Archeológovia Trnavskej univerzity objavili v historickom centre Trnavy časť keltského obydlia z mladšej doby železnej. Ide o prvý priamy archeologický doklad keltského domu na území mesta. Výnimočný nález priniesol záchranný archeologický výskum na nádvorí Adalbertina, ktorý vedie doc. Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Výskum súvisí s výstavbou trafostanice na nádvorí historickej budovy Adalbertina na Ulici Jána Hollého, ktorej vlastníkom je Trnavská univerzita v Trnave. Tím pod vedením doc. Erika Hrnčiarika pracuje na lokalite od 10. septembra a doterajšie výsledky priniesli nové poznatky o osídlení územia dnešného centra Trnavy v mladšej dobe železnej, stredoveku i novoveku.

Najvýznamnejším objavom je časť zahĺbenej polozemnice z mladšej doby železnej, teda z obdobia spájaného na našom území s keltským osídlením. Odkrytý objekt má typický oválny pôdorys. Na jeho kratších stranách sa nachádzali stopy po koloch, ktoré niesli konštrukciu sedlovej strechy.

„Tento nález je pre poznanie najstarších dejín Trnavy mimoriadne dôležitý. Doteraz sme mali z územia mesta iba nepriame doklady prítomnosti Keltov, predovšetkým keramiku. Teraz máme prvý priamy dôkaz ich obydlia v priestore dnešného historického centra,“ uviedol vedúci archeologického výskumu Erik Hrnčiarik.

„Z Trnavy poznáme ešte fragmentov keramiky z mladšej doby železnej aj z Trstínskej ulice a z Modranky. V minulosti bol na Kopánke objavený aj hrob z tohto obdobia,“ doplnil Tomáš Kolon, zástupca vedúceho výskumu.

Keramické nálezy približujú každodenný život Keltov

Inventár novoobjaveného laténskeho obydlia tvorili predovšetkým fragmenty keramických nádob, ktoré slúžili na varenie a skladovanie potravy. Predmety tak nie sú len dokladom prítomnosti keltského obyvateľstva, ale zároveň približujú jeho každodenný život. Podľa Erika Hrnčiarika je navyše pravdepodobné, že odkrytá polozemnica je súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, ktoré pokračuje za hranice aktuálne skúmanej plochy.

„Predpokladáme, že sídlisko pokračuje aj mimo priestoru, ktorý môžeme v súčasnosti preskúmať. Veríme, že počas ďalších fáz rekonštrukcie nádvoria dostaneme priestor na jeho prebádanie v čo najväčšom rozsahu. Mohli by sme tak získať podstatne presnejšiu predstavu o keltskom osídlení dnešnej Trnavy,“ dodal doc. Erik Hrnčiarik.

Výskum je zároveň školou v teréne

Na výskume sa okrem pracovníkov Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity podieľajú aj študenti. Priamo v teréne si tak môžu prakticky overiť vedomosti a osvojiť postupy, s ktorými sa oboznamujú počas štúdia. Na nádvorí sa pôvodne očakávalo aj odkrytie pozostatkov barokovej záhrady a koniarne, ktoré sú zachytené na historickom nákrese z roku 1766. Ich zvyšky sa však nepodarilo identifikovať a je pravdepodobné, že boli pri neskorších stavebných zásahoch úplne zničené. Prevažná časť ďalších preskúmaných objektov pochádza z novoveku a 20. storočia. Išlo najmä o odpadové jamy obsahujúce keramické črepy a stavebnú suť. Súčasťou odkrytých objektov bola aj zásobnicová jama, ktorú možno na základe nálezov datovať na prelom stredoveku a novoveku.

K významnému nálezu došlo počas rekonštrukcie Adalbertina

Trnavská univerzita získala Adalbertinum od mesta Trnava kúpnou zmluvou z 30. decembra 2016. Do konca júna 2018 využívala časť objektu Súkromná základná umelecká škola pri Štúdiu baletu Dušana Nebylu, následne celý objekt prešiel do užívania univerzity. Odvtedy univerzita investovala okrem iného do obnovy strechy budovy. Výstavbu trafostanice, ktorá vytvorila priestor aj na súčasný záchranný archeologický výskum, hradí z vlastných zdrojov. „V súčasnosti pripravujeme projekt na získanie financií z Nórskych fondov. Od získania finančných prostriedkov bude závisieť ďalší postup pri rekonštrukcii,“ uviedla Kristína Grendová, prorektorka Trnavskej univerzity pre rozvoj.