Deň učiteľov si na Trnavskej univerzite pripomíname odovzdaním Ceny Martina Palkoviča výnimočným pedagógom. Pri tejto príležitosti vám prinášame príhovor rektora prof. Miloša Lichnera, ktorý zaznel v sieni Pazmaneum v utorok 24. marca 2026. 

Ocenenie, ktoré dnes udeľujeme, nesie meno Martina Palkoviča – profesora, dekana a rektora našej univerzity zo 17. storočia. Som rád, že týmto gestom si môžeme pripomenúť historickú kontinuitu Trnavskej univerzity a zdôrazniť jeden z jej najpodstatnejších rozmerov: vzdelávať a vyzdvihnúť kvalitu jej súčasných učiteľov.

Univerzita vznikla v stredovekej Európe ako spoločenstvo učiteľov a študentov, ktoré spája spoločné hľadanie pravdy. Od svojich počiatkov bola miestom, kde sa stretávali generácie – skúsenosť učiteľov a zvedavosť študentov – v spoločnom úsilí porozumieť svetu a jeho zákonitostiam. V takto chápanom spoločenstve je pedagogická činnosť niečím viac než len odovzdávaním informácií alebo sprostredkovaním odborných poznatkov. Je predovšetkým procesom formovania myslenia: učením sa klásť otázky, hľadať argumenty, rozlišovať medzi presvedčivým a nepresvedčivým tvrdením a postupne dozrievať k intelektuálnej zodpovednosti. Práve v tomto procese sa univerzitné vzdelávanie stáva viac než len prípravou na budúce povolanie. Stáva sa inkubátorom myslenia a zároveň priestorom  osobného dozrievania.

Učiteľ neučí iba predmet; učí aj spôsob, akým pristupuje k pravde.

Americký filozof a sociológ Parker J. Palmer, profesor Georgetown University, vo svojej známej knihe The Courage to Teach pripomína, že dobré vyučovanie nemožno redukovať na metodiku alebo techniku. Vychádza predovšetkým z osobnosti učiteľa – z jeho identity a osobnej integrity. Inými slovami: učiteľ neučí iba predmet; učí aj spôsob, akým pristupuje k pravde.

Táto myšlienka je mimoriadne dôležitá pre pochopenie univerzitného vzdelávania. V univerzitnom prostredí sa totiž poznanie nerodí mechanickým prenosom informácií, ale dialógom. Dialógom medzi učiteľom a študentom, medzi tradíciou a novým poznaním, medzi otázkou a odpoveďou. Práve v tomto napätí medzi tým, čo už vieme, a tým, čo sa ešte len snažíme pochopiť, vzniká skutočné poznanie. Univerzita totiž nie je miestom, kde sa pravda iba odovzdáva, ale miestom, kde sa pravda neustále hľadá. Odmietanie dialógu – zo strachu, že zaznie otázka, ktorá môže spochybniť doterajšie istoty – je nezlučiteľné s duchom akademickej slobody, na ktorom univerzita od svojho vzniku stojí.

Palmer upozorňuje, že dobrý učiteľ vytvára sieť vzťahov – medzi sebou, predmetom poznania a študentmi. Práve v tejto sieti vzniká prostredie, v ktorom sa študent neučí iba porozumieť faktom, ale zároveň sa učí premýšľať o ich zmysle, súvislostiach a dôsledkoch.

Univerzitný učiteľ musí byť zároveň sprievodcom v intelektuálnom dozrievaní študentov. Je povolaný pomáhať mladému človeku vstupovať do sveta poznania.

Univerzitný učiteľ preto nemôže byť iba odborníkom vo svojom odbore. Musí byť zároveň sprievodcom v intelektuálnom dozrievaní študentov. Je povolaný pomáhať mladému človeku vstupovať do sveta poznania – sveta, ktorý je komplexný, náročný a často plný otvorených otázok, no práve preto je hodný trpezlivého a poctivého hľadania.

V tomto zmysle je pedagogické pôsobenie vždy aj formou zodpovednosti. Je to zodpovednosť voči študentom, ktorí vstupujú do univerzitného prostredia s očakávaním, že tu nájdu nielen odborné poznatky, ale aj intelektuálnu orientáciu a schopnosť porozumieť svetu, v ktorom budú pôsobiť.

A napokon aj zodpovednosť voči spoločnosti, ktorá od univerzity oprávnene očakáva, že bude pripravovať ľudí schopných kriticky myslieť, rozlišovať medzi pravdou a manipuláciou a niesť osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

A napokon aj zodpovednosti voči samotnej univerzite ako inštitúcii, ktorá stojí na dôvere v silu rozumu a na presvedčení, že pravda je hodnota hodná hľadania.

Palmer ďalej upozorňuje, že pedagogická práca si vyžaduje odvahu. Odvahu vystaviť vlastné myšlienky kritickému skúmaniu, odvahu priznať si hranice vlastného poznania a odvahu viesť študentov k samostatnému mysleniu, aj keď to znamená otvárať otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. Takáto odvaha je neoddeliteľnou súčasťou akademickej slobody, pretože univerzita môže zostať miestom živého poznania iba vtedy, ak sa nebojí otázok, ktoré spochybňujú naše istoty a posúvajú hranice nášho porozumenia.

Učiteľstvo je jedným z najnáročnejších intelektuálnych povolaní. Vyžaduje totiž nielen odbornú kompetenciu, ale aj pedagogickú citlivosť a osobnú integritu. 

V tomto zmysle je učiteľstvo jedným z najnáročnejších intelektuálnych povolaní. Vyžaduje totiž nielen odbornú kompetenciu, ale aj pedagogickú citlivosť a osobnú integritu. Univerzitný učiteľ musí byť zároveň vedcom, ktorý hľadá pravdu, pedagógom, ktorý ju dokáže sprostredkovať, a človekom, ktorý svojím príkladom ukazuje, že poznanie je vždy spojené so zodpovednosťou.

Autorita univerzitného učiteľa nevychádza z formálnej moci ani z postavenia v inštitúcii. Rodí sa z dôvery – z dôvery študentov, ktorí v jeho slovách a postojoch rozpoznávajú poctivé hľadanie pravdy, intelektuálnu pokoru a vernosť akademickému poslaniu univerzity.

Práve takýchto vysokoškolských učiteľov dnes oceňujeme Cenou Martina Palkoviča. Laudáciá, ktoré sme si vypočuli, ukazujú rozmanitosť odborov a disciplín, ktoré na našej univerzite pestujeme. Zároveň však ukazujú aj niečo spoločné: oddanosť pedagogickému poslaniu a trpezlivú každodennú prácu so študentmi.

Je to jedinečná práca, ktorej výsledky sa často neukazujú okamžite. Niekedy sa prejavia až po rokoch – v absolventoch, ktorí si z univerzity odnášajú nielen vedomosti, ale aj schopnosť premýšľať, argumentovať a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Preto ocenenie tejto práce je vždy aj ocenením práce, ktorej ovocie dozrieva v životoch ďalších generácií.

Ctené slávnostné zhromaždenie!

Som rád, že prostredníctvom dnešných laureátov môže Trnavská univerzita vyjadriť úctu všetkým svojim učiteľom, ktorí denne plnia jej vznešené a krásne poslanie. Univerzita stojí predovšetkým na ich práci. Na ich trpezlivosti, na ich oddanosti pravde a na ich schopnosti viesť mladú generáciu k slobodnému a zodpovednému mysleniu.

Vážení laureáti Ceny Martina Palkoviča úprimne vám ďakujem za vašu opravdivosť a zápal v práci vysokoškolského učiteľa a za všetko, čo ňou prinášate našej univerzite.

Ďakujem vám a blahoželám vám.

prof. ThLic. Miloš Lichner, D.Th.
rektor Trnavskej univerzity