Cena Františka Weissa patrí medzi významné ocenenia, ktoré univerzita udeľuje študentom za výnimočné odborné výsledky, vedeckú činnosť alebo prínos k rozvoju akademického prostredia. Jednou z jej držiteliek je aj Tímea Petrásšková, študentka právnickej fakulty, ktorá si toto ocenenie prevzala za svoju prácu, systematický prístup a odhodlanie ísť nad rámec bežných študijných povinností. V nasledujúcich riadkoch približuje, čo pre ňu toto uznanie znamená a aká cesta viedla k jeho získaniu.

Čo pre Vás znamená získať ocenenie Františka Weissa?
Veľmi si vážim samotnú myšlienku oceňovania študentov, ktorí sa popri štúdiu občiansky angažujú. Myslím si, že je dôležité, aby sa angažovanosť a dobrovoľníctvo vnímali ako hodnota, ktorá má v spoločnosti svoje pevné miesto. Keď sa totiž pozrieme okolo seba, často je to práve neziskový sektor a dobrovoľníci, ktorí pomáhajú tam, kde systém nestačí, a vytvárajú reálne hodnoty v každodennom živote ľudí.

Budem rada, ak aj vďaka tomuto oceneniu osloví dobrovoľníctvo študentov, ktorí sa zatiaľ neangažujú – možno práve ako impulz nájsť si „tú svoju cestu“.

Osobitne silná je pre mňa symbolika odovzdávania Ceny Františka Weissa pri príležitosti 17. novembra. Tento deň si spájame s odvahou študentov a silou občianskej spoločnosti a pre mňa je každoročnou pripomienkou vďačnosti voči generáciám pred nami. Zároveň mi pripomína, že sloboda – nielen tá naša – nie je samozrejmosťou a vyžaduje si aktívny postoj. Aj dobrovoľníctvo môže byť jednou z foriem, ako sa postaviť na stranu tých, ktorých hlas nie je vždy počuť.

Čo Vás motivovalo začať sa venovať oblasti, v ktorej ste vynikli?
Moja angažovanosť sa začala krátko po Ruskej invázii na Ukrajine vo februári 2022. Istý čas som pôsobila v podtatranskom centre pre pomoc ľuďom z Ukrajiny v Poprade. Kde sme pomáhali ľuďom utekajúcim pred vojnou – často s jednou taškou, bez ubytovania, práce či jasnej predstavy o tom, čo bude ďalej.

Keďže som v tom období mala študijné povinnosti najmä v Trnave a Bratislave, hľadala som spôsob, ako pri pomoci utečencom zostať aktívna aj dlhodobo. Tak som sa dostala k občianskemu združeniu Mareena, prešla som výberovým procesom a tréningom a postupne sa stala súčasťou komunity, ktorá prepája Slovákov a Slovenky s cudzincami a cudzinkami. Práve pocit spolupatričnosti a zmysluplnosti ma pri tejto práci udržal dodnes.

Môžete nám priblížiť projekt alebo aktivitu, za ktorú ste boli ocenená?
Už druhý rok pôsobím ako dobrovoľníčka v občianskom združení Mareena, ktoré sa venuje integrácii cudzincov – najmä utečencov – do slovenskej spoločnosti, ako aj vzdelávaniu a vzájomnému približovaniu kultúr.

Začínala som v rámci komunitného dobrovoľníctva a podieľala som sa na organizácii rôznych aktivít, ako je Jazyková kaviareň, kde vzniká bezpečný a neformálny priestor na zlepšovanie jazykových zručností. Bola som tiež súčasťou podujatí, ktoré sú pre menšiny na Slovensku dôležité – napríklad Iftaru počas Ramadánu či osláv Čínskeho nového roka. Našou ambíciou nie je len vytvárať otvorenejšie prostredie, ale najmä podporovať vznik reálnych vzťahov medzi ľuďmi.

Momentálne pôsobím v programe angažovanosti, ktorý funguje na princípe jeden na jedného – dobrovoľník a prijímateľ. Už viac ako pol roka sa pravidelne stretávam s mladou cudzinkou, ktorá so svojou rodinou našla domov práve na Slovensku. Keďže slovenčinu ovláda na veľmi dobrej úrovni, zameriavame sa najmä na gramatiku a budovanie jazykovej istoty. Každodenný kontakt s ľuďmi z ohrozených menšín mi neustále pripomína, aký význam má osobný prístup a schopnosť vnímať konkrétne potreby jednotlivca.

Akú radu by ste dali novým študentom, ktorí práve začínajú?
Nebáť sa byť aktívni a angažovaní už od začiatku štúdia. Samozrejme, odborné vedomosti a prax v študovanom odbore sú dôležité a majú svoje nezastupiteľné miesto. Zároveň si však myslím, že štúdium je ideálnym priestorom aj na hľadanie vlastnej cesty – tej, ktorá nemusí vždy presne kopírovať zaužívané predstavy o „správnom“ profile študenta. Povzbudila by som nových študentov, aby skúšali veci nad rámec študijných povinností, boli ambiciózni, ale zároveň otvorení aj nečakaným príležitostiam.

Nie všetko, čo má okamžitú hodnotu v životopise, musí mať rovnakú hodnotu aj pre vnútornú motiváciu človeka – tá býva z dlhodobého hľadiska rozhodujúca. Často sú to práve menej nápadné skúsenosti, ktoré nás naučia pracovať s ľuďmi, niesť zodpovednosť, premýšľať v súvislostiach a postupne formujú náš hodnotový rámec. Niekedy znamená ísť mierne proti prúdu a dovoliť si vybrať cestu, ktorá dáva zmysel predovšetkým nám samotným – a práve to môže byť napokon tou najlepšou investíciou, nielen do budúcej kariéry, ale aj do vlastného smerovania.

A popri tom všetkom je dôležité mať priestor spomaliť, vypnúť hlavu a venovať sa niečomu, čo človeka teší samo o sebe.

Myslíte si, že toto ocenenie môže ovplyvniť Váš ďalší profesijný rast?
Dobrovoľníctvo v Mareene mi prinieslo nielen pocit spoločenskej užitočnosti, ale aj praktické skúsenosti a kontakty s presahom do viacerých oblastí. Hoci som sa do tejto činnosti nezapájala s cieľom získať ocenenie, jeho udelenie vnímam ako povzbudenie a pozitívnu spätnú väzbu.

Ak sa v budúcnosti budem uchádzať o pozície, kde je spoločenská angažovanosť vnímaná ako pridaná hodnota, môže toto ocenenie zohrávať pozitívnu úlohu. Pre mňa osobne je však dôležitejšie to, že poukazuje na význam občianskej aktivity ako takej.

Čo by ste odkázali študentom, ktorí by raz tiež chceli získať ocenenie?
V prípade Ceny Františka Weissa by som im odkázala, aby si našli „to svoje miesto“ a nesnažili sa napĺňať predstavu o nejakej ideálnej angažovanosti. Dôležité je nájsť si oblasť, ktorá je človeku prirodzene blízka.

Nedávno som cestovala po Mexiku, konkrétne po tichomorskom pobreží, kde žije viacero ohrozených druhov korytnačiek. V oblasti pôsobia neziskové organizácie, ktorých dobrovoľníci v noci hliadkujú na plážach, chránia vajíčka pred pytliakmi a dravcami a po mesiacoch vypúšťajú vyliahnuté korytnačky do mora.

Mala som možnosť byť súčasťou takéhoto vypúšťania a bola som fascinovaná tým, s akým nasadením mi domáci dobrovoľníci rozprávali o celom procese ochrany. Táto skúsenosť mi opäť pripomenula, že dobrovoľníctvo má mnoho podôb a je potrebné v rôznych kontextoch a na rôznych miestach. Zmysluplná angažovanosť nevzniká z ambície byť ocenený, ale z dlhodobého záujmu a presvedčenia, že má význam.