Rok 2022: Nádej sa striedala s vytriezvením

Prinášame vám úvodník nového dvojčísla časopisu Universitas Tyrnaviensis, v ktorom prof. René Bílik, rektor Trnavskej univerzity, bilancuje uplynulý kalendárny rok 2022. 

Vážené čitateľky, vážení čitatelia, milé kolegyne,

milí kolegovia,

zdalo sa mi, že to bolo celkom nedávno, čo som na tomto mieste rekapituloval udalosti, ktoré sme prežívali počas kalendárneho roka. Až končiaci sa november mi pripomenul, že to „nedávno“ bolo vlani, a ten bilancovaný rok bol rokom minulým. Mal som zase raz príležitosť uvedomiť si čas. Takže je tu nová či ďalšia výzva obzrieť sa dozadu, tentoraz za končiacim sa rokom 2022 a za tým, čo priniesol našej alma mater.

Na prvom mieste to bola možnosť vrátiť sa po dvoch rokoch späť do prednáškových siení, do učební a laboratórií. To dalo roku, ktorý bol pre Trnavskú univerzitu v Trnave rokom jubilejným nádej, že chod univerzity sa vracia k svojmu pravidelnému rytmu a do podoby, ktorá môže v plnej miere napĺňať zmysel našej vzdelávacej a vedeckovýskumnej inštitúcie. Tak sme to pociťovali začiatkom roka. Lenže, ako nám pripomenul celkom nedávny štátny sviatok, 17. november, ten návrat k pravidelnému vyučovaniu priamo „na mieste“, teda nie „z domu“, ale v škole, bol len povrchom, pod ktorým tlel a stále tlie neustále sa vracajúci problém.

Sedemnásty november sme si totiž tento rok na univerzitách nepripomínali ako významný historický dátum, ale ako výstražný signál pre vládu Slovenskej republiky, že ak nezmení svoj vzťah a prístup k vysokým školám, tak tá naša, a ani ďalšie, nebudú schopné napĺňať svoje poslanie. To nás znova vracia na začiatok tohto roka. Vtedy sme sa dozvedeli, že financovanie vysokých škôl sa prepadá do takej hĺbky, pod ktorou je už len ohrozenie elementárnych životných funkcií celého systému vysokoškolského vzdelávania, vysokoškolskej vedy a výskumu.

Toto ohrozenie ešte zosilnelo po brutálnom útoku Ruska voči Ukrajine. Dočasné riešenie, a to nás katapultuje znova do aktuálneho času, sa nateraz našlo, brány univerzít zostali otvorené a čo bude ďalej, to sa ešte len ukáže. Spomínam toto všetko a práve takto, presunmi v čase preto, aby som ukázal, že jednou z charakteristík tohto roka bola skutočnosť, že sme sa pohybovali ako „na hojdačke“. Raz nahor, a potom zase dolu. Nádej sa striedala s vytriezvením.

Spomenul som jubileum. Tridsať rokov obnovenia univerzity sme si pripomenuli radom podujatí, udeľovaním ocenení a čestných doktorátov, pričom to všetko pozitívnym spôsobom upozornilo na Trnavskú univerzitu a podčiarklo jej nezastupiteľné miesto tak v meste, ako aj v regióne a, pravdaže, aj medzi vysokými školami doma i v zahraničí. A aby sme toto miesto obhájili, vykonali sme na fakultách, v Rade pre vnútorné hodnotenie kvality vysokoškolského vzdelávania, vo vedeckej rade, v akademickom senáte univerzity i v jej správnej rade obrovské množstvo práce. Jej výsledkom bolo oznámenie adresované akreditačnej agentúre, že naša univerzita zosúladila svoj vnútorný systém kvality so štandardmi agentúry. To nám dovoľuje odoslať koncom roka na agentúru oficiálnu žiadosť o posúdenie súladu nášho vnútorného systému kvality zo štandardmi. Za všetku túto prácu úprimne – ďakujem! Toto poďakovanie smeruje aj k našim študentom. Ukázalo sa, že študentský život na univerzite je úzko spätý z ich pozitívnym vzťahom k svojej alma mater, v mnohom nám veľmi pomohli a podujatia, ktoré usporiadali, boli tým potrebným tmelom, ktorý potrebuje každý univerzitný organizmus. Srdečná vďaka za to!

Blížiaci sa koniec roka otvára nový priestor pre nádej. Tá je v tomto čase neoddeliteľne spojená s Vianocami. Som rád, že si ich budeme môcť po čase znova pripomenúť aj spoločne a verím, že si počas sviatočných dní všetci oddýchneme, aby sme sa začiatkom roka 2023 mohli znova zhlboka nadýchnuť k zvládnutiu všetkého, čo nám prinesie. Prajem vám pokojné a požehnané Vianoce a pevné zdravie.

René Bílik

(zvýraznenie redakcia)