Nové akreditačné štandardy: Zodpovednosť za kvalitu nesie vnútorné prostredie školy

Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo začiatkom júla oficiálne schválila nové akreditačné štandardy. Tie nadobudnú účinnosť už od 1. septembra. Čo prinášajú pre Trnavskú univerzitu v Trnave? Odpovedá rektor prof. René Bílik.

Nové štandardy kvality vysokého školstva 

Pod súhrnným označením "štandardy" sú k dispozícii tri základné dokumenty, ktorými sa vykonávajú kľúčové ustanovenia zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.

Prvým dokumentom sú Štandardy pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, druhým Štandardy pre študijný program a tretím Štandardy pre habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov.

Z dikcie týchto dokumentov je evidentné, že zodpovednosť za kvalitatívne procesy vo vnútornom prostredí vysokej školy, za skladbu študijných programov a ich personálne zabezpečenie, za procesy internacionalizácie školy i za všetko to, čo súvisí so starostlivosťou o študenta, je prenesená do vnútorného prostredia školy. Štandardy totiž nepredpisujú, ako má vyzerať a čo má obsahovať vnútorný systém kvality, určujú "len" rámce. To pokladáme za podstatné a vnímame to ako možnosť pre každú vysokú školu formulovať svoju vlastnú predstavu o tom, ako chce zabezpečiť kvalitnú vzdelávaciu ponuku a kvalitné vzdelávacie prostredie pre svojich študentov.

Zodpovednosť za kvalitatívne procesy vo vnútornom prostredí vysokej školy, za skladbu študijných programov a ich personálne zabezpečenie, za procesy internacionalizácie školy i za všetko to, čo súvisí so starostlivosťou o študenta, je prenesená do vnútorného prostredia školy

Z formulácie jednotlivých dokumentov je zrejmé, že na vysokých školách príde k racionálnejšiemu a sústredenejšiemu zvažovaniu ponuky študijných programov a že jedným z výsledkov akreditačného procesu bude zníženie ich počtu. Personálne zabezpečenie študijných programov je totiž náročné na kvalitatívne parametre tých, ktorí budú za ne zodpovedať a náročné sú aj počty takto kvalifikovaných vedecko-pedagogických zamestnancov, ktorí budú v pozícii zodpovedných za študijný program. Toto je pozitívnou a zároveň i negatívnou črtou štandardov. Pozitívom je tlak na znižovanie počtu ponúkaných študijných programov, odstraňovanie duplicít v ponukách programov aj napríklad na tej istej škole (sú vysoké školy, ktoré ponúkajú rovnaké programy na viacerých fakultách, majú identické pracoviská na viacerých fakultách a pod.).

Nová akreditácia: Očakávame objektívne hodnotenie kvality vysokých škôl

Súčasne by sme privítali nižšie kvalifikačné nároky na "garantov" profilových predmetov na nižších stupňoch štúdia, čo nemusí automaticky znamenať nižšiu úroveň. Takúto prax, keď v dominantne zodpovednej pozícii "garanta" na prvom stupni štúdia môže byť aj pracovník bez docentskej či profesorskej hodnosti, "len" s titulom PhD., majú napríklad v Českej republike. Je to ekonomicky efektívnejšie a nejde o znižovanie kvality, pretože kvalitatívne parametre (pedagogická skúsenosť a kvalita výskumnej a publikačnej činnosti) sú dostatočne náročné.

Od nového akreditačného procesu očakávame aj skutočnú kvalitatívnu diferenciáciu vysokých škôl, a to nie na základe rozmanitých subjektívnych kritérií niektorých škôl či politických predstáv a želaní, ale na základe objektívneho hodnotenia.

Od nového akreditačného procesu očakávame aj skutočnú kvalitatívnu diferenciáciu vysokých škôl, a to nie na základe rozmanitých subjektívnych kritérií niektorých škôl či politických predstáv a želaní, ale na základe objektívneho hodnotenia, ktoré vykoná skutočne od politiky nezávislá akreditačná agentúra. Na túto pozíciu akreditačného orgánu v SR však ešte stále len čakáme, takže proces, ktorý sa začína, je dôležitý nielen pre vysoké školy, ale aj pre Akreditačnú agentúru.

To, čo zatiaľ zo štandardov nevieme "odčítať", je spôsob, ako skutočne hodnotiť kvalitu učiteľa. Parametre, s ktorými sa doteraz pracuje, orientujú pozornosť na vedeckovýskumnú činnosť a jej výsledky. Nie je však pravidlom, že výborný vedec je súčasne aj výborným učiteľom. Uvidíme, ako sa s tým naše prostredie vysporiada. Podstatná pre celý proces bude aj podoba metodiky na vyhodnocovanie plnenia štandardov, ktorá sa teraz začína pripomienkovať a je predčasné ju komentovať.

Veríme, že na Trnavskej univerzite v Trnave proces zvládneme v optimálnom čase, pričom dva roky pokladáme za krajnú hranicu. Vychádzame z našej doterajšej skúsenosti s budovaním vnútorného systému kvality a aj zo skúsenosti, ktorú sme získali zapojením sa do procesu hodnotenia kvality našej školy v čase, keď sme sa stali držiteľmi Národnej ceny za kvalitu.

Prof. PaedDr. René Bílik, CSc.

rektor Trnavskej univerzity v Trnave

ilustračná fotografia: Trnavská univerzita/Barbora Likavská

Trnavskú univerzitu môžete sledovať aj na sociálnych sieťach. Ďakujeme!