Skip to main content
Barbora Likavská
19.04.2021

Ženy sa nemusia báť prijať sa také, aké sú

Iná Kosť. Tak nazvala podcast naša študentka práva Tereza Švihoríková, ktorú k tejte téme priviedla vlastná skúsenosť s nízkym sebavedomím a snahou tento stav zmeniť. Oslovila kamarátku Kristínu Vohnútovú a "spolu našli kľúč“, ktorý pomáha. Je ním sebaláska. S inými kosťami (či inakosťami?) prinášame interview, v ktorom niektoré odpovede sú ich spoločné, iné si Tereza a Kristína podelili. 

Študentka TRUNI: Začala sa cesta sebaprijatia. Prestala som byť pohltená sama sebou 

Prečo ste sa rozhodli venovať sa práve tejto téme – ženy a sebahodnota? Prečo práve „Iná kosť“?

Tereza: Popri vysokej škole študujem aj v Nexteria Leadership Academy, kde na konci posledného ročníka študenti neodovzdávajú bakalársku prácu, ale fungujúci projekt, ktorý nejakým spôsobom pomáha „spoločnosti“. Dlho som rozmýšľala čo bude mojim LDP projektom, ale keďže som sa v tom čase dosť trápila pre svoj vzhľad a prijatie sa toho aká v skutočnosti som, začali sa črtať prvé myšlienky podcastu InáKosť.

Po vlastnej skúsenosti spojenej s depresiami, stavmi úzkosti z výzoru, osobných neúspechov a všetkého toho, čo spoločnosť na ženách posudzuje, som sa cítila bezmocná a neschopná „tento stav“ nejak zmeniť. Po náročných pokusoch byť viac sebavedomá prišiel konečne moment, kedy som si uvedomila, že vlastne nechápem, prečo samu seba tak trápim a nemám rada. Vtedy sa začala moja cesta sebaprijatia, ktorá naďalej aj pokračuje. Postupom času som prestala byť pohltená len sebou a svojimi pocitmi a začala som vnímať aj iné ženy okolo seba. Zistila som, že mnohé z nich prežívajú presne to isté. Oslovila som preto Kristínu a spolu sme našli „kľúče“, ktoré pomohli/pomáhajú nám a distribuujeme ich do ženského sveta! Myslíme si, že táto osveta SEBALÁSKY je potrebná, aj keby má pomôcť len jednej žene, InejKosti, ktorá náš podcast počúva.

A prečo InáKosť? Osobne netuším (smiech). Sprchovala som sa a rozmýšľala o čom a ako podchytiť koncept celého projektu, keď mi napadla idea jednej z epizód. Mala sa venovať rozdielnosti a výnimočnosti každej z nás. Napadol mi k nej názov InáKosť, ktorý sa nám tak veľmi zapáčil, že sme ním nakoniec pomenovali celý podcast.

Našim cieľom je ukázať ženám, že sa nemusia báť prijať sa také aké sú a milovať sa.

Čo je cieľom Inej kosti?

Ukázať ženám, že sa nemusia báť prijať sa také aké sú a milovať sa. Dovoliť si byť vyrovnané a byť svojou múzou, pretože každá sme iná, InáKosť a máme iné výnimočné stránky. Áno jasné, je to klišé odpoveď, ale je to tak.

Žena by nemala skrývať svoju osobnosť a čaro. Treba si uvedomiť jedno: „Tak ako ja vidím v inej žene bohyňu aj ona ju môže, a na 95% je pravda to, že aj ona ju vidí vo mne“.

InáKosť: Vo všetkom sa snažíme byť autentické

Vo svojich podcastoch sa venujete rôznym témam – ako sa mať rada, tlaku okolia, vyhoreniu, vzťahom. Sú to témy týkajúce sa každej jednej z nás. Kde čerpáte rady či hostky, tie „iné kosti?

Vo všetkom sa snažíme byť autentické. Každá jedna epizóda odzrkadľuje nejakú našu skúsenosť alebo „zážitok“ so spoločenským stereotypom. Celý podcast je založený na jednej , teda dvoch „veľkých“ skúsenostiach so sebaláskou. V prvom rade sa naším Iným Kostiam snažíme odovzdávať rady, ktoré fungovali u nás v našich životoch. Vždy hovoríme, že tieto „kľúče“ a odporúčania nie sú univerzálne pre každú z nás. „Čo funguje u mňa, nemusí u teba. To však neznamená, že sa navzájom nemôžeme inšpirovať.“

Aj hosťky pozývame na základe nejakého ich príbehu, osobnej skúsenosti, predpokladu, že vedia našim poslucháčkam poskytnúť cenné rady a ich prepojenosti na tému, o ktorej sa bavíme, chceme baviť. Veľkým poradcom sme si my samé, ale aj naše poslucháčky či naša mentorka Janette Šimková, ktorá dodáva našim podcastom určitý nádych odbornosti. Inšpiráciu a témy hľadáme a čerpáme práve z týchto troch zložiek.

Je určený váš podcast len ženám, alebo aj mužom?

Našou „cieľovou“ skupinou, ktorú sa snažíme osloviť, sú ženy. Avšak vieme, že naše podcasty počúvajú aj muži. Myslíme si, že rozprávame a rozoberáme témy a veci, ktoré vedia obohatiť aj ich. Neraz sme od niektorého z nich dostali pozitívnu spätnú väzbu, ktorú si nesmierne vážime. Preto ak ich náš podcast zaujme, sú jednoznačne vítaní. Ďalšou výhodou pre nich môže byť, že im naše podcasty môžu dopomôcť k lepšiemu pochopeniu svojich partneriek, kamarátok, sestier, mám, atď.

Podcast? Nič nemôže byť jednoduchšie... ale to je omyl 

Dnes sú podcasty pomerne v móde. Ako náročné je rozbehnúť podcast a vôbec ho udržať?

Tereza: Uff, na začiatku som si myslela, že veď to nemôže byť nič zložité. Chce to len nápad, mikrofón a ideme na to. Omyl je však pravdou. Príprava podcastu, ako aj celá jeho realizácia či následná postprodukcia, sú extrémne náročné veci. Najmä keď je človek ako ja „veľký perfekcionista“ a všade vidí priestor na zlepšenie. Mali sme však okolo seba veľa šikovných kamarátov, ako napríklad Petra Piláta, ktorí nás podržali a so všetkým nám napríklad po technickej stránke pomohli.

Kristína: Čo sa týka ideovej stránky, tu sme problém doposiaľ nenašli. Keďže sa Iná Kosť zaoberá témami, ktoré ovplyvňujú takmer každú jednu ženu, mali sme na začiatku výhodu. Pomohlo nám to vybudovať určitú poslucháčsku základňu, ktorá sa nám každou epizódou či príspevkom na našom Instagrame zväčšuje, za čo sme veľmi vďačné.

Tereza: (smiech) Tá na nás potom určitým spôsobom vytvára „tlak“ a tak sa snažíme zabezpečiť čo najväčšiu kvalitu ako po obsahovej tak aj technickej stránke. Momentálne sme preto začali fungovať a nahrávať v štúdiu Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v priestoroch rádia Aetter.

Udržať podcast a jeho pravidelnosť je preto pre nás v určitých momentoch/chvíľach dosť náročné, ale snažíme sa, ako najviac to ide. Obe sme však v bakalárskom ročníku a tak sa občas stane, že podcast, aj keď nechcene, odsunieme na vedľajšiu koľaj.

Každá žena neodolá tlakom na jej identitu. Chudá neznamená pekná 

Poďme ešte k obsahu vášho podcastu. Majú ženy podľa vás dnes problém so svojou identitou, sebaprijatím či nárokmi zo strany okolia?

Jednoznačne ÁNO. Tu hovoríme o ženách ako celku, pretože aj tie, ktoré tvrdia, že „NIE“ či tie, ktoré sa „tvária“, že veď ich sa táto téma netýka, sú obklopené a podliehajú tlaku či nárokom okolia. My samé sme toho dôkazom, a aj práve preto exituje InáKosť. Dokonca sme toho názoru, že teraz je tento problém v spoločnosti prítomný viac ako v minulosti vplyvom sociálnych sietí. Môžeme prezradiť, že tejto téme „now vs. then“ by sme sa chceli tiež v budúcnosti venovať. Ide o to, že ženy sú ovplyvňované ideálom dokonalosti, ktorý na nás vyskakuje z každej strany. Nie každá sme odolná voči takýmto tlakom na našu identitu. Za nás krása spočíva v rozmanitosti, nie v uniformite.

Ženy sú ovplyvňované ideálom dokonalosti, ktorý na nás vyskakuje z každej strany. Nie každá sme odolná voči takýmto tlakom na našu identitu. Za nás krása spočíva v rozmanitosti, nie v uniformite.

Myslíte, že sebaláska, naša hodnota pramení z nášho detstva, alebo sa už rodíme s nejakými predispozíciami na postoj k životu, sebe samej?

Sme toho názoru, že ide o spojenie oboch týchto častí. Je veľmi dôležité vštepovať malým dievčatám a, samozrejme, aj chlapcom, v tom najvnímavejšom veku, určité hodnoty. Medzi ne rozhodne patrí to, ako mať rada samu seba, ako prijať veci, ktoré sa nám na sebe nepáčia, ako prijať naše odlišnosti od iných. Naučiť ich, že odlišný neznamená zlý, že chudý neznamená pekný a podobne. Čo sa týka tých „vrodených“ predispozícií, niektoré z nás majú výhody oproti iným ženám, pretože ich len tak nerozhodí nejaká urážka alebo nevhodný komentár. Dovolíme si neodborne tvrdiť, že práve tieto povahové črty môžu byť spojené s genetickou výbavou človeka.

Každý z nás má nejaké vzorce myslenia, ktoré definujú tento postoj k sebe samému. Alebo sme sa nechcene ocitli v ťažkej životnej situácii, ktorá poznačila práve našu sebahodnotu. Ak ju chceme zmeniť, nestane sa to zrejme z večera do rána. Je to dlhodobý proces? Čo nám môže na tejto ceste sebalásky pomôcť?

Naše základné heslo znie: „Tak ako si nestratila svoje sebavedomie z minúty na minúty, či z noci na deň, ani svoju sebahodnotu či sebalásku nezískaš za tak malý zlomok času“. Samé dobre vieme, že ide o dlhú, ba až dlhodobú cestu, ktorá nemusí mať svoj konečný cieľ. Na sebaláske a sebaprijatí je potrebné pracovať 24/7 a aj keď občas padneme, netreba sa vzdávať. Tu jednoznačne do popredia vstupujú konzistentnosť a sebadisciplína. Treba prijať fakt, že rovnako ako človek buduje kondičku, buduje vedomosti, buduje aj vzťah k sebe. Preto sa snažíme naše InéKosti povzbudzovať a ukazovať im, že v tom nie sú samé a každá z nás sa s niečím podobným vo svojom živote potyká. Jeden zlý deň ešte neznamená stratu celého šťastia. Za nás je jedným z kľúčov aj obklopovať sa ľuďmi, ktorí nás podporujú a motivujú.

Na sebaláske a sebaprijatí je potrebné pracovať 24/7 a aj keď občas padneme, netreba sa vzdávať.

Môže byť Iná kosť sebavedomá a mať sa rada za každých okolností bez ohľadu na vonkajšie okolnosti? Alebo, môže byť naše sebavedomie, sebahodnota trvalým stavom?

Myslíme si, že ide o akýsi „neustály“ boj a vytrvalosť v ňom. Sebavedomie, sebaláska, sebahotnota, sebaprijatie je za nás preto skôr trvalý proces ako stav.

Dostávate od Iných kostí aj nejaké ohlasy, že im vaše rady pomohli?

Toto je asi tá najkrajšia a najlepšia časť spojená s celou tvorbou podcastu! Naše Kosti nám píšu svoje príbehy, povzbudenia, ale aj feedbacky/ohlasy ako im tá a tá konkrétna epizóda pomohla, „zlepšila“ deň či mesiac a ďakujú nám. Avšak to MY sme VĎAČNÉ IM!

Nikto vás nesleduje tak, ako vy sledujete samu seba 

Čo by ste poradili našim študentom, ktorí “bojujú” s malým sebavedomím, nízkou sebahodnotou?

Aby sa neuspokojili s momentálnym psychickým rozpoložením a robili veci, v ktorých sa cítia doma a stavali na tom. Aby sa snažili zistiť príčinu toho, prečo sa takto cítia. Ak je to niečo, čo sa dá zmeniť, pracovať na tom; ak je to niečo, čo sa nedá zmeniť, prijať to. Spýtať sa sám seba: je tento môj „nedostatok“ naozaj taký zlý? Je toto vôbec môj nedostatok alebo je to niečo čomu venujem zbytočnú pozornosť? A verte nám, že nikto vás nesleduje tak pozorne ako vy sledujete samého seba. Ľudia vás majú radi pre vašu energiu, pre váš humor, pre váš dobrý charakter a možno práve aj preto čo vám znižuje sebavedomie. V neposlednom rade si dajme jedno klišé: „Užívaj si každý deň ako by bol posledný“. A myslíme si, že svoj posledný deň by si nechcel tráviť tým, že sa trápiš niečím čo na sebe nemáš až tak moc rád.

Čo robia Iné kosti, keď sa práve nevenujú Inej kosti? 

Kristína: Mojou vášňou je fotenie. V podstate je to pre mňa ďalší projekt sebalásky, v ktorom sa snažím poukázať na to, že každá sme sexy, každá sme Kosť. Zároveň je to aj istým druhom politického vyjadrenia za normalizovanie ženskej nahoty, respektíve odhaľovania ženského tela. Nebudem veľa opisovať, radšej si pozrite moju tvorbu na Instagrame. A ak môžem byť úprimná, veľa mojich myšlienok patrí práve tomu, čo bude na raňajky, obed, olovrant a večeru, čiže vo voľnom čase veľmi rada varím a jem (smiech) #sorrynotsorry.

Taktiež milujem pohyb, je to súčasť môjho každého dňa. Milujem čítanie kníh, ktoré sú inšpirované skutočnými udalosťami hlavne z vojnového prostredia. V neposlednom rade sa snažím stráviť kvalitný čas s rodinou a kamarátkami, aj keď v momentálnej situácii je to problém.

Tereza: (smiech) Ďakujeme za takúto milú otázku. Priznám sa, že ma na toľko zaskočila, že neviem, čo odpovedať. V posledných dňoch a najmä v čase covidu-19 som zavalená prácou a školskými povinnosťami, takže mám málo času na samú seba. Ak už naozaj potrebujem day off a úplne vypnúť, cvičím, behám, užívam si prírodu, každé nové miesto čo objavím, jedlo, knihy či kvalitnú hudbu. A samozrejme, podobne ako hovorí Kristína, nezáleží mi ani tak na tom, čo robím, ako na tom, s kým som.

Trnavská univerzita (foto Barbora Likavská)

TRUNI? Milujem ju! 

Ako sa vám študuje u nás na Trnavskej univerzite?

Kristína: Ja momentálne končím bakalára na Univerzite Komenského, ale od septembra sa možno budeme vídať aj na TRUNI. Čas ukáže.

Tereza: Myslím, že nič nevyjadrí lepšie vzťah k mojej fakulte ako: MILUJEM JU!

Odporučili by ste štúdium na Trnavskej univerzite našim uchádzačom? Prečo?

Tereza: Študujem na Trnavskej univerzite, konkrétne na právnickej fakulte, a musím povedať, že vo svojom živote som mala šťastie na pedagógov, ale takých, akí sú u nás, nájde človek len málo kde! Takže ÁNO, jednoznačne by som štúdium odporučila a odporúčam, kade chodím. Z osobnej skúsenosti by som chcela hlavne vypichnúť odbornosť a ľudský prístup zamestnancov TRUNI. Cítim sa tu aj vďaka nim ako v kruhu rodiny! (úsmev)

 

Ďakujeme za rozhovor!

foto: archív Inej Kosti, TRUNI/Barbora Likavská

 

Podcast Iná Kosť nájdete na: Apple PodcastsGoogle PodcastsSpotifySoundCloude, Listen Notes, Podmaz a Instagrame

 

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!

 https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/facebook201.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/insta.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/linkedin.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/twitter.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/youtube.png https://www.truni.sk/sites/default/files/field/image/soundcloud.png