Výnimočné študijné výsledky, aktívny prístup a odhodlanie – aj preto získala naša študentka Jana Myšlanová z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Cenu rektora. V rozhovore prezrádza, čo pre ňu toto ocenenie znamená a ako vníma svoju študentskú cestu.

Čo Vás motivovalo začať sa venovať oblasti, v ktorej ste vynikli?
Neviem, či by som to nazvala slovom vynikla, pretože je určite oveľa viac talentovanejších ľudí, čo sa týka oblasti písania, no v skratke – baví ma to. Písaniu sa venujem od základnej školy. Začalo to láskou k slovenskému jazyku, ktorú do mňa vštepila pani učiteľka v piatom ročníku a už to išlo. Či už to bol prednes, umelecké čítanie alebo písanie poézie či prózy. Často som sa stretla s pomenovaním, že mám básnické črevo, či cit pre umelecký opis. Na strednej škole som dostala ponuku písať do školského časopisu, kde som neskôr pravidelne prispievala príspevkami a stala sa jeho redaktorkou. Podarilo sa mi 2x vyhrať okresné kolo súťaže Zemplínske pero, ktoré sa konala u nás na východe Slovenska. Raz som sa umiestnila ako tretia a raz ako druhá v kategórii poézia. Moja pani učiteľka na strednej zdravotnej škole si do poslednej chvíle myslela, že budem pokračovať štúdiom na vysokej škole ako budúca pani slovenčinárka. Som rada, že sa tomu aspoň okrajovo venujem aj na vysokej škole.

Ako sa Vám darí kombinovať štúdium s ďalšími aktivitami?
Hm, úprimne, veľa času teda popri štúdiu nie je. Nechcem dehonestovať ostatné odbory, no konkrétne pri štúdiu ošetrovateľstva človek musí počítať s obrovským počtom hodín praxe. Keď sa k tomu započíta práca či nejaká brigáda a nejaké tie hobby či voľnočasové aktivity, treba si ten čas poriadne zmenežovať. Ale, všetko sa dá keď sa chce a keď v tom človek vidí zmysel.

Môžete nám priblížiť projekt alebo aktivitu, za ktorú Ste boli ocenená?
Ako som už spomínala, okrajovo sa písaniu venujem aj popri štúdiu na vysokej škole. Nejaké tie moje príspevky a diela sa občas objavia v univerzitnom časopise. Kamarátka mi jedného dňa spomenula, že sa koná na všetkých fakultách súťaž v písaní či kreslení fejtónu. Dlho som rozmýšľala, či sa zapojiť, no nakoniec som to skúsila. Síce som sa neumiestnila, no bola to veľmi príjemná a obohacujúca skúsenosť a vôbec to neľutujem. Bolo mi cťou reprezentovať moju fakultu.

Na čo ste počas štúdia najviac hrdá?
Úprimne povedané, na seba. A hneď to vysvetlím... Od veľmi mladého veku bojujem s tým, že si neverím a pochybujem o sebe. Aj keď si myslím, že som v niečom dobrá a ide mi to, občas príde myšlienka, že to nie je dostačujúce. V takých prípadoch je skvelé mať mamu, ako je tá moja, ktorá mi tento pocit nedôvery v seba vždy vyvráti a povzbudí ma. Som rada, že som sa v mnohých smeroch odhodlala a prekonala. Je vždy veľmi príjemný pocit zistiť, že prekážka, ktorá sa nám zdala ako obrovská a neprekonateľná je v konečnom dôsledku úplne malinká, ako také zrnko maku.

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete ocenená?
Bola som veľmi prekvapená. Spočiatku som ani nevedela prečo práve ja. Musím spomenúť, že kolegovia nominovaní spolu so mnou mali oveľa väčšie projekty hodné spomenutia, za čo majú môj obrovský obdiv a uznanie. Nejako som sa medzi nimi  ocitla aj ja s mojou chuťou písať a písaným slovom niečo povedať. Ešte raz veľmi pekne ďakujem za nomináciu a získané ocenenie. Opäť ma to v živote posunulo lepším smerom.