V jazykovej praxi sa často stretávame s frazémami, ktoré nám môžu spôsobiť isté komplikácie, pretože význam slovného spojenia je zahalený rúškom tajomstva. Jedným z takýchto vyjadrení je aj spojenie pranierovať (niekoho).
Slovné spojenie pranierovať (niekoho)
Ako vznikla frazéma pranierovať (niekoho)?
Naši predkovia previnilcov trestali rôznym spôsobom. V mestách či väčších dedinách sa veľmi často staval pranier. Pranier bol drevený alebo kamenný stĺp, o ktorý priväzovali previnilcov. Išlo zväčša o ľudí, ktorý sa prehrešili „ľahšie“ - napríklad o zlodejov, opilcov či ženy, ktoré boli prichytené pri cudzoložstve. Pranier však mohol mať aj podobu klietky (klietka hanby sa zachovala napríklad v Levoči, pochádza zo 16. storočia), no mohla to byť len jama prekrytá mrežou - v nej bol istý čas previnilec väznený. Niekedy sa mu ruky a krk vložili medzi drevený nákrčník, ktorý mal otvory pre hlavu a ruky. Dotyčnému sa tak znemožnila akákoľvek manipulácia i pohyb. Takémuto zariadeniu sa hovorilo husle alebo basa - odtiaľ poznáme doteraz známe slovné spojenie ísť do basy.
Priviazanie o pranier znamenalo, že ktokoľvek z okoloidúcich mohol na vinníka napľuť, biť ho, nadávať mu či hádzať doňho hnilé ovocie. Takáto forma trestu sa realizovala vždy vo sviatky alebo v nedeľu, pretože vtedy bolo na námestí, kde sa praniere zvyčajne umiestňovali, najviac ľudí a odsúdenie malo hromadný charakter.
Pranierovať teda znamená verejne odsúdiť niekoho, vystaviť ho potupe. Synonymne možno slovo pranierovať (niekoho) nahradiť slovom kritizovať (niekoho).
Pranier ako historický artefakt sa nám zachoval v mnohých slovenských mestách, napríklad v Piešťanoch (1830), v Senci (16. storočie), V Leopoldove (1678) a inde.
Slovné spojenie Pandorina skrinka
Ako vnikla frazéma Pandorina skrinka?
Predošlá frazéma sa viazala na naše dejiny, Pandora je však postava z gréckych dejín. Vojtech Zamarovský v knihe Bohovia a hrdinovia antických bájí vysvetľuje, že to bola krásna žena vytvorená najvyšším bohom Diom. Z hliny a vody ju zhotovil ako sochu Hefaistos a Zeus do nej vdýchol život. Ňou chcel realizovať svoj plán a pokoriť ľudstvo. Prečo? Prometeus daroval ľuďom oheň, ktorý ukradol bohom, a tak sa ľudia vedeli sami o seba postarať a bohom už neprinášali také obety ako voľakedy. Zeus teda rozhodol, že pošle na zem Pandoru (Pandora v preklade znamená „obdarovaná všetkými darmi, všetkými pôvabmi“). Neposlal ju za Peometeom, ale za jeho bratom Epimeteom, ktorý sa do nej zaľúbil a aj napriek nevôli Prometea sa s ňou i oženil. Pandora si ako svadobný dar priniesla od bohov skrinku, sama ju predtým nikdy neotvorila. Bohovia však do skrinky skryli všetko, čoho sa chceli zbaviť. Po svadbe, napriek Prometeovmu varovaniu, Pandora skrinku predsa len otvorila a vtedy vyleteli sa z nej na zem vyliali všetky zlá, choroby, utrpenia... všetky biedy sveta. Aj keď vzápätí veko zavrela, vnútri už zostala len jedna jediná: nádej.
Pandorina skrinka sa dá chápať ako semenisko zla. Použiť frazému možno aj v slovesnom spojení otvoriť Pandorinu skrinku: ak niekto otvorí Pandorinu skrinku, púšťa sa napríklad do témy, ktorá rozpúta veľa zlého alebo do aktivít, ktoré môžu veľa zlého priniesť.
Príbeh Pandory sa často pripodobňuje biblickému obrazu Evy, ktorá takisto proti vôli Boha odtrhla jablko poznania v rajskej záhrade a ponúkla ho Adamovi.
Spracovala: doc. PhDr. Gabriela Magalová, PhD.
Foto: Wikipedia
Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!
