Ako vyzerá študentská cesta, ktorá vedie až k Cene rektora? Aké sú zákulisné momenty úspechu a čo stojí za výbornými výsledkami? O tom všetkom nám v rozhovore porozprávala študentka Eva Gergelová z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá sa stala držiteľom tohto prestížneho ocenenia.

Čo pre Vás znamená získať ocenenie rektora?
Získať ocenenie rektora je pre mňa obrovskou poctou a darom zo strany univerzity. Znamená pre mňa aj to, že ten najcennejší dar, ktorý mi univerzita dala – príležitosť – som využila správne. No predovšetkým je motiváciou. Motiváciou nevzdávať sa, urobiť krok naviac, prijímať nové výzvy a najmä tým všetkým prispievať k rozvoju univerzity.

Čo Vás motivovalo začať sa venovať oblasti, v ktorej ste vynikli?
Môže to znieť paradoxne, ale v konečnom dôsledku to bol práve strach a rešpekt z neznámeho. Keď som sa prvý krát stretla s medzinárodným právom cítila som, že to pre mňa bude náročné. Dovtedy som sa danej oblasti vôbec nevenovala, ani ma nikdy nezaujímala. V túžbe dosiahnuť čo najlepší výsledok som teda príprave na tento predmet venovala toľko času, až mi nakoniec prirástol k srdcu. No a k tomu, že som sa rozhodla venovať tejto oblasti nad rámec výučby, už dopomohli najmä vnímaví vyučujúci a starší študenti, ktorí si moje úsilie všimli. Možno to nie je dojímavý príbeh o celoživotnom sne, ale je dôkazom, že život prináša príležitosti aj tam, kde ich najmenej čakáme.

Ako sa Vám darí kombinovať štúdium s ďalšími aktivitami?
Ako sa hovorí, zmena činnosti je oddych. No a musím priznať, že veľmi rada si od štúdia oddýchnem. Rôznorodosť v aktivitách je práve tým, čo ma motivuje a napĺňa. Verím, že je dôležitá nielen v akademickom smere. Preto sa snažím nesedieť príliš za knihami či notebookom, a venujem čas aj športu, rodine a cestovaniu. Skrátka, snažím sa nájsť tú správnu rovnováhu a najmä využiť moje študentské roky naplno.

Môžete nám priblížiť projekt alebo aktivitu, za ktorú Ste boli ocenená?
Ocenenie som dostala predovšetkým za účasť na najväčšom medzinárodnom simulovanom spore na svete – P. C. Jessup Moot Court Competition. Ide o simuláciu písomných aj ústnych podaní pred Medzinárodným súdnym dvorom, kde tímy reprezentujú dva sporiace sa štáty vo fiktívnom, prepletenom a neraz kontroverznom prípade plnom aktuálnych problémov, ktorým medzinárodné spoločenstvo čelí. Každoročne sa zúčastňuje vyše 600 univerzít z celého sveta.

Ktorý moment pri práci na projekte bol pre Vás najpamätnejší?
Ak by som musela vybrať, povedala by som, že to bol práve prednes ústnych podaní, konkrétne na celosvetovom kole vo Washingtone. Keď človek stojí pred porotou, oproti tímu z jednej zo špičkových univerzít, a dostane 20 minút na to, aby ukázal výsledok takmer roka práce.

Ako dlho Vám trvalo dopracovať sa k výsledku, ktorý viedol k oceneniu?
Ak hovorím o súťaži Jessup, od prvého kontaktu s témami a prvotného rešeršu až po finále ústnych kôl vo Washingtone sme sa s tímom súťaži venovali trištvrte roka.

Ako by ste zhodnotili 0podporu zo strany Trnavskej univerzity či fakulty?
Rozhodujúca je vždy práve aktivita a vzájomná podpora nás študentov – v našom prípade sa na zabezpečení súťaže z finančnej aj personálnej stránky podieľali najmä skúsenejší študenti magisterského stupňa štúdia. No v porovnaní s inými nám naša univerzita i fakulta poskytujú naozaj dobré zázemie. Myslím, že fakt, že sme jedinou univerzitou na Slovensku, ktorá sa posledné roky zúčastňuje tak prestížnej a nákladnej súťaže, ako je Jessup, hovorí sám za seba.

Čo je podľa vás najväčšou výhodou štúdia na TRUNI?
Jednoznačne sú to príležitosti. Všade, kam sa človek pozrie. Tým, že sme malá univerzita, človek sa neľahko stratí v radoch lavíc. Osobný prístup a možnosť interakcie s vyučujúcimi pomáha skutočne porozumieť matérii. Zároveň tu každý, kto aspoň trochu chce, dostane príležitosť rozvoja aj formou iných aktivít.

Akú radu by ste dali novým študentom, ktorí práve začínajú?
Využiť všetko, čo im univerzita ponúka. No a určite sa nebáť prihlásiť sa na rôzne aktivity už od prvého ročníka – možno sa Vám to nezdá, no čas na univerzite nebeží, ale priam letí.

Čo Vám pomáha udržať si disciplínu a motiváciu?
Určite to, keď vidím vlastný pokrok a uvedomím si, že je len výsledkom tvrdej práce.

Na čo ste počas štúdia najviac hrdá?
Vždy som bola veľmi hanblivá a tichá, na strednej škole som väčšinu štúdia presedela v zadnej lavici. Za môj najväčší úspech považujem, že na univerzite som našla odvahu sa tomuto strachu a tréme postaviť.

Aké sú vaše plány po skončení štúdia?
Momentálne moje plány nepresahujú nasledujúce dva roky, ktoré sa chystám stráviť magisterským štúdiom. No a uvidím, čo počas nich život prinesie.

Čo by ste chceli dokázať v najbližších rokoch?
Po ukončení štúdia je mojím hlavným cieľom nájsť si prácu, ktorá ma bude napĺňať, kde viem byť prínosom pre spoločnosť a naplno využiť zručnosti a vedomosti získané počas štúdia.

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že budete ocenená?
Bola som skutočne prekvapená. Celkom som tomu uverila snáď až na slávnostnej ceremónii, keď som ocenenie rektora držala v rukách.

Myslíte si, že toto ocenenie môže ovplyvniť Váš ďalší profesijný rast?
Áno. Ak mám byť úprimná, netuším, čo vlastne ocenenie znamená pre zamestnávateľov či okolitý svet vôbec. No viem, že pre mňa znamená každodennú motiváciu pracovať na sebe, a tým ďalej akademicky aj profesijne rásť.

Čo by ste odkázali študentom, ktorí by raz tiež chceli získať ocenenie rektora?
Ako vidno z rôznorodostí aktivít nás, tohtoročných ocenených, neexistuje tá správna cesta k získaniu ocenenia. Odkázala by som im teda, aby sa sústredili na to, čo chcú sami dosiahnuť. Ak sa univerzita rozhodne ich prácu oceniť, je to určite poctou, no jednoznačne nie hlavným prínosom projektu či aktivity, ktorej sa rozhodnú venovať.