poslaní aj skutočného vzdelávania, vedy a univerzity vôbec – ako spoločenstva obyčajných múdrych ľudí, výnimočných však tým, že si vážia a obdivujú druhých takých, akí tí sú a že im prajú dobre v rozvoji ich vlastných talentov.

Som presvedčený, že Tvoj životný pohľad, pán dekan, môže byť pre nás tým zrkadlom, v ktorom uvidíme naše vlastné možnosti konvergencie do tejto línie. Ak by sa to teologickej fakulte trochu podarilo, do nášho univerzitného štatútu by som navrhol doplniť celkom špeciálnu klauzulu solidarity... Znela by asi takto: „to, čo chýba pocitu našej vlastnej dôstojnosti, krásy a spokojnosti, možno nájsť v pohľade toho, kto sa na nás pozerá“.

Navrhol by som tam ďalej doplniť, že „ustrážiť schopnosť takto sa pozerať na nás i na iných je veľkou úlohou Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave“. Domnievam sa totiž, že podstatná charakteristika jej osobitného poslania spočíva v pochopení veľkých právd a ich konkrétnom priblížení zamestnancom, študentom a neskôr absolventom univerzity, ale aj všetkým, ktorých nejakým spôsobom ovplyvňuje.

Totiž otvorenie témy hodnôt na univerzite nás môže viesť do sveta mŕtvych fráz alebo do lepšieho sveta nášho reálneho života. Úlohou teologickej fakulty by malo byť to druhé.

Nejde mi o kariéru, ale o fakultu

Boli ste dvakrát rektorom Trnavskej univerzity, tiež prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie a zastávali ste či stále zastávate množstvo významných funkcií. "Chcelo" sa Vám ešte do ďalšej?

Myslíte funkciu dekana fakulty v zmysle paragrafu 22 odsek 2 zákona číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách? Zámerne som takto trochu s pokusom o humornú odpoveď právnicky opísal „emócie“, ktoré pri tomto osobnom „úspechu“ pociťujem... Nejde mi o kariéru, to sa možno dá pochopiť, ale o fakultu, ku ktorej mám veľkú úctu.

Ako sa ako vzdelaním i praxou právnik a diplomat budete pohybovať v teologických vodách? V koncoročnej ankete o tom, aký bol pre vás rok 2021, ste povedali: "Profesionálne som sa naučil neklásť príliš dôraz na to, čo viem, nebáť sa toho, čo neviem, a ani z jedného z toho sa neospravedlňovať pred ľuďmi." Ako to budete aplikovať na teologickej fakulte? 

Áno, dobrá otázka, navyše som prvý laik a asi jediný laik ako dekan teologickej fakulty na Slovensku, nielen na našej univerzite. Nebyť teológom na teologickej fakulte môže byť na prvý pohľad nevýhodou. Áno, teológ nie som, ani filozof, a pred odborníkmi z týchto oblastí budem pociťovať vždy hlbokú úctu a spoliehať sa na nich vo vede i vo vzdelávaní v týchto odboroch.

Svoju úlohu vidím inak. Mám pomerne široké pole pôsobnosti a hoci sa chcem prioritne venovať fakulte. Viem, aké je dôležité jej otvorenie sa širšej synergii. Každé moje predchádzajúce vzdelanie a skúsenosti, profesora ústavného a medzinárodného práva, docenta sociálnej práce, autora systému zmlúv s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, štúdia v Kanade, diplomata v Británii a pri Svätej stolici, ako aj externé pôsobenie, či už v štruktúrach hodnotenia kvality vzdelávania, ako generálneho tajomníka v konzorciu desiatich slovenských univerzít, predsedu Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo, či odborného pôsobenia v politike by som chcel využiť na posunutie teologickej fakulty bližšie súčasnej spoločnosti, ľuďom, inštitúciám, právu, kontaktom v zahraničí.

Fakulta má byť živá a sebavedomá, s vlastnou výraznou tvárou a tou osloviť k dialógu ďalších. Tou tvárou sú jej ľudia a výsledky vzdelávania a vedy, meno v zahraničí, ale aj jej verejná činnosť.

Áno, fakulta má byť živá a sebavedomá, s vlastnou výraznou tvárou a tou osloviť k dialógu ďalších. Tou tvárou sú jej ľudia a výsledky vzdelávania a vedy, meno v zahraničí, ale aj jej verejná činnosť. Mohol by som menovať na tomto mieste tých jej zamestnancov a študentov, ktorí reprezentujú to najlepšie v našej krajine. Misia teologickej fakulty je širšia než jednotlivé odvetvia teológie a filozofie, je to hlas znejúci vo všetkých oblastiach vedy a vzdelávania, je to rozširujúci prístup k poznaniu a jeho odovzdávaniu. Tak bola aspoň zostrojená Trnavská univerzita, to je myšlienka univerzity ako inštitúcie prechádzajúcej storočiami.

Dobre, ale aby som bol možno aj trochu konkrétnejší: som aj docentom v študijnom odbore sociálna práca a ten na fakulte je. Myslím, že ani riadenie fakulty mi nie je cudzie; bol som dekanom právnickej fakulty a rektorom univerzity. Ďalej, právo je medzi predmetmi aj na tejto fakulte. To, čo mám, sa pokúsim odovzdať...

Ešte by som chcel dodať, že sa teším na diskusiu o otvorenej synodálnej ceste, na ktorú nás pozval pápež František. Upozorňuje nás, že aj táto cesta má úskalia, najmä formalizmus, intelektualizmus a statickosť, čo bráni cirkvi stať sa otvoreným miestom „kde sa každý cíti ako doma a môže byť účastný“. Máme sa stať spoločenstvom počúvania a blízkosti ľuďom. Nejde o nejaké poučky, ale o nastavenie nás i inštitúcie.

Kto je profesor Marek Šmid?

Prof. Marek Šmid bol rektorom Trnavskej univerzity v rokoch 2011-2019, o čom napísal knihu Z hlbín rektorovej duše. Je profesorom ústavného práva a docentom v odbore sociálna práca. Najprv (2014-2018) bol viceprezidentom, neskôr prezidentom (2018-2019) Slovenskej rektorskej konferencie. Od roku 2010 je členom katedry medzinárodného práva a európskeho práva na právnickej fakulte. Od roku 2020 pôsobí aj ako predseda odvolacej komisie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Zaslúžil sa o prijatie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, za čo bol pápežom Jánom Pavlom Druhým vyznamenaný Rádom sv. Gregora Veľkého. 

medzititulky a zvýraznenie redakcia