Cesta naprieč antickou Sicíliou
V roku 2026 smerovala naša každoročná odborná exkurzia do srdca Stredomoria - na ostrov Sicília, ktorý sa v rámci nášho študentského hlasovania môže pýšiť jednoznačným víťazstvom. V priebehu siedmich dní sme absolvovali bohatý a intenzívny program, v rámci ktorého sme sa vydali na okruh ostrovom a precestovali takmer celú Sicíliu. Oboznámili sme sa s mnohými lokalitami, ktoré sme dovtedy poznali len z prezentácií a zo slov prednášajúcich.
Od monumentálnych chrámov po kamenné základy
Hneď v prvý deň našej cesty sme zostali ohúrení veľkoleposťou sicílskych dórskych chrámov. Od možnosti vidieť architektonické skvosty ako chrám, divadlo a luxusné vily v archeologickom parku Segesta, nás neodradil ani hornatý terén ostrova. Chýbať nemohla ani skúška akustiky v divadle. Počas návštevy lokality Himera sme sa prešli cez najposvätnejšie časti gréckeho Chrámu víťazstva, čo prihliadajúc na našu barbarskú krv, určite nepotešilo gréckych bohov.
Druhý deň sme pozostatky rozsiahleho prejavu antického urbanizmu videli v Solunte. Prešli sme sa po domoch, cisterne a zvyškoch gymnázia. Program dňa sme zavŕšili návštevou múzea, kde sme sa pokochali predovšetkým výstavou monumentálnych dórskych vlysov.
Návšteva Selinunte a Agrigenta alebo inými slovami: chrámy, chrámy a ...chrámy!
Dórske chrámy nás sprevádzali aj v tretí deň našej výpravy, keď sme navštívili Selinunte. Ako správni archeológovia sme nasledovali stopy antických staviteľov a pred chrámami sme boli pozrieť staroveký kameňolom. Čo by to bola exkurzia bez preskúšania našich horolezeckých schopností na ruinách Chrámov G a F? Bohov naše šplhanie zjavne nepotešilo a jeho následky sa prejavili v podobe dažďa.
Nasledujúci deň sme zavítali do Údolia chrámov, kde sme opäť žasli nad impozantnosťou ďalších dórskych chrámov. Pozornosť na seba strihli predovšetkým megalomanské sochy atlantov, pôvodne zdobiace najväčší dórsky chrám, ktorý ale nebol nikdy dostavaný – Diov chrám v Agrigente. Program na deň sme zavŕšili návštevou regionálneho múzea, kde sme popri inom videli prenádhernú čierno a červenofigúrovú keramiku.
Srdce antických mozaík
Piaty deň exkurzie sa niesol v znamení mozaík. Deň sme začali na lokalite Morgantina. Prešli sa pri stavbách ako buleutérion, prytaneion, stoy, macellum a divadlo. Ani masy turistov nám nepokazili zážitok z návštevy Villa Romana del Casale pri Piazze Armerine. Na vlastné oči sme mali možnosť vidieť unikát v podobe najrozsiahlejšej in situ mozaikovej výzdoby na svete. Práve tu väčšina z nás vyhotovila svoje fotky pre katedrový zborník AAA. Posledná zastávka dňa bola lokalita Akrai, kde sa nám do pamäti zapísala predovšetkým návšteva nekropoly.
Nástrahy sicílskych ciest
V mestách náš autobus potrápili dve veci: sicílska doprava a úzke uličky. Pán vodič ale podával heroické výkony vhodné reliéfneho zväčšenia.
Syrakúzy – perla na brehu Sicílie
Predposledný deň sme strávili v prenádhernom meste - Syrakúzy. Náš obsiahly program začal prehliadkou Chrámu Apolóna a zvyškov Chrámu Atény. Výnimočnosť Syrakúz len zdvojnásobuje prítomnosť jediného miesta v Európe, kde prirodzene rastie papyrus. Ďalej nasledoval archeologický park Neapolis, kde sme okrem divadla boli v jaskyni Dionýzovho ucha a v kameňolome. Fascinujúca bola bohatá múzejná zbierka archeologického múzea Paola Orsiho. Poslednou zastávkou dňa boli katakomby sv. Jána Syrakúzskeho, kde sme mali možnosť spoznať funerálne praktiky prvých kresťanov v meste.
Posledné zastávky: Catania, Taormina a Tindari
V meste Catania sme sa ocitli doslova uprostred histórie – priamo v pulzujúcom centre dnešného mesta sme obdivovali amfiteáter, divadlo aj odeón, tiché svedectvá dávnych čias. Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bola Taormina, kde nás očarilo monumentálne divadlo a dychberúci výhľad na majestátnu sopku Etnu. Našu cestu sme zavŕšili v Tindari, kde sme okrem divadla objavili aj pozostatky rímskych domov a pôsobivú baziliku.
Exkurzia predstavuje nenahraditeľnú súčasť štúdia klasickej archeológie. Je to jedinečná príležitosť prepojiť teoretické poznatky s reálnymi skúsenosťami priamo na miestach, kde sa história skutočne odohrávala. Takýto zážitok sa len ťažko dá nahradiť. Zároveň je to čas, keď sa ako kolektív viac zblížime, upevníme priateľstvá a vytvoríme si spomienky, ktoré v nás zostanú ešte dlhé roky.
Nikolas Jančula, študent klasickej archeológie