Keď sa úsilie mení na úspech: Slávka Mihálová získala Cenu rektora

Získať Cenu rektora nie je náhoda. Slávka Mihálová z Pedagogickej fakulty je ďalším dôkazom toho, že usilovnosť, systematická práca a nadšenie pre štúdium majú zmysel. V rozhovore so študentkou, ktorá toto výnimočné ocenenie získala, sa dozviete, ako zvláda študijné výzvy, čo ju motivuje a prečo by sa študenti nemali báť ísť za svojimi cieľmi.
Čo pre vás znamená získať ocenenie rektora?
Ocenenie rektora ma úprimne potešilo a veľmi si ho vážim. Spomínam si na svoj prvý deň na univerzite, keď som sa slávnostného oceňovania zúčastnila ako divák. S obdivom som sledovala celý priebeh a ani vo sne by mi nenapadlo, že o dva roky budem stáť na tom istom mieste. Vnímam to, ako silnú motiváciu pokračovať v doterajšom úsilí.
Ako sa vám darí kombinovať štúdium s ďalšími aktivitami?
Nebudem tvrdiť, že je to vždy jednoduché a všetko ide presne podľa plánov. Často je potrebné stanovovať si priority a vedieť sa rozhodnúť, čomu venovať viac času a energie. Vďaka dôslednému plánovaniu a efektívnemu využívaniu voľného času sa mi rovnováhu darí nachádzať.

Môžete nám priblížiť aktivitu, za ktorú ste boli nominovaná?
Ocenenie nevnímam ako výsledok jednej konkrétnej aktivity, ale skôr ako súhrn viacerých činností, ktorým sa dlhodobo venujem. Ide o kombináciu študijných výsledkov, športu (venujem sa tenisu) a dobrovoľníckej činnosti – aktívne sa zapájam do projektov občianskeho združenia Senica 2.0, ktoré organizuje podujatia a aktivity pre mladých a komunitu v mojom meste. K všetkým aktivitám pristupujem zodpovedne a s veľkým nasadením, preto ma veľmi milo prekvapilo, že si univerzita túto snahu všimla a ocenila ju.
Akú radu by ste dali novým študentom, ktorí práve začínajú?
Poradila by som im, aby sa nebáli ísť za svojimi cieľmi a plnili si svoje sny. Prechod na univerzitu by nemal znamenať vzdanie sa aktivít, ktoré ich napĺňajú. Univerzitný život totiž nie je len o štúdiu, ale aj o osobnom rozvoji, nových skúsenostiach a hľadaní rovnováhy.

Na čo ste počas štúdia najviac hrdá?
Najviac som hrdá na to, že sa mi počas štúdia podarilo nadviazať skvelé priateľstvá, darí sa mi zvládať všetky študijné povinnosti a cítim sa na univerzite spokojne a šťastne. Práve toto pre mňa tvorí pevný základ môjho vysokoškolského života.
Aké sú vaše plány po skončení štúdia?
Z profesijného hľadiska ešte nie som pevne rozhodnutá, akým smerom sa budem uberať. Som však otvorená novým príležitostiam a výzvam. Nech už bude moja ďalšia cesta akákoľvek, jedno viem určite – chcem sa venovať tomu, čo ma bude napĺňať a robiť šťastnou.
Čo by ste odkázali študentom, ktorí by raz tiež chceli získať ocenenie rektora?
Nemyslím si, že je správne zameriavať sa priamo na získanie ocenenia. Oveľa dôležitejšie je robiť to, čo človeka baví a čomu verí. Ak do svojich aktivít vkladá úprimnú snahu, zodpovedný prístup a nasadenie, úspechy prídu prirodzene. A práve vtedy, keď ocenenie príde nečakane, je radosť z neho o to väčšia.
