Niektoré študentské príbehy presahujú hranice bežného štúdia. Práve taký je aj príbeh študenta Vladimíra Hrdého z Teologickej fakulty , ktorému bola udelená Cena rektora. V tomto článku sa zameriame na jeho pôsobenie a hodnoty, ktoré reprezentuje.

Čo pre Vás znamená získať ocenenie rektora?
Keď som sa dozvedel, že budeme z našej Teologickej fakulty ocenení ako tím pánom rektorom, veľmi som sa potešil, pretože to bol znak, že naša práca mala skutočne zmysel a okrem uznania fakulty sa nám dostalo uznania aj od univerzity ako takej, s čím sme myslím nikto nepočítali. O to viac si toto ocenenie cením.

Čo Vás motivovalo začať sa venovať oblasti, v ktorej ste vynikli?
Priznám sa, že to boli najmä spolužiaci, ktorí ma prosili o pomoc a spoluprácu a ja som sa nechal presvedčiť. Nebolo to pre mňa zložité, nakoľko už na strednej škole som sa snažil vyvíjať úsilie prezentovať školu a ukázať na jej silné stránky, čo ma začalo posúvať vpred a vždy sa mi moja práca navyše nejakým spôsobom vyplatila, či už zo strany vedenia alebo tým, že si ma všimli ľudia, ktorí vedia oceniť zapálenosť mladého človeka. Viem, že to nemusí pre každého znieť ako skromnosť, ale moje presvedčenie je, že mladý človek je povolaný k zdravej viere v samého seba a široké spektrum možností, ktoré dnešný svet ponúka je príležitosťou tento potenciál využiť. Verím, že každé dobro, pre ktoré sa rozhodneme je dvojitým dobrom – pre nás samých a pre naše okolie. 

Akú radu by ste dali novým študentom, ktorí práve začínajú?
Určite by to bolo povzbudenie k vyjdeniu zo svojej komfortnej zóny, ktorá nám často prekáža v našom konaní „veľkých diel“. Tieto veľké diela nemusia byť doslova na pohľad veľkými vecami, ale každá vec, ktorú urobíme mimo našich povinností je veľká – dáva nám príležitosť rozvíjať sa a meniť svet okolo nás. A to sa dá v každom prostredí, o to viac na univerzite, ktorá je miestom veľkých diel, teda miestom nášho osobného rastu a príležitostí meniť svet okolo nás. 

Na čo ste počas štúdia najviac hrdý?
Okrem toho, že mám tú česť volať sa Hrdým, som skutočne hrdý aj na fakt, že môžem študovať na našej fakulte, ktorú vnímam ako miestom dialógu a priestoru pre kladenie otázok. Naša fakulta má potenciál byť mostom medzi svetom a cirkvou, medzi ľuďmi rôznych náboženských či politických presvedčení, jednoducho miestom dialógu, ktorý je dnes tak veľmi potrebný. 

Čo by ste odkázali študentom, ktorí by raz tiež chceli získať ocenenie rektora?
Odkázal by som im nech sa neboja venovať aj svoj voľný čas aktivitám, do ktorých sa môžu cítiť byť pozvaní. My sme boli ocenení pánom rektorom, ale nevyvíjali sme našu aktivitu pre nejakú cenu, ani sme s ňou nepočítali. Samozrejme, že o to viac nás potešila, ale našou motiváciou bolo v prvom rade urobiť niečo užitočné pre našu fakultu, ktorá, ako veríme má veľký potenciál a my sme tento potenciál chceli ukázať aj ľuďom „vonku“, čo sa nám verím, podarilo. To, čo sme do toho vložili sa nám vrátilo veľmi rýchlo, pretože okrem dosiahnutých výsledkov sme spolu strávili čas, viac sme sa spoznali a utužili naše priateľstvá a to bolo pre mňa osobne najväčším zadosťučinením.