V utorok 26. novembra 2024 sa pri príležitosti 20. výročia úmrtia profesora Alexandra Avenariusa uskutoční konferencia venovaná tomuto významnému byzantológovi, univerzitnému pedagógovi a humanistovi európskeho formátu.
Spomienkové podujatie sa koná v aule Študentského doma Petra Pázmaňa na Rybníkovej ulici 13/A v Trnave so začiatkom o 13.00 hodine.
Záštitu nad podujatím prevzal poverený rektor Trnavskej univerzity profesor Miloš Lichner. Organizátormi podujatia sú Ústav dejín a Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity spolu so Slovenskou historickou spoločnosťou pri Slovenskej akadémii vied.
Úvodné príhovory prednesú prorektori, docentka Dana Masaryková a profesor Vladimír Rábik, a tiež predseda Slovenskej historickej spoločnosti Rastislav Kožiak.
Kolegovia a žiaci profesora Avenariusa priblížia jeho život, zhodnotia dielo a pripomenú si spoločné chvíle. Súčasťou podujatia je slávnostné odovzdávanie plakiet Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Laureátmi ocenenia sú výnimočné osobnosti slovenskej historiografie: profesor Peter Švorc, docent Viliam Kratochvíl a profesor Alexander Avenarius in memoriam.
Kto bol Alexander Avenarius?
Prof. PhDr. Alexander Avenarius, CSc. (16. 5. 1942 Martin – 26. 10. 2004 Bratislava) bol synom ruského šľachtického emigranta a synovcom spisovateľa Ladislava Mňačka.
Vyštudoval odbor archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia začal pracovať ako dokumentarista v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied (1964) a na Katedre dejín architektúry Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1964 – 1968).
V roku 1968 sa zamestnal ako odborný pracovník v Ústave dejín európskych socialistických krajín Historického ústavu SAV v Bratislave. Nástup normalizácie prerušil jeho vedeckú dráhu a zamestnal sa podobne ako ďalší nepreverení a politicky nespoľahliví odborníci v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave (1972 – 1983).
Až v roku 1984 mu bolo umožnené vrátiť sa do Historického ústavu SAV, kde pôsobil ako vedecký pracovník až do svojej smrti.
Doktorát z filozofie získal v roku 1968 v odbore pomocné vedy historické a až v roku 1989 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu v Historickom ústave SAV v odbore všeobecné dejiny. V roku 1999 sa habilitoval za docenta a v roku 2002 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore pravoslávna teológia na Prešovskej univerzite v Prešove.
Bol medzinárodne uznávaným historikom – byzantológom, ktorý sa zameral na staršie dejiny východnej Európy. Vďaka multidisciplinárnej práci pamiatkara sa začal venovať dejinám umenia, interakcie a transformácie byzantskej kultúry a kultúry slovanských národov. Po nežnej revolúcii absolvoval krátkodobé prednáškové pobyty v zahraničí a zaradil sa k obľúbeným profesorom študentov na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave a na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.
PhDr. Henrieta Žažová